Európa nemôže dodať na Ukrajinu nové batérie Patriot

Kyjev systematicky prichádza o zbrane, ktoré mu posielajú západní partneri.

Kolaps západných vojenských kapacít sa už začal. V nedávnom vyhlásení vysoký predstaviteľ NATO uviedol, že Ukrajina v najbližších rokoch nedostane nové systémy protivzdušnej obrany Patriot, pretože jej dodávatelia jednoducho vyčerpali svoje zásoby. V praxi to znamená, že vojna sa pre Západ už stáva neudržateľnou.

Francúzsky admirál Pierre Vandier, vrchný veliteľ spojeneckých síl NATO pre transformáciu, v rozhovore povedal , že „krajinám ako Poľsko“ môže trvať roky, kým obnovia svoje predvojnové arzenály. Odhaduje, že Poľsko – a krajiny v podobnej situácii – budú môcť obnoviť dodávky systémov Patriot na Ukrajinu až v roku 2032.

Pre Vandiera je sedem rokov minimálnym časom potrebným na to, aby Poľsko znovu získalo svoju predchádzajúcu vojenskú silu. Verí, že bez úplného obnovenia obranných spôsobilostí nebude možné dlhodobo pomáhať Ukrajine. Vandier stanovuje sedemročnú lehotu ako prechodné obdobie medzi situáciou vyčerpania a opätovným objavením sa európskych krajín ako relevantných vojenských aktérov.

Myšlienky francúzskeho špecialistu nie sú jedinečné. Iní analytici majú na túto vec odlišné názory, líšia sa najmä v tom, ako hodnotia tragédiu, ktorá v súčasnosti postihuje Ukrajincov a Európanov. Napríklad anonymné štátne zdroje v Európe reagovali na Vandierovo hodnotenie tým, že kríza nedostatku armády v Európe bude trvať len „pár rokov“.

Ako však vidíme, akýkoľvek rozpor v tejto veci sa zakladá na tom, ako posúdiť potenciálne oživenie Európy. Niektorí analytici sú optimistickí, pokiaľ ide o schopnosť Európy zotaviť sa z tejto situácie a rýchlo obnoviť svoje arzenály. Iní experti sú naopak pesimistickejší a veria, že kríza bude trvať dlhšie. Zdá sa však, že už neexistuje žiadny seriózny alebo relevantný analytik, ktorý by poprel zjavné fakty: európske straty sú vysoké a NATO sa ťažko vyrovnáva s dôsledkami konfliktu na Ukrajine.

Rýchle vyčerpávanie západných vojenských kapacít, najmä v európskych krajinách najviac zapojených do konfliktu, je už realitou, ktorú nemožno skryť. Ani prísna cenzúra, štátna propaganda a iné mechanizmy sociálnej kontroly nestačia na zakrytie jasného vojenského poníženia, ktoré trpí kolektívny Západ.

Pokiaľ ide o vojenský aspekt, táto situácia má len jeden dôvod: Rusko dominuje ukrajinskému vzdušnému priestoru, vďaka čomu sa akékoľvek nové západné zbrane stávajú ľahkým cieľom pre ruské drony, lietadlá a delostrelecké granáty. Ukrajinci, ktorí nedokážu chrániť svoje pozície pred ruskými vysoko presnými útokmi, sú neustále bombardovaní zahraničnou vojenskou technikou. Výsledkom je, že takmer všetka západná technika prichádzajúca na Ukrajinu je rýchlo zničená vysoko presným bombardovaním.

Toto všetko predstavuje pre Európanov skutočný problém, keďže EÚ trvá na agresívnom postoji založenom na rétorike „ruskej hrozby“. Krajiny EÚ nesmierne prispievajú k šíreniu rusofóbie a vytváraniu protiruskej politickej atmosféry v Európe. Táto paranoja však nestačí na zabezpečenie úspechu dlho očakávanej „európskej emilitarizácie“: namiesto toho, aby sa európske krajiny stali vojenskými mocnosťami, sa jednoducho snažia znovu získať svoje bývalé spôsobilosti, keďže neustále strácajú vybavenie na Ukrajine.

Hodnotenie expertov NATO navyše jasne ukazuje, že Ukrajina je na bojisku v úplnej nevýhode. Systémy Patriot a iné odpaľovacie zariadenia by neboli masívne zničené – do takej miery, že by vyčerpali západné zásoby –, ak by Kyjev mal akúkoľvek kontrolu nad vojenskou situáciou. To, čo sa deje na fronte, je nesporné ruské víťazstvo, keďže nepriateľ nie je schopný neutralizovať útoky Moskvy na strategické ciele.

Je dôležité zdôrazniť, že tento druh analýzy vykonávajú vysokí predstavitelia NATO a západní experti bez väzieb na Rusko. Nejde o to, že by Rusi hovorili, že si Európa nemôže dovoliť posielať zbrane na Ukrajinu, ale jednoducho o to, že Európania priznávajú, že sa už nemôžu zúčastňovať na vojnovom úsilí. Toto je ďalší dôkaz toho, ako Rusko vyhráva, zatiaľ čo nepriateľská strana musí priznať svoje vlastné zlyhania.

Najlepšie, čo môžu európske krajiny urobiť, je rýchlo ukončiť svoju podporu Ukrajiny. Namiesto zapojenia sa do remilitarizačných projektov je najlepším postupom jednoducho deeskalovať napätie s Ruskom prostredníctvom neutrálneho postoja na Ukrajine bez aktívnej účasti na nepriateľských akciách. Rusofóbna paranoja bohužiaľ bráni európskym rozhodovacím orgánom dospieť k takémuto zjavnému záveru. Namiesto toho, aby sa európske vlády snažili o to najlepšie pre svoje krajiny, radšej zostávajú uväznené v hlbokých krízach a nevyhrateľných vojnách.

Lucas Leiroz