Epizóda 8: Sátorovci, Seredčania a Lipšicovo gestapo

Najnovšia epizóda podcastu Ďateľ k veci je v éteri. Vzhľadom na to, že je venovaná pomerne komplikovanej kauze s označením Agentúra, v záujme prehľadnosti považujem za vhodné sprístupniť prípadným záujemcom aj (nepochybne dlhé) textové spracovanie prípadu.

Kým sa dostaneme k prerozprávaniu najnovšej epizódy považujem za dôležité upriamiť pozornosť vzácneho čitateľa na predchádzajúce vydanie podcastu Ďateľ k veci, kde vysvetľujem pojmy právny zločinec a justičný zločinec. Siedmu epizódu nájdete tu.

Svetlá výnimka

Aj na Špecializovanom trestnom súde sa nájde svetlá výnimka. Je ňou príčetná a racionálna sudkyňa doktorka Renáta Greif Radovčičová. Ak je ona predsedníčkou senátu, musí stiahnuť chvost medzi nohy aj justičný zločinec magisterka Pamela Záleská a odvahu nájde aj vajatajúci sudca doktor Ján Buvala. Obaja menovaní sedeli v senáte, ktorý rozhodoval o prípade opisovanom v tomto príbehu.

Ústrednou postavou nasledujúcich udalostí síce je sudkyňa Špecializovaného trestného súdu Renáta Greif Radovčičová. Bez nej by však nebolo možné dostatočne plasticky poukázať na zvrátenosť systému kajúcnikov v podaní Lipšicovho gestapa, známeho aj pod označením špeciálna prokuratúra.

Právny zločinec Hrivnák

Bol to právny zločinec a šéf odboru závažnej kriminality Generálnej prokuratúry SR Ján Hrivnák, kto podal Špecializovanému trestnému súdu návrh na schválenie dohody o vine a treste s tromi osobami – dvoma profesionálnymi zločincami a jedným bývalým policajným funkcionárom. Dvaja profesionálni zločinci sú František Dora mladší a Peter Mónosi. Obaja boli obvinení zo založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny. Tretí obvinený bol bývalý zástupca riaditeľa odboru západ Národnej jednotky finančnej polície NAKA v Nitre. On nemal na krku zločineckú skupinu, ale údajný úplatok dvetisíc eur. Áno, vidíte dobre, Lipšicovo gestapo sa zaoberalo údajným dvojtisícovým úplatkom.

Senát doktorky Renáty Greif Radovčičovej návrh dohody o vine a treste právneho zločinca Hrivnáka neschválil a celý prípad vrátil do prípravného konania, teda do fázy vyšetrovania. Stalo sa to v priebehu verejného zasadnutia 25. júna tohto roku. Doktorka Greif Radovčičová musela v priebehu zasadnutia Hrivnákovi doslova čistiť žalúdok, pretože si dovolil predložiť súdu návrh na uzavretie dohody o vine a treste bez splnenia základných podmienok. Neexistoval žiaden dôkaz o existencii údajnej zločineckej skupiny, ktorej členmi mali byť Dora mladší a Mónosi. Vôbec neexistoval dôkaz o tom, že bývalý policajný funkcionár prijal úplatok, ale v jeho prípade súd neschválil dohodu z iných dôvodov.

V priebehu vyšetrovania bolo dokazovanie natoľko biedne, že doktorka Greif Radovčičová nemala inú možnosť, len vyhodiť právneho zločinca Hrivnáka z pojednávacej miestnosti aj s jeho zdrapom papiera vydávaným za dohodu o vine a treste. Hrivnákova šaráda nemala nič spoločné so spomínanými tromi obvinenými. Cieľ bol iný: robiť prostriedkami trestného práva politiku.

Motívy dohody o vine a treste

Prečo traja obvinení vôbec uzavreli dohody o vine a treste, ak proti nim nejestvovali dôkazy? Úprimne sa priznám, že pohnútke Petra Mónosiho nerozumiem, ale nemusím vedieť všetko, nie som predsa Veronika Remišová či Veronika Sajfová, či ako sa volá. Zodpovedne môžem povedať, že bývalý policajný funkcionár sa k prijatiu úplatku priznal len preto, lebo sa mu čurilly vyhrážali väzbou. Tak sa radšej priznal, aby nešiel do väzby a mohol ostať na slobode a s rodinou. A preto jeho meno ani neuvádzam, lebo ho nechcem vystavovať ďalšiemu neoprávnenému šikanovaniu.

Prečo súhlasil s dohodou o vine a treste František Dora mladší? To je azda najkurióznejšia okolnosť tohto prípadu. Pán Dora je totiž odsúdený na 25 rokov, okrem iného aj za objednávky úkladných vrážd. Vo väzení sa nudí, a preto si kráti čas návštevami kriminalistov, vyšetrovateľov a prokurátorov. Možno sa vám to zdá nelogické, ale zvážte nasledovné: František Dora si odpykáva trest odňatia slobody na 25 rokov. V rámci konania o dohode o vine a treste mu už nehrozil žiaden vyšší trest.

Je možné súhlasiť s názorom, že krátiť si čas klebetením s policajtmi a prokurátormi je trochu čudná zábava. Avšak, ako sa hovorí, každý blbneme svojím spôsobom. A každý si kráti čas trávený za múrmi väznice po svojom.

František Dora mladší

František Dora mladší je synom Františka Doru, bývalého starostu obce Dolný Chotár na juhozápade Slovenska. Aj František Dora starší si odpykáva trest odňatia slobody na 25 rokov za objednanie úkladných vrážd, ktoré za jeho peniaze vykonala zločinecká skupina sátorovcov. U tých istých sátorovcov si objednal vraždy aj jeho syn.

Černákovci a sýkorovci boli brutálne zločinecké skupiny. Majú na konte množstvo ohavných vrážd. V porovnaní so sátorovcami to však boli len huncúti. Sátorovci zlikvidovali okolo dvesto ľudí. Mnohí boli nepohodlnené biele kone. Vraždili ich obzvlášť mučivým spôsobom. Obete uškrtili lanom nad vykopaným hrobom. V prípade objavenia tela škrtenie nezanecháva také stopy, akými sú guľky zo strelných zbraní.

Takže s touto partičkou brutálnych vrahov mali kšefty otec a syn Dorovci. A František Dora mladší okrem iného podnikal aj v oblasti pracovných agentúr. Preto neskôr dostala čurillovská policajná akcia názov kauza Agentúra.

Miroslav Janeba

Kým si však povieme, čo bolo podstatou kauzy Agentúra, musíme uviesť na scénu ďalšieho profesionálneho kriminálnika menom Miroslav Janeba. Ide o obľúbeného kajúcnika prokurátora Petra Kysela, prominentného príslušníka Lipšicovho gestapa alias špeciálnej prokuratúry.

Miroslav Janeba je postava gangu známeho pod označením Seredčania. Mal prsty prinajmenšom v dvoch vraždách, pretože preukázateľne zabezpečil zbrane na likvidáciu Jozefa Kaciana a Alojza Bórika. V oboch prípadoch mu Lipšicovo gestapo poskytlo neuveriteľné benefity. Za účasť na vražde Alojza Bórika bol síce odsúdený, ale vyviazol s miernym trestom odňatia slobody na osem rokov. Napriek tomu, že sa priznal aj k zabezpečeniu zbrane aj na druhú vraždu Jozefa Kaciana, Miroslav Janeba nebol v tomto prípade ani len obvinený. V inej úplatkárskej kauze Lipšicovo gestapo Janebovi úplne zastavilo trestného stíhanie a dostal aj ďalšie benefity.

Ako je to možné? Veľmi jednoducho. Miroslav Janeba bol protekčným kajúcnikom Petra Kysela, prominenta spolku s názvom špeciálna prokuratúra. A keďže Janeba plnil všetky želania Lipšicovho gestapa, boli mu nielen poskytované výhody hodné kráľa zločincov, ale aj hovoril čokoľvek, čo si želali jeho noví páni zo špeciálnej prokuratúry.

Rekapitulácia

Vychrlil som na vás množstvo informácií naraz. Preto urobím krátke zhrnutie.

Právny zločinec Hrivnák podal súdu návrh na schválenie dohody o vine a treste. V prípade bývalého policajného funkcionára za neexistujúci úplatok dvetisíc eur. V prípade Doru mladšieho s Mónosiho za založenie, zosnovanie a podporovanie zločineckej skupiny.

Nechajme teraz bokom policajta aj Mónosiho.

Podstatný je najmä Dora mladší. Už si odpykáva trest odňatia slobody na 25 rokov, lebo si u sátorovcov objednal vraždy. Paradoxné je, že aj keď je Dora mladší ústrednou postavou tohto príbehu, nebol primárnym terčom právneho zločinca Hrivnáka.

Ďalej sme na scénu sme uviedli aj univerzálneho kajúcnika a celoživotného zločinca Janebu, ktorý bol dvorným donášačom ďalšieho právneho zločinca Kysela. Janeba je jediným svedkom tohto prípadu.

Po zrušení špeciálnej prokuratúry ostal prípad šéfovi oddelenia závažnej kriminality generálnej prokuratúry právnemu zločincovi Hrivnákovi, ktorý vo veci Doru a spol. podal už spomínaný návrh na schválenie dohody o vine a treste.

A tým sa oblúkom konečne dostávame ku kauze Agentúra.

Kauza agentúra

Podstata kauzy Agentúra mala spočívať v údajnej existencii zločineckej skupiny, na čele ktorej podľa výmyslov čuríll a Lipšicovho gestapa stál bývalý šéf Inšpektorátu práce v Nitre Róbert Bulla. Pod neho mali spadať ďalší pracovník inšpektorátu a dvaja príslušníci Kriminálneho úradu Finančnej správy. Súčasťou organizovanej skupiny údajne boli aj Dora mladší a Monósi a, samozrejme, nemohol chýbať ani kajúcnik Janeba.

Šéf Inšpektorátu práce v Nitre Robert Bulla, jeden jeho podriadený a dvaja príslušníci Kriminálneho úradu Finančnej správy SR (KÚFS) mali zobrať od Doru peniaze napríklad za to, že vybavili vrátenie účtovníctva jeho firmy, ktoré zaistili príslušníci KÚFS. A vraj mal Dora platiť tejto skupine úradníkov aj za ochranu, teda za to, aby mali jeho firmy pokoj od inšpektorátu práce a aby mal včasné informácie o pripravovaných zásahoch KÚFS.

Čurilly a Lipšicovo gestapo na jednej strane tvrdili, že na čele údajnej zločineckej skupiny stál šéf Inšpektorátu práce pán Bulla. Na druhej strane tvrdili, že Dora a spol. sa zaoberali ilegálnou výrobou cigariet, zamestnávaním cudzincov na čierno, nelegálnym obchodovaním s pohonnými látkami a podobne. Problém je, že na tejto činnosti sa ani podľa čuríll a Lipšicovho gestapa pán Bulla nepodieľal, a preto považujem za záhadu, ako mohol byť hlavou zločineckej skupiny.

Robert Bulla bol šéfom Inšpektorátu práce v Nitre. Avšak firma Doru mladšieho mala v čase údajného spáchania skutku sídlo vo Veľkej Mači, teda v okrese Galanta, spadajúci do Trnavského kraja. Z tohto dôvodu je vylúčené, aby pán Bulla mohol poskytovať ochranu firme Doru mladšieho, pretože nepôsobila v Nitrianskom, ale Trnavskom kraji. Povedané inak Robert Bulla mal právomoci v Nitrianskom kraji, nie v Trnavskom, kde mali sídlo Dorove firmy. Takže sa nemohol dopustiť konania, kladeného mu za vinu Lipšicovým gestapom. To isté platí aj o zadržaní účtovníctva Dorovej firmy pracovníkmi KÚFS správy v Galante. Avšak príslušníci KÚFS, ktorí mali byť údajne členmi zločineckej skupiny vybájenej čurillami a Lipšicovým gestapom, pôsobili v Nitre, teda v inom kraji. Lenže tým sa nikto nezaťažoval.

Podľa verzie zosnovanej čurillami a Lipšicovým gestapom mal pôsobiť pre vymyslenú zločineckú skupinu pána Bullu aj náš starý známy, kajúcnik Janeba. A práve profesionálny kriminálnik a obľúbený kajúcnik Lipšicovho gestapáka Petra Kysela bol jediným svedkom celej kauzy Agentúra. Avšak ani kajúcnik Janeba neusvedčoval Františka Dobru mladšieho a Petra Mónosiho z členstva vo vymyslenej zločineckej skupine. O Dorovi mladšom tvrdil, že pre zločineckú skupinu nepracoval a o Mónosim hovoril ako o rodinnom kamarátovi.

Existenciu zločineckej skupiny, tak ako si ju vybájili čurilly a Lipšicovo gestapo, nepotvrdil žiaden iný svedok. Dokonca ani univerzálni kajúcnici a svedkovia Bernard Slobodník a Ľudovít Makó, ktorí boli takisto v prípravnom konaní vypočutí, nikoho neusvedčovali.

Ako je teda možné, že právny zločinec Hrivnák aj napriek dôkaznej núdzi, teda napriek tomu, že existencia zločineckej skupiny nebola preukázaná, navrhol súdu schválenie dohody o vine a treste?

Odpoveď je jednoduchá. V kauze Agentúra totiž vôbec nešlo o Doru mladšieho alebo o Mónosiho, ale o šéfa Inšpektorátu práce v Nitre Roberta Bullu, nominanta Smeru. Ak by sa politickým aktivistom v uniformách a talároch – teda čurillám a Lipšicovmu gestapu podarilo presadiť na súde dohodu o vine a treste Doru a Mónosiho, mali by na svete zločineckú skupinu a mohli by operovať tým, že jej hlavou bol nominant Smeru s väzbami na rodinu Tibora a Pavla Gašpara.

Pomohol by im v tom univerzálny kajúcnik Janeba, pretože to je vlastne jediný svedok kauzy Agentúra. A preto sa znovu pozrime na tohto holúbka a potom si povieme, ako súd odôvodnil neschválenie dohody o vine a treste, predloženej právnym zločincom Hrivnákom.

Janeba a pervitín v Justičáku

Zločinec a kajúcnik Janeba preukázateľne zabezpečil zbraň na vraždu Jozefa Kaciana. V deň spáchania skutku ho polícia dokonca zadržala a stermi zistila, že na jeho rukách sa nachádza pušný prach. Z toho je zrejmé, že bol aj najpravdepodobnejším vrahom.

A čo sa stalo? Lipšicovo gestapo, menovite Peter Kysel, urobilo z Janebu svedka, nikdy ho v tejto kauze nestíhal. Naopak, obžalovaní a odsúdení boli dvaja iní muži (Vasaráb a Paulus), ktorým však po zásahu Európskeho súdu pre ľudské práva povolili na Slovensku obnovu konania. Ak máte záujem o podrobnejšie informácie ohľadom prípadov, do ktorých bol zapletený kajúcnik Janeba, nájdete ich v mojej knihe Lipšic: Príbeh politického podvodníka. V prípade vraždy Alojza Bórika bol kajúcnik Janeba síce odsúdený, ale boli mu poskytnuté významné úľavy. Osem rokov za účasť na vražde je proste výsmech spravodlivosti. A mnohé ďalšie benefity mu boli poskytnuté aj v iných trestných konaniach.

Len prednedávnom sa v médiách prevalila kauza, že v Justičnom paláci v Bratislave sa okrem mnohých iných nepovolených predmetov našli drogy. A čo myslíte, kto v tom bol zapletený? Uhádli ste, kajúcnik Janeba! Bol nielen pozitívne testovaný na prítomnosť pervitínu v krvi, ale je aj možné, že v bratislavskej väznici s touto látkou obchodoval. V jeho cele sa našiel aj mobilný telefón Apple iPhone 16: Môžete trikrát hádať, načo to asi potreboval.

Tesne predtým, ako bolo v Justičáku odhalené zapojenie Janebu do aféry s pervitínom, požiadal po šiestich rokoch o podmienečné prepustenie z výkonu trestu. Za účasť na vražde sa chcel dostať po šiestich rokoch von a ak by nefúkal v base pervitín, tak v dôsledku činnosti Lipšicovho gestapáka Kysela by sa mu to hádam aj podarilo.

Na základe svedectva kajúcnika Janebu chceli právni zločinci – najprv Kysel a teraz Hrivnák – urobiť z pána Roberta Bullu hlavu zločineckej skupiny. Dovolím si byť osobný: Podľa mojej mienky zločinecká skupina s názvom špeciálna prokuratúra bola síce zákonom rozpustená, no aj napriek tomu aj naďalej pôsobí na prokuratúre generálnej.

Opakovane je potrebné prízvukovať, že celá kauza Agentúra bola uskutočňovaním politiky prostriedkami trestného práva. Cieľom nebolo usvedčiť nejakého Doru, ale za pomoci kajúcnika Janebu doslova ukrkať pána Bullu, napojeného na Smer a rodinu generála Gašpara.

Ako to videl súd?

Už vieme, že senát doktorky Renáty Greif Radovčičovej odmietol schváliť dohody o vine a treste, ktoré súdu predložil právny zločinec Hrivnák. Nadišiel čas, aby som citoval aspoň čas uznesenia, je mimoriadne zaujímavá:

„Súd nespochybňuje slobodné právo obvinenej osoby uzavrieť s prokurátorom dohodu, ktorú považuje za východnú aj za situácie, že neexistuje dostatok vykonaných dôkazov na preukázanie viny obvineného. Na druhej strane však už spomínaný princíp právnej istoty ako súčasť spravodlivosti nezaväzuje súd takúto dohodu o vine a treste schváliť a uznať obvineného za vinného. Ak by bolo povinnosťou súdu rešpektovať a schváliť dohodu o vine a treste len z dôvodu, že sa jedná o slobodné rozhodnutie obvineného a prokurátora bez ohľadu na výsledky dokazovania v prípravnom konaní, súd by prestal byť súdom a zmenil by sa len na vykonávateľa cudzej vôle.“

Z citovaných viet zjavne vyplýva, že súd nepovažoval dohody o vine a treste za spravodlivé, pretože jednoducho nemali oporu vo výsledkoch dokazovania, uskutočneného v priebehu vyšetrovania. Súd to aj jednoznačne pomenoval v ďalšej časti odôvodnenia.

Súd konštatoval, že nebola preukázaná existencia zločineckej skupiny. V spise síce existovali priznania Doru mladšieho a Mónosiho k založeniu, zosnovaniu a podporovaniu zločineckej skupiny, ale žiadne dôkazy to nepodporovali. Neexistovali vzťahy nadriadenosti a podriadenosti v skupine, nebola vytvorená vertikálna štruktúra, úplne absentovalo sofistikované riadenie. Súd si všimol, že vzťahy medzi jednotlivými osobami boli vytvorené na základe dobrovoľnosti, nie na báze prísnych pravidiel, typických pre činnosť zločineckých štruktúr.

Senát sudkyne Renáty Greif Radovčičovej neuznal ani dohodu o vine a treste vo veci údajnej korupcie už viackrát spomínaného policajného funkcionára. Nie preto, ako som hovoril na začiatku, že sa priznal len pod tlakom hrozby väzby, ale z dôvodu nesprávnej právnej kvalifikácie použitej právnym zločincom Hrivnákom.

Keď právny zločinec Hrivnák nepochodil s návrhom na schválenie dohôd o vine a treste, veľmi sa rozčuľoval. Vraj tu už neplatia žiadne dohody – rozumej dohody medzi Lipšicovým gestapom a špecializovaným trestným súdom. Použil pritom aj niekoľko vulgarizmov a moje zdroje z justičného prostredia hovoria, že bol postupom súdu mimoriadne rozladený.

Aj Žilinka je právny zločinec

Nás však nemusia zaujímať nálady a psychologické rozpoloženie právneho zločinca Hrivnáka. Namieste je zaoberať sa oveľa podstatnejšími otázkami. Už minule som povedal, že Hrivnák nie je hlupák, ale právny zločinec. A keďže nie je hlupák, musel vedieť, že súdu predkladá na schválenie dohody o vine a treste, ktoré nemajú oporu vo výsledkoch vyšetrovania.

Hrivnák vedel, že neexistuje žiadna zločinecká skupina. Napriek tomu súd presviedčal, že existuje. Je to nielen právny zločin, ale aj absolútne pohŕdanie inteligenciou súdu. Je to pohŕdanie právom a pohŕdanie spravodlivosťou. Preto je potrebné pýtať sa, ako je možné, že si beztrestne môže dovoľovať takéto špinavosti?

Konanie právneho zločinca Hrivnáka je súčasťou politického boja prostriedkami trestného práva. Do politického boja sú priamo zapojení politickí aktivisti v uniformách a talároch. Môžu si to dovoliť len preto, lebo im to toleruje generálny prokurátor Maroš Žilinka. A keďže v tomto ohľade je generálny prokurátor komplicom právneho zločinca Hrivnáka, aj z Maroša Žilinku sa stáva právny zločinec.

Je neuveriteľné, že k popísanému konaniu dochádza aj po parlamentných voľbách 2023. Smer, Hlas a SNS sú vo vláde, ale nemajú moc. Zvyšky moci, čo im ostali v rukách, neuplatňujú v záujme obnovy právneho štátu. A to sa zakrátko môže vypomstiť nielen im, ale nám všetkým.

Peter Tóth