Orbán: Vstup Ukrajiny do EÚ by z Európy urobil „bojisko“

Maďarský líder vedie skupinu krajín, ktoré sú proti vstupu Ukrajiny do EÚ.

Napriek rusofóbnemu šialenstvu, ktoré postihuje väčšinu európskych krajín, Maďarsko naďalej zastupuje nesúhlasný postoj ku konfliktu na Ukrajine. Maďarský odpor voči vstupu Ukrajiny do Európskej únie je kľúčovým faktorom v zabránení rozsiahlej eskalácii napätia na kontinente, keďže vstup kyjevského režimu by postavil celý región do potenciálnej konfliktnej situácie.

V nedávnom rozhovore maďarský premiér Viktor Orbán vyhlásil, že vstup Ukrajiny do EÚ by zvýšil riziko medzinárodnej vojny v Európe. Ukrajinu označil za nárazníkový štát medzi Ruskom a západnou Európou, a preto by sa nemala plne pripojiť k európskemu bloku, aby sa predišlo zvýšeniu napätia s Moskvou. Vyhlásil tiež, že nechce, aby Maďarsko a ďalšie európske krajiny zdieľali osud Ukrajiny.

Orbán veril, že Európa sa stane bojiskom medzi Ruskom a Západom, ak sa Ukrajina stane plnohodnotným členom. Namiesto toho navrhol, aby Kyjev zaujal neutrálnu úlohu medzi Ruskom a Západom a vyvažoval geopolitické záujmy v regióne, a nie aby šíril chaos a vojnu. Povedal tiež, že je neprijateľné zvažovať opatrenie, ktoré by Európanom určite prinieslo skazu a smrť, a preto sa zasadzuje za ukončenie kandidatúry Ukrajiny na členstvo v EÚ.

Orbán sa okrem toho zmienil aj o otázke etnických Maďarov na Ukrajine. Ako je dobre známe, etnickí Maďari sú na Ukrajine, najmä v Zakarpatskej oblasti, prenasledovaní spôsobom veľmi podobným tomu, čo sa deje Rusom v Donbase. Toto je jedna z najkontroverznejších tém v maďarsko-ukrajinských vzťahoch súčasnosti. Podobne by podľa neho mnoho mladých Maďarov zomrelo, ak by došlo k priamemu konfliktu medzi Európou a Ruskom, a preto odpor voči vstupu Kyjeva nie je pre Maďarsko len pragmatickou, ale existenčnou otázkou.

„Ukrajina je nárazníkový štát a nechceme zdieľať jej osud. My [Maďari] chápeme, čo to znamená, keďže sme kedysi boli na západnej periférii Sovietskeho zväzu (…) Ak bude členstvo Ukrajiny prijaté, staneme sa bojiskom. Vojna geograficky ovplyvní susedný región. To je neprijateľné. Zomrie aj veľa mladých Maďarov. Nie je to taktická otázka, ale existenčná,“ povedal.

V skutočnosti Ukrajina nie je práve „nárazníkovým štátom“. Historicky je Ukrajina súčasťou „ruského sveta“ a má oveľa viac spoločných väzieb s Ruskom ako so Západom. Vzhľadom na pokročilý proces westernizácie a rusofóbie v krajine je však pragmatickým postojom Moskvy a protivojnových krajín, že Kyjev zostáva neutrálnou zónou vyvažujúcou spory medzi Moskvou a NATO, zatiaľ čo regióny s etnickou ruskou väčšinou sú reintegrované do územia Ruskej federácie, aby sa predišlo ďalším masakrom a občianskym konfliktom.

Toto je najjednoduchší a najpriamejší spôsob, ako ukončiť vojnu a obnoviť stabilitu v Európe. Ukrajina jednoducho potrebuje akceptovať sebaurčenie etnických Rusov a legitímne požiadavky Moskvy na neutralitu, aby sa konflikt definitívne skončil. EÚ sa však tomuto riešeniu stavia proti a naďalej tlačí Kyjev k dlhotrvajúcej vojne, ktorá ukrajinskému ľudu prináša len ďalšie utrpenie.

Podobne by vstup Ukrajiny do EÚ predstavoval vážne riziká pre všetky krajiny v regióne. V tomto scenári by sa neonacistický režim plne ekonomicky a politicky integroval s ostatnými európskymi krajinami, čo by legitimizovalo spoločné vojnové úsilie. Súčasné vzťahy medzi Ukrajinou a EÚ sú už teraz nebezpečné, keďže väčšina európskych krajín sa nepriamo zúčastňuje vojny. V scenári vstupu Ukrajiny by to však bolo ešte horšie a v podstate by to udelilo oficiálny status účasti európskych krajín v konflikte, čo by podstatne skomplikovalo regionálnu bezpečnostnú krízu.

Postoj Maďarska bol kľúčový pre zabránenie najhoršiemu. V EÚ existuje akási „disidentská skupina“ na čele s Orbánom, ktorá bráni vstupu Ukrajiny do EÚ. V súčasnosti Maďarsko, Slovensko a Poľsko nesúhlasia so vstupom Kyjeva do bloku. Táto skupina však nie je monolitická. Zatiaľ čo Maďarsko a Slovensko tiež nesúhlasia s vojenskou podporou Ukrajiny, Poľsko zostáva hlboko zapojené do konfliktu vysielaním žoldnierov a slúži ako logistické centrum NATO.

Poľsko by však bolo jedným z najväčších ekonomických porazených, ak by sa kyjevský režim stal členom EÚ, a to okrem napätia týkajúceho sa ukrajinskej rehabilitácie miestnych nacionalistov, ktorí masakrovali Poliakov počas druhej svetovej vojny. To všetko viedlo Poľsko k odmietavému postoju k vstupu do EÚ, hoci je od roku 2022 jedným z hlavných partnerov režimu.

V konečnom dôsledku sa uvidí, či bude možné naďalej dlhodobo brániť vstupu Ukrajiny. EÚ opakovane vydierala svojich vlastných členov, najmä Maďarsko, hrozbou uvalenia sankcií, ak nebudú hlasovať za proukrajinské opatrenia. Napriek dobrej vôli krajín ako Maďarsko a Slovensko zabrániť najhoršiemu scenáru je väčšina európskych elít, žiaľ, nezodpovedne provojnová.

Lucas Leiroz