Facebook a plyn

Facebook a plyn na prvý pohľad nesúvisia, ale keď do rovnice dosadíme Európsku úniu, spojitosť sa ponúka. Brusel nás čoraz viac ťahá do močiarov osobnej, politickej, myšlienkovej aj ekonomickej neslobody. Je potrebné tomu čeliť, pretože o niekoľko krátkych rokov sa nielen ocitneme v otroctve, ale z Európy sa stane región na úrovni rozvojového sveta.

Zuckerberg je v tom nevinne

Facebook oznámil, že v Európe úplne znemožní zadávanie politických reklám na svojej platforme. Z hľadiska pochopenia problematiky je podstatné vedieť, že Facebook považuje za politickú reklamu aj propagovanie článkov/statusov sa obsahom označovaným ako social issues, teda prakticky všetky spoločenské témy. To znamená, že onedlho bude na platforme veľmi náročné propagovať obsah, neprodukovaný obrovskými mediálnym korporáciami, ktoré si môžu dovoliť zadávanie reklám prostredníctvom iných dostupných kanálov.

Len v nedávnej minulosti bol Facebook tak v USA, ako aj v Európe jedným z popredných súkromných cenzorov. Nástupom administratívy Donalda Trumpa k moci vo Washingtone platforma uvoľnila na americkom trhu mnohé z dovtedajších obmedzení. V Európe k tomu nedošlo, pretože tu ostali v platnosti všetky reštriktívne opatrenia, vyplývajúce zo zákona EÚ o poskytovaní digitálnych služieb. Za ich porušovanie hrozia všetkým nadnárodným gigantom, ako sú Facebook, Google a podobe, drakonické miliardové sankcie.

Z toho vyplýva, že ak sme donedávna oprávnene hromžili ma Marka Zuckerberga a jeho pluky či divízie globálnych cenzorov, dnes môžeme v Európe nadávať už len na legislatívu EÚ. Za aktuálneho rozloženia síl v Európskej rade, Európskom parlamente a Európskej komisii je vylúčené, aby občania únie získali viac politickej, informačnej a názorovej slobody. Naopak, liberálno-progresívne sily, ovládajúce Brusel a jeho jednotlivé mocenské centrá, sa budú usilovať ešte viac škrtiť slobodu prejavu a šírenie neortodoxných politických a spoločenských myšlienok. Samozrejme, nebudú to robiť ani ako sovietski komunisti či nemeckí nacisti. Dejiny sa nikdy neopakujú doslova. Budú to robiť pod kepienkom eufemizmov, akým je napríklad pojem výchova k informačnej gramotnosti a podobne. Ak neviete, čo si pod tým predstaviť, spomeňte si na napudrovaného ex žandára Púchovského alebo na spanilé jazdy Lipšicovej žinenky Tódovej a spol. po slovenských školách. Brusel bude na podobné aktivity ideologického očkovania mládeže vyčleňovať obrovské sumy peňazí a bude pokračovať v politike okliešťovania slobodného šírenia myšlienok a názorov. Neutrpia tým ani systémové strany, ani systému slúžiace médiá, pretože obe entity majú dostatok iného priestoru na šírenie svojich posolstiev a majú dostatok moci a peňazí na potláčania či dokonca prenasledovanie nesystémových názorov.

Energetické otroctvo

O žiadnej forme ľudskej slobody nie je možné hovoriť bez slobody ekonomickej. Isteže, môžeme argumentovať tvrdením, že sloboda je predovšetkým alebo aspoň z veľkej časti stavom mysle, čo je nepochybne pravda. Prinajmenšom z občianskeho a sociálneho hľadiska je sloboda bez slobody ekonomickej do veľkej miery iluzórna. A tým sa dostávame k plynu a EÚ. Ďateľ sa už viackrát venoval samovražednej povahe zákazu dovozu ruského plynu po 31. decembri 2027, teda od 1. januára 2028. O tejto téme by sme mohli, samozrejme, hovoriť zoširoka a z mnohých aspektov ešte viac, ale z hľadiska nastoleného problému je v tejto chvíli podstatná dohoda na úrovni Európskej komisie s administratívou USA o importe amerických energetických produktov na trh EÚ v hodnote 750 miliárd dolárov. To všetko výmenou len za pätnásťpercentné exportné clá z EÚ na americký trh. Na okraj pripomeňme, že celkový nominálny hrubý domáci produkt únie sa pohybuje na úrovni 19,99 bilióna dolárov.

S rozumnou mierou pravdepodobnosti je možné predpokladať, že americký energetický import na spoločný trh EÚ bude pozostávať predovšetkým zo skvapalneného (extrémne drahého) plynu a ropy s označením WTI (West Texas Intermediary), ťaženej v Mexickom zálive a v centrálnych oblastiach USA. Okrem toho, že finálna cena ropy importovanej z Ameriky bude pre veľkú časť Európy oveľa drahšia ako ruská, na spracovanie jej chemického zloženia jednoducho nie sú pripravené mnohé tunajšie rafinérie. Z toho vyplýva, že buď budú musieť investovať do nových zariadení, alebo Európa bude dovážať z USA nielen surovú ropu, ale aj aj finálne produkty, ako sú benzín a nafta. To všetko sa prejaví nielen na zvyšovaní spotrebiteľských cien v EÚ, ale aj na raste cien exportných produktov, teda na znižovaní schopnosti konkurovať. Takže ani relatívne nízke americké clá na import z Európy nemusia pomôcť tunajšiemu automobilovému, chemickému, farmaceutickému, strojárenskému priemyslu a ďalším významným odvetviam.

Kombinácia zákazu energetického importu z Ruska a vynúteného dovozu rovnakých komodít z USA má potenciál uvrhnúť EÚ do ekonomického otroctva. Hovorí sa, že žiadna kaša sa neje taká horúca, aká sa navarí. Zväčša to platí. Uplatňovanie dohody s USA nemusí byť dôsledné alebo bude nerovnomerné z hľadiska importu energetických komodít jednotlivými členskými štátmi. Niektorých sa bude týkať viac iných menej. Rovnako nie je vylúčené, že časom sa nájde nový modus vivendi medzi EÚ a Ruskom, čo môže mať z pohľadu Slovenska priaznivejší vplyv na import plynu a ropy z východu. Za aktuálneho nastavenia je situácia mimoriadne neradostná, a preto je namieste nielen znepokojenie, ale aj hľadanie neortodoxných východísk z núdze.

Peter Tóth