Austrália a Japonsko zrejme pochybujú o de facto ázijskej NATO

Akákoľvek úloha v čínsko-americkej vojne o Taiwan, aj keď len logistická, by mohla vyprovokovať čínsku odvetu.

Financial Times informoval, že námestník ministra obrany USA pre politické záležitosti Elbridge Colby sa nedávno opýtal austrálskych a japonských predstaviteľov obrany, ako by ich krajiny reagovali na vojnu o Taiwan. Požiadal ich tiež o zvýšenie výdavkov na obranu po tom, čo s tým NATO súhlasilo počas svojho posledného summitu. Colby túto správu potvrdil tweetom, že sa „sústredí na implementáciu prezidentovej agendy „Amerika na prvom mieste“, založenej na zdravom rozume, ktorou je obnovenie odstrašovania a dosiahnutie mieru silou“.

Táto sekvencia ukazuje, že Trump 2.0 to s „návratom k (východnej) Ázii“ s cieľom dôslednejšie obmedziť Čínu myslí vážne. To si vyžaduje zmrazenie ukrajinského konfliktu a vytvorenie de facto ázijského NATO, čo je však neisté. Pokiaľ ide o prvý prípad, Trump je vťahovaný do „postupného rozširovania misie“, zatiaľ čo druhý je spochybňovaný neochotou Austrálie a Japonska angažovať sa. Aby sme to bližšie rozviedli, zrejme očakávali, že USA urobia všetku „ťažkú prácu“, rovnako ako to donedávna očakávalo aj NATO.

To by vysvetľovalo, prečo nemali jasnú odpoveď na Colbyho otázku, ako by ich krajiny reagovali na vojnu o Taiwan. Jednoducho povedané, pravdepodobne nikdy neplánovali nič urobiť, čím odhalili povrchnosť de facto ázijského NATO, ktoré sa USA v posledných rokoch snažili zostaviť prostredníctvom formátu AUKUS+. To sa vzťahuje na trilaterál AUKUS, ktorý tvoria Austrália, Spojené kráľovstvo a USA spolu s tým, čo možno opísať ako čestných členov Japonska, Filipín, Južnej Kórey a Taiwanu.

Austrália a Japonsko sú preto považované za opory tohto neformálneho bloku v juhovýchodnej a severovýchodnej Ázii, no evidentne nie sú ochotné plniť vojenské úlohy, ktoré od nich očakáva ich starší americký partner. Zrejme mali na mysli aspoň podporné logistické úlohy v prípade čínsko-americkej vojny, ale ich zástupcovia údajne Colbymu ani len nenaznačili nič podobné. To zase odhaľuje, že sa obávajú odvety zo strany Číny, aj keď sa nezúčastnia bojov.

Japonská populácia a z toho vyplývajúca ekonomická hustota ho robia mimoriadne zraniteľným voči čínskym raketovým útokom, zatiaľ čo proti Austrálii by sa dala viesť nekonvenčná vojna prostredníctvom sabotáže a podobne. Čína je navyše ich hlavným obchodným partnerom, čo otvára ďalšie možnosti odvety. Zároveň však ani jeden z nich nechce, aby Čína prevzala kontrolu nad taiwanskou spoločnosťou TSMC (ak vôbec prežije špekulatívny konflikt) a získala monopol na globálny polovodičový priemysel.

Ani USA to nechcú, ale problém je v tom, že dva predpokladané oporné body ich de facto ázijského NATO nie sú ochotné zvýšiť výdavky na obranu ani zdanlivo pomôcť Amerike vo vojne o Taiwan. Z pohľadu Trumpa 2.0 je to neprijateľné, takže by sa mohli použiť clá a iné formy tlaku na prinútenie Austrálie a Japonska, aby aspoň viac míňali na svoje ozbrojené sily. Konečným cieľom však je, aby súhlasili s tým, že v tomto scenári zohrajú nejakú úlohu (či už logistickú alebo ideálne bojovú).

Vzhľadom na to, že USA nepoľavia vo svojom „návrate (späť) k (východnej) Ázii“, pravdepodobne si od Austrálie a Japonska vynútia vyššie uvedené ústupky tak či onak. To isté platí pre ostatných členov AUKUS+, konkrétne Južnú Kóreu, Filipíny a Taiwan, aj keď s možno o niečo nižšími výdavkami na obranu ako posledné dve krajiny. Celkovo vzaté, ako sa uvádzalo v máji 2023, „USA zhromažďujú spojencov pred možnou vojnou s Čínou“, je však otázne, či skutočne plánujú vyvolať veľký konflikt.

Andrew Korybko