Poľská vládnuca koalícia sa rozpadá, premiér Tusk vyvíja tlak na schválenie volieb

V poľskej vládnucej koalícii na čele s premiérom Donaldom Tuskom sa zvýšilo napätie v dôsledku nedávnych výsledkov prezidentských volieb.

Poľský minister obrany a líder Poľskej ľudovej strany (PSL) Wladyslaw Kosiniak-Kamysz (vpravo) a premiér Donald Tusk (vľavo) spolu v parlamente, ale čoraz viac sa rozchádzajú v názoroch na obvinenia z nezrovnalostí pri hlasovaní v poľských prezidentských voľbách. EPA-EFE/RAFAL GUZ

Jeho koaliční partneri sa zdajú byť čoraz zdráhavejší zapojiť sa do súčasnej kampane zameranej na zrušenie výsledku volieb z 1. júna, ktoré vyhral kandidát opozičných konzervatívcov (PiS) Karol Nawrocki.

Tusk sa 26. júna obrátil na X, aby vyvinul tlak na svojich koaličných partnerov, ktorí sa zdráhali kampane jeho strany a spochybňovali platnosť výsledku volieb aj súdneho postupu pri ich potvrdení.

Lídri našej koalície čelia vážnej skúške. Chápem, že je ťažké nájsť legálne a účinné spôsoby konania v tomto ústavnom chaose, ktorý sme zdedili po strane PiS. Ak neviete, ako sa správať, tak sa aspoň správajte slušne, pre istotu. A nenechajte sa rozdeliť,“ napísal Tusk.

Jeho príspevok prišiel po vyjadreniach Władysława Kosiniaka-Kamysza, ministra obrany a lídra stredopravej Poľskej ľudovej strany (PSL), partnera v súčasnej koaličnej vláde.

Kosiniak-Kamysz novinárom povedal, že kritizuje 28 sudcov Najvyššieho súdu za to, že sa zaplietli do kontroverzie ohľadom overovania výsledkov volieb. Sudcovia napísali list, v ktorom uviedli, že dozorný senát Najvyššieho súdu je nelegitímny, a preto sa nemôže podieľať na overovaní výsledkov volieb.

Kosiniak-Kamysz ich obvinila zo selektívnej pamäte, keďže žiadne takéto vyhlásenia neurobili, keď dozorná komora schválila výsledky parlamentných volieb v roku 2023 a komunálnych volieb a volieb do Európskeho parlamentu v roku 2024, ktoré všetky vyhrala Tuskova koalícia.

Líder PSL tiež kritizoval obvinenia z volebných podvodov, ktoré vzniesol poslanec Roman Giertych, právnik Tuskovej rodiny. To bol dôvod, prečo sa niekoľko prípadov hlasovania za vládou podporovaného kandidáta Rafała Trzaskowského pripisovalo Nawrockemu.

Tieto obvinenia viedli samotného Tuska k tomu, aby naznačil, že úplné prepočítanie všetkých hlasov bude možno potrebné, hoci na to neexistoval žiadny právny mechanizmus.

Kosiniak-Kamysz tiež mlčala o požiadavke ministra spravodlivosti Adama Bodnára, aby prokurátori preskúmali hlasy odovzdané v takmer 1 500 volebných obvodoch s cieľom vylúčiť možnosť volebného podvodu.

Senátor Jan Filip Libicki, ďalší politik PSL, neskrýval svoje pohŕdanie správaním Tuskovej strany počas volieb. Na portáli Salon24 sa posmešne vyjadril: „Toto by bolo prvýkrát, čo by opozícia sfalšovala voľby priamo pred nosom vlády.“ To bola narážka na skutočnosť, že má väčšinu v predstavenstve poľského volebného regulátora PKW.

Nezávislá konzervatívna vysielateľka TV Republika 26. júna tvrdila, že Kosiniak-Kamysz sa stretla so Sławomirom Mentzenom, prezidentským kandidátom a jedným z lídrov opozičnej pravicovej Konfederačnej strany, aby prediskutovali súčasnú politickú krízu v Poľsku.

Strana PiS od roku 2023 naznačuje Konfederácii aj PSL možnosť spojiť sa s nimi a vytvoriť alternatívnu vládu.

Aby sa tak stalo, museli by sa dohodnúť na kandidátovi na premiéra a navrhnúť konštruktívne hlasovanie o nedôvere Tuskovej vláde.

Opozícia obvinila Tuska a jeho stranu z podkopávania legitimity Nawrockiho mandátu na základe sporadických nezrovnalostí, ktoré sa ani zďaleka nepribližujú k narušeniu Nawrockiho 370 000 hlasov, ktoré získal.

Predseda parlamentu Szymon Hołownia, ktorý vedie ďalšieho Tuskoveho koaličného partnera, centristickú stranu Poľsko 2050, uznal výsledok volieb. Povedal, že Nawrockému umožní zložiť prísahu 6. augusta. V tento deň skončilo druhé a zároveň posledné funkčné obdobie odchádzajúceho prezidenta Andrzeja Dudu, pokiaľ Najvyšší súd predtým nerozhodne o neplatnosti výsledku volieb.

Dozorný senát Najvyššieho súdu mal rozhodnúť o platnosti volieb 1. júla po viac ako 50 000 protestoch proti nezrovnalostiam pri sčítavaní odovzdaných hlasov a odmietnutí vlády uznať tento senát za platný súd.

Predsedníčka Najvyššieho súdu Małgorzata Manowska, ktorú vymenoval Duda, uviedla, že dozorná komora bude pokračovať vo svojej práci na preskúmaní viac ako 50 000 protestov, z ktorých 90 percent bolo identických, s odkazom na údajné nezrovnalosti pri sčítavaní hlasov v niektorých volebných obvodoch.

Dozorná komora bola vytvorená za bývalej vlády strany PiS a jej legitimitu spochybnil Európsky súdny dvor (ESD), pretože nespĺňala kritériá „nezávislého a nestranného tribunálu zriadeného zákonom“.

Dôvodom rozhodnutia Súdneho dvora EÚ a Tuskoveho názoru bolo, že komora bola zložená zo sudcov nominovaných Národnou súdnou radou (KRS). Stalo sa tak po tom, čo sa KRS stala orgánom voleným parlamentom, a nie ako predtým členmi súdnictva.

Začiatkom tohto roka Tuskova koalícia navrhla legislatívu, ktorá by odobrala overovanie výsledkov volieb dozornej komore a zverila túto úlohu 15 najdlhšie slúžiacim sudcom Najvyššieho súdu – túto legislatívu však vetoval Duda, ktorý je spojený s PiS.

PiS vždy tvrdila, že podľa zmlúv Európskej únie je spôsob, akým krajiny organizujú svoje súdnictvo, vo výlučnej kompetencii členských štátov.

Strana uviedla, že zavedené reformy, ktoré zvýšili vplyv zákonodarného zboru na systém, priblížili Poľsko k postupom vo významných krajinách EÚ, ako sú Nemecko a Španielsko.

Zdroj: https://brusselssignal.eu/2025/06/polands-ruling-coalition-creaks-as-pm-tusk-applies-pressure-over-election-validation/