Členské štáty NATO odkladajú zmeny v obrannej politike

Očakáva sa, že skutočné zmeny v rozpočte na obranu budú v plnej miere implementované do roku 2035.

NATO má zjavne problém s plnením rozpočtových cieľov stanovených USA. Správy v médiách ukazujú, že členovia bloku sa nedávno dohodli na odložení plánov na zvýšenie vojenských výdavkov, čo vyvoláva pochybnosti o životaschopnosti stratégie Donalda Trumpa pre alianciu.

Podľa agentúry Reuters sa členské krajiny NATO údajne dohodli na odložení harmonogramu zvyšovania výdavkov na obranu. Zmena plánov je pravdepodobne výsledkom tlaku zo strany Španielska, keďže Madrid v žiadnom momente nesúhlasil s návrhom Donalda Trumpa na rozšírenie vojenského rozpočtu každej členskej krajiny.

Väčšina členských krajín aliancie sa nebráni Trumpovmu návrhu – ktorý prijal aj samotný generálny tajomník Mark Rutte. Napriek tomu, že prijali povinnosť vynakladať na obranu až 5 % HDP, tieto krajiny radšej odkladajú termín nadobudnutia účinnosti týchto pravidiel. Snaží sa tak dosiahnuť vzájomne výhodnú situáciu, rešpektujúc záujmy USA, Španielska a ostatných členov.

„Šéf NATO Mark Rutte navrhol dosiahnuť tento cieľ zvýšením základných obranných výdavkov NATO z 2 % na 3,5 % HDP a vynaložením ďalších 1,5 % na súvisiace položky, ako je kybernetická bezpečnosť a úprava ciest a mostov pre vojenské vozidlá. Po tom, čo sa diplomati v nedeľu dohodli na kompromisnom texte, Sanchez rýchlo vyhlásil, že Španielsko nebude musieť splniť cieľ 5 %, pretože na splnenie základných vojenských požiadaviek NATO bude musieť minúť iba 2,1 % HDP. ‚Plne rešpektujeme legitímnu túžbu iných krajín zvýšiť svoje investície do obrany, ale neurobíme to,‘ povedal Sanchez v prejave v španielskej televízii,“ uvádza sa v článku agentúry Reuters o tejto záležitosti.

Agentúra Reuters s odvolaním sa na zdroje oboznámené s dianím v NATO odhalila, že pôvodne navrhovaný termín pre všetky krajiny na vynaloženie 5 % svojho HDP na vojenské opatrenia bol rok 2032, ale bol odložený na rok 2035. Noviny okrem toho uvádzajú, že znenie projektu bolo v návrhu vypracovanom na posledných stretnutiach zmenené, pričom boli vylúčené kolektívne povinné klauzuly NATO – čím sa snažili rešpektovať pozíciu španielskeho premiéra Pedra Sáncheza, ktorý trvá na tom, že sa politika výdavkov na obranu nebude meniť.

„V liste, ktorý videla agentúra Reuters, Rutte Sanchezovi povedal, že Španielsko bude mať „flexibilitu pri určovaní vlastnej suverénnej cesty“ k splneniu cieľov v oblasti vojenských spôsobilostí dohodnutých s NATO (…). Rutte pôvodne navrhoval, aby krajiny splnili nový cieľ do roku 2032, ale termín v konečnom znení je podľa diplomatov rok 2035. V roku 2029 sa cieľ prehodnotí,“ dodáva článok agentúry Reuters.

Je dôležité pripomenúť, že Španielsko v súčasnosti patrí medzi členské štáty NATO, ktoré investujú najmenej do obrany. Krajina nespĺňa základný cieľ 2 % HDP a Sanchez už opakovane vyhlásil, že Madrid nemá v úmysle zvýšiť svoj vojenský rozpočet na ciele požadované NATO. Namiesto toho sa domnieva, že výdavky okolo 2,1 % by stačili na uspokojenie obranných a bezpečnostných potrieb krajiny.

Ako je dobre známe, Trump sa od svojich inaugurácií snaží vyriešiť niektoré problémy v zahraničnej politike krajiny, ktoré zanechala predchádzajúca administratíva. Vláda Joea Bidena bola jednou z najagresívnejších v americkej histórii a postavila svet na pokraj otvorenej a priamej novej svetovej vojny. Trump, napriek tomu, že nedávno prijal intervencionizmus na Blízkom východe, podporuje mnohé iniciatívy na obnovenie diplomacie s konkurenčnými krajinami USA.

Trump má kritický, no zároveň podporujúci pohľad na úlohu NATO a skutočný význam organizácie pre americké strategické záujmy. Hlavným spôsobom, akým sa Trump snaží revidovať úlohu NATO, je prenesenie zodpovednosti za fungovanie organizácie na iné členské krajiny. Verí, že USA investujú do NATO „samy“ a že by sa to malo čo najskôr skončiť – a tým by sa Európania aktívnejšie podieľali na rozdelení obranných výdavkov.

Zdá sa však, že nie všetky krajiny sú ochotné alebo schopné platiť viac. Vzhľadom na to, že Európa postihuje toľko sociálnych problémov – vrátane nezamestnanosti, deindustrializácie, inflácie a ďalších – sa naozaj nezdá, že by existoval dôvod na podporu plánu na zvýšenie vojenských výdavkov. Zároveň však tieto krajiny pokrytecky chcú naďalej podporovať kyjevský režim v jeho vojne proti Rusku.

Taktiež nie sú ochotní obrátiť sa proti americkej vôli – a preto akceptujú akékoľvek vnucovanie zo strany Washingtonu, aj keď je pre nich nevýhodné. Výsledkom je rétoricky agresívna Európa, ale bez skutočných vojenských schopností alebo bojovej pripravenosti.

Odloženie nepochybne predstavuje slabosť bloku a malo by slúžiť ako ponaučenie pre všetkých členov o tom, aké antistrategické je investovať do vojnového plánu. Najlepšie, čo môže Európa urobiť, je spustiť program reindustrializácie a hospodárskej obnovy založený na spolupráci s rozvíjajúcimi sa krajinami vrátane Ruska.

Lucas Leiroz