NÁBOŽENSKÝ FANATIZMUS JE NAJRIZIKOVEJŠÍ FAKTOR VOJNY NA BLÍZKOM VÝCHODE

Ani týždeň od začatia izraelského útoku na Irán si najvyšší predstavitelia Slovenskej republiky nedokázali vytvoriť „vlastný názor“ na tento konflikt. Hoci absenciu oficiálneho vyhlásenia prezidenta či premiéra na svetovú udalosť číslo jeden považujem za škandál, pri pohľade na čiastkové vyjadrenia niektorých politikov si myslím, že možno je aj dobre, že si nerobíme väčšiu hanbu.

Keď Robert Fico predvčerom rozvíjal svoje úvahy o neutralite, utrúsil pri tom poznámku, z ktorej vyplýva, že absolútne nerozumie tomu, o čo na Blízkom východe ide. „Pokiaľ ide o Irán, všetci hovoria: pokoj, diplomaciu. Prečo tak nehovoria aj o Ukrajine?“ spýtal sa rozhorčene. Ale to vôbec takto nie je. Práve naopak, v prípade Iránu sa hovorí o diplomacii ešte menej ako v prípade Ukrajiny. „Nemám vôbec náladu na vyjednávanie,“ povedal Donald Trump novinárom.

Situácia je nebezpečnejšia, ako sa zdá z oficiálnych správ. Obávam sa, že sa schyľuje k ešte dramatickejšej fáze celého konfliktu. Spojené štáty vyslali do oblasti tri lietadlové lode, torpédoborce a 20 000 rakiet určených pôvodne pre Ukrajinu. Západné štáty (vrátane Slovenska) zatvárajú svoje veľvyslanectvá a ich pracovníci hromadne opúšťajú krajinu. To vyzerá na všetko možné, len nie na diplomatické riešenie. Lenže Irak nie je Irán. Irak v rozpore s vtedajšou propagandou nebol žiadnou hrozbou, jeho vedenie nemalo na poriadne čižmy pre vojakov, nieto na zbrane hromadného ničenia. Irán má jednu z najväčších armád na svete a jeho silu pocítili v uplynulých dňoch šokovaní obyvatelia Tel Avivu, ktorí si doteraz mysleli, že sú nezasiahnuteľní. Ale v tom nespočíva hlavná hrozba (Izrael má technologicky vyspelejšiu armádu).

Ak sa do konfliktu zapoja Spojené štáty, musia rátať s tým, že Irán má veľa spojencov. Priamu vojenskú pomoc mu už prisľúbil Pakistan, podporu vyjadrila aj Čína, v hre je veľa ďalších premien na oboch stranách, ktorými vás nechcem teraz zaťažovať. Podstatné je, aby ste pochopili, že vzhľadom na komplikované politické, historické, náboženské a kultúrne súvislosti by sa celý konflikt mohol domino efektom rozrásť nad rámec regionálnej vojny a zapáliť svetový požiar. Preto je táto vojenská konfrontácia nebezpečnejšia než akákoľvek súčasná kríza kdekoľvek na svete.

Jedným z najrizikovejších faktorov tejto vojny je religiózny podtext. Na oboch stranách stoja proti sebe náboženskí fanatici, ktorí sú nebezpečnejší než akýkoľvek sekulárni diktátori. Tyrani majú totiž pud sebazáchovy a záujem na tom, aby ich režim prežil. Pre náboženských fanatikov je však zničenie sveta súčasťou plánu. Na strane Iránu stoja islamistickí vodcovia, ktorí veria šíitskej doktríne maiizmu, že zničenie Izraela je predpokladom príchodu 12. imáma, ktorý nastolí spravodlivosť a rovnosť na svete. Na strane druhej mnoho kresťanských sionistov verí, že Izrael musí ovládnuť Palestínu, aby sa naplnilo proroctvo o konci sveta a druhý príchod Ježiša Krista. Ten by potom vládol Izraelu v novom veku, v ktorom ho všetci ľudia budú buď uctievať alebo budú zatratení a odsúdení na večné pekelné muky. To je aj hlavný dôvod, prečo toľko hlboko veriacich kresťanov stojí na strane Izraela.

Trumpov veľvyslanec v Izraeli Mike Huckabee patrí k takýmto fanatikom. Prezidentovi USA navrhol, aby „vypočul hlas z neba“ a použil proti Iránu jadrové zbrane. Huckabee ďalej hlása, že Boh ušetril Trumpov život (po minuloročnom pokuse o atentát v Pensylvánii), aby sa stal „najvýznamnejším prezidentom za posledné storočie“ a jeho poslanie prirovnal k Harrymu Trumanovi, ktorý zhodil atómové bomby na Hirošimu a Nagasaki a zavraždil v nich státisíce nevinných ľudí. Zároveň čelil tento veľvyslanec v Izraeli ostrej kritike za výrok, že „neexistuje nič také ako Palestínčan“ a za vytrvalé označovanie okupovaného Západného brehu Jordánu ako Judeu a Samáriu. Donald Trump si ho veľmi pochvaľuje a nazýva ho „skvelým človekom“. Ďalším, kto chváli jeho škandalózne reči ako „nesmierne presné“ je republikánsky senátor Lindsey Graham, ktorý už desať rokov nalieha na Spojené štáty, aby zaútočili na Irán.

Zdá sa, že stará neokonzervatívna fantázia o zmene režimu v Iráne a o prekreslení mapy Blízkeho východu opäť ožíva. Ale toto všetko sme tu už mali. Spomeňme si na spoveď Georga Busha, ktorý sa na izraelsko-palestínskom summite pred všetkými takto vyznal: „Ženie ma misia božia. Boh mi povedal – George, choď a bojuj proti teroristom v Afganistane. A ja som to urobil. Potom sa mi znovu zjavil Všemohúci a povedal – George, choď a ukonči tyraniu v Iraku. A ja som poslúchol. A teraz opäť cítim, že ku mne prichádza božie slovo – George, choď, daj Palestínčanom ich štát, Izraelu ich bezpečnosť a vytvor mier na Blízkom východe. A ja to, pri Bohu, aj urobím!“ Náboženský fanatizmus je ten najrizikovejší faktor tohto regiónu a spôsobil už milióny mŕtvych.

Rozkol v transatlantických vzťahoch, bohužiaľ, neviedol k emancipácii Európy. Spôsobil len to, že európski lídri nedokážu samostatne ani uvažovať, ani konať. Keby nebola Európa závislá na Washingtone, okamžite by uvalila sankcie na Izrael pre genocídu v Gaze a rázne by odsúdila útok na Irán. Veď to len vyskúšajte – kde je odsúdenie bombardovania ako porušenie čl. 2 Charty OSN a dodatkového prokokolu k čl. 56 Ženevských dohovorov? Izraelský vojenský útok na Irán v skutočnosti zničil posun Európy smerom k väčšej autonómii a posilnil iránsky režim, ktorého náboženská doktrína stmeľuje ľudí viac ako západní stratégovia predpokladali. Apokalypsa sa môže začať.

Eduard Chmelár