„Veterná energia je drahšia, menej stabilná a menej bezpečná,“ uvádza švédska správa

Nová štúdia švédskeho think-tanku Scandinavian Policy Institute (SPI) varovala, že propagácia veternej energie ako nákladovo efektívnej a spoľahlivej je prinajlepšom zavádzajúca.

Pohľad na veterné turbíny v Kriegers Flak v Baltskom mori medzi Dánskom, Švédskom a Nemeckom. EPA-EFE/Olafur Steinar Gestsson

Švédsko silne rozvinulo kapacitu výroby solárnej a veternej energie a zároveň výskumníci SPI zistili, že ceny elektriny sa stali kolísavejšími.

Čo je ešte naliehavejšie, budúci dopyt po elektrine bude, ako uviedli v správe s názvom New Policy Brief: Elektrina za každú cenu?, nutne stúpať – čiastočne nariadený takzvaným „zeleným“ prechodom.

Pobrežnú veternú energiu predávali ako najlepšiu možnosť mnohí politici, ktorí tvrdili, že by mohla zvýšiť výrobu elektrickej energie zo siete bez toho, aby ju ohrozila. Vedci, ktorí napísali správu SPI, povedali, že realita bola iná.

Poznamenali, že fungovanie švédskeho elektrického systému by nebolo možné zaručiť, ak by sa podiel výroby elektriny v závislosti od počasia prudko zvýšil z toho, čo už považovali za vysokú úroveň.

„Energetický systém je krvný obeh spoločnosti. Zaslúži si, aby sa s ním zaobchádzalo s rešpektom, dlhodobým myslením a precíznosťou,“ povedal jeden z autorov, Magnus Henrekson, profesor ekonómie a vedúci výskumný pracovník vo Výskumnom ústave priemyselnej ekonomiky (IFN).

„Aby sme sa vyhli budúcim krízam, musíme mať jasno v jeho skutočnom fungovaní a jeho skutočných nákladoch. Je čas vrátiť národné hospodárstvo a stabilitu systému späť do centra švédskej energetickej politiky.“

Ďalšími prispievateľmi do správy boli Per Fahlén, Magnus Henrekson a Mats Nilsson – všetci vysoko uznávaní profesori v oblasti energetiky a ekonómie.

SPI je nezisková a politicky nezávislá organizácia pre výskum a verejnú politiku, ktorú v roku 2023 vytvorila Obchodná a priemyselná komora južného Švédska.

S odvolaním sa na nedávny megavýpadok v Španielsku, ktorý podľa expertov s najväčšou pravdepodobnosťou spôsobil prílišné spoliehanie sa na obnoviteľnú energiu, keďže sieť nebola dostatočne upravená a chýbala jej požadovaná zotrvačnosť, poznamenali, že Švédsko v súčasnosti čoraz viac čelí podobným rizikám.

„Nie je jasné, aké budú systémové náklady, aby tieto energetické systémy boli také robustné ako systémy, ktoré majú nahradiť. Existuje však dôvod domnievať sa, že tieto systémy by mohli byť nákladné,“ uvádza sa v správe.

While Spain and Portugal are slowly recovering from the electricity blackout that put both countries to a standstill, experts have been pointing out that renewable energy might be the main cause of the problem. https://t.co/NdHa9tBpeB

— Brussels Signal (@brusselssignal) April 29, 2025

Výskumníci zistili, že iné správy podcenili náklady na veternú energiu a neriešili otázky udržateľnosti a využívania pôdy.

Aby sa vyrovnali prerušovanie vetra a slnka, záložná energia musí byť pripravená zasiahnuť vždy, keď to bude potrebné, povedali. Čím viac obnoviteľných zdrojov v systéme, tým väčšia pohotovostná kapacita bola potrebná – ale využívaná menej často, čím bola menej zisková.

Aby záložná energia zostala životaschopná, potrebovala na zabezpečenie dostupnosti vyššie ceny alebo platby. V dôsledku toho, aj keď boli obnoviteľné zdroje lacnejšie na jednotku, viedli k nestabilite cien a zvýšili celkové náklady na elektrinu. Vedci poznamenali, že v krajinách s vyššou závislosťou od veternej a solárnej energie sa ceny elektriny pre domácnosti zvýšili.

„Výpočty nákladov, ktoré nezohľadňujú riadenie frekvencie, jalový výkon, zotrvačnosť systému a regulačnú kapacitu, poskytujú zavádzajúci obraz o skutočných spoločenských nákladoch na výrobu elektriny.“

Reálne náklady boli modelmi podhodnotené, uvádza sa v správe. „Tým, že sa zameriame výlučne na LCOE [Levelised Cost of Electricity], sa prehliadajú kľúčové systémové náklady, ako sú náklady na výrobný profil, vyrovnávacia energia, prenosová sieť a straty a riadenie jalového výkonu,“ poznamenal.

Keď sa pridalo viac energie v závislosti od počasia, ceny elektriny klesli, keď bolo veterno alebo slnečno, čím sa znížila ziskovosť každej novej jednotky a celkovo sa zvýšili náklady, zistili odborníci.

V krajinách vrátane Nemecka a Dánska skutočné náklady na veternú energiu prudko vzrástli, keďže jej podiel rástol. Vo Švédsku nedokázala vodná energia udržať tempo, pretože náklady na zálohovanie a vyrovnávanie sa prudko zvýšili. Správa zistila, že medzi rokmi 2020 a 2022 vzrástli o viac ako 5 miliárd SEK (459,5 milióna EUR), pričom väčšina z toho bola spôsobená rozširovaním veternej energie.

„Jediná systémová služba, ktorou veterná energia prispieva, je neprodukovať nadbytočné množstvo, a preto môže dokonca dostať zato zaplatené,“ uviedli odborníci.

Poukázali na zmluvy pre veterné elektrárne, ktoré dostávali garantovanú cenu za elektrinu, ktorú vyrobili, pokiaľ záporná cena v absolútnom vyjadrení bola nižšia ako garantovaná cena.

Táto [dotovaná] elektrina sa v skutočnosti nedostala k švédskym spotrebiteľom, ale namiesto toho bola exportovaná, uvádza správa.

Ďalším problémom, ktorý vedci riešili, bolo, že chýbajú empirické údaje a teória. Krajiny, ktoré už mali vysoký podiel elektrickej energie závislej od počasia, zjavne niesli zvýšené náklady, nestabilitu a závislosť od rezervnej energie z fosílnych palív, čo je v rozpore s predpokladmi švédskej Rady pre hospodársku politiku SNS.

Dokonca aj často používaným výrazom ako „udržateľný, obnoviteľný a klimatický inteligentný“ chýbali správne pojmové definície, vďaka čomu je ich používanie podľa profesorov často zavádzajúce.

Ďalej poznamenali, že negatívne účinky veternej energie boli často prehliadané, od environmentálnych nákladov, rušenia pre miestnych obyvateľov, vrátane straty hodnoty majetku a kapacít vojenskej obrany.

„Pre dodávku elektriny je primárna funkcia systému. Fungujúca elektrizačná sústava si vyžaduje štyri veci: dodávku dostatočného množstva energie, dostatočný okamžitý výkon, vysokú kvalitu elektriny a robustnú bezpečnosť dodávok,“ povedal Fahlén.

„Zlyhanie systému v Španielsku ukazuje, že moderné elektrické systémy s vysokým podielom elektriny závislej od počasia sú náchylné na poruchy, ak nie sú zabezpečené funkcie systému, rovnováha a redundancia,“ dodal Nilsson.

Švédsko sa uberalo podobným smerom, tvrdili. To, čo na povrchu vyzeralo ako nákladovo efektívne riešenie klimatickej otázky, by v skutočnosti mohlo „vytvoriť elektrický systém so zvýšenou nestabilitou, horšou bezpečnosťou dodávok, rastúcimi skrytými nákladmi a horšou udržateľnosťou“, uvádza sa v závere správy.

A Swedish court on May 21 revoked a permit for a large offshore wind farm project, citing environmental reasons. https://t.co/nSHdCtqXZy

— Brussels Signal (@brusselssignal) May 23, 2025

Zdroj: https://brusselssignal.eu/2025/05/wind-energy-more-expensive-less-stable-and-less-secure-swedish-report-finds/