O šetrení a o zbrojení…

ŠETRITE NA SEBE, NIE NA DEMOKRACII

Ak si prepočítate, čo prinesie štátnemu rozpočtu extrémne zvýšenie volebnej kaucie a faktické paralyzovanie činnosti malých strán, zistíte, že je to len (povedané slovami klasika) „prd vo vetre“ oproti tomu, čo by sme mohli ušetriť na platoch, drahých autách, nezmyselných výletoch a iných privilégiách papalášov a ich prebujnelej byrokracie. Nedajte sa opiť rožkom. Iste, demokracia má svoje vysoké vstupné náklady (najlacnejšia je diktatúra), ale keď funguje, je oveľa efektívnejšia a v konečnom dôsledku oveľa lacnejšia ako partokracia v symbióze s oligarchiou, ktorá vyciciava štát a vás všetkých okráda.

Plány vlády a osobitne ministerstva vnútra sledujúce pod zámienkou šetrenia postupné okliešťovanie demokracie, považujem za nehorázne. Rovnako ako plány ministra vnútra na obnovenie cenzúry (lebo návrh zákona proti nenávistným prejavom na internete ničím iným nie je). Pripomínam, že ešte 16. mája 2022, keď bol Matúš Šutaj Eštok v opozícii, napísal na sociálnu sieť toto: „To, aby NAKA zadržala KOHOKOĽVEK vo vlastnom byte len kvôli statusu na FB, je v demokratickom a právnom štáte neprijateľné.“ A ja som s ním vrelo súhlasil. Rovnako ako teraz s ním vášnivo nesúhlasím.

Stále tvrdím, že táto vláda je neporovnateľne lepšou alternatívou ako to, čo by nás čakalo v podobe koalície PS, SaS, KDH a Matovičovej Lode bláznov. Ale práve tí, ktorí si želajú stabilitu, sa nesmú báť upozorniť, keď sa táto vládna zostava vyberie zlým smerom. Naopak, mali by sme podporovať skôr také projekty, ktoré demokraciu posilňujú. Je znepokojujúce, že od roku 2001 sa na Slovensku prijímajú iba zákony, ktoré demokraciu postupne oslabujú. Slovensko posunieme vpred iba v prípade, ak budú víťaziť lepšie nápady, nie bohatšie strany, ako sa dnes naduto tváril štátny tajomník MV SR Michal Kaliňák. Šetrenie na demokracii je nebezpečná cesta, ktorú treba zastaviť hneď v zárodku.

AK STAVIAME SLOVENSKÚ EKONOMIKU NA ZBROJÁRSKOM PRIEMYSLE, SMERUJEME K BANÁNOVEJ REPUBLIKE

Čína, Brazília, Vietnam, Južná Kórea, Turecko, Azerbajdžan, na budúci týždeň Arménsko… Naozaj ma teší, že sa otvárame svetu, že premiérove cesty doháňajú to, čo predchádzajúce vlády zameškali alebo zanedbali. Jediné, čo ma znepokojuje, je fakt, že Robert Fico vo všetkých týchto krajinách dohaduje predovšetkým zbrojárske kontrakty a sám sa správa skôr ako zbrojársky lobista, než premiér. Aj dnes sú ministri Blanár a Kaliňák v Maroku a dohadujú tam – čuduj sa svete – obchod so zbraňami. A tak sa pýtam, či naozaj nemáme svetu čo iné ponúknuť, či chceme spájať perspektívu slovenskej ekonomiky so zbrojárskym priemyslom. Lebo v tom prípade sa správame ako banánová republika, a nie vyspelý štát, ktorý chce postaviť svoju budúcnosť na vyššej pridanej hodnote. Som z toho sklamaný, lebo takáto politika nesmeruje k mierovému štátu, ale k vojnovej ekonomike.

Eduard Chmelár