OD NAĎOVÝCH FAŠIZOIDNÝCH PLÁNOV SA MUSÍ DIŠTANCOVAŤ KAŽDÝ DEMOKRATICKÝ POLITIK

„Veľmi sa teším na ten deň, veľmi sa naň teším, a on príde, hovorím vám, ten deň príde, keď ich vypneme všetky. Všetky… Ak sa budú Hlavné správy, Infovojna a podobné grcky tváriť, že sú normálne médiá, no tak to teda nie. Pôjdu všetky pekne.“

Takto bez škrupulí sa na svojom vskutku kanále vyjadril včera líder prepytujem „Demokratov“ Jaro Naď o svojich plánoch s alternatívnymi médiami. Dávam to do pozornosti najmä tým, ktorí hystericky moralizujú, aká je tu vraj „nesloboda“ a ktorí rýchlo stratili pamäť, ako narábali so svojimi oponentami vlády, ktorých súčasťou bol práve tento arogantný darebák s večne prebitým čelom. Vyzývam týmto všetkých predstaviteľov opozície, aby sa od týchto slov a od spolupráce s takýmto extrémistom dištancovali. Lebo v demokratickom štáte nejaký politik nemôže svojvoľne rozhodovať o tom, či nejaké médiá vypne, ako sa to už protiprávne stalo počas Hegerovej vlády. Nehodnotím kvalitu alternatívnych médií, mám s nimi svoje skúsenosti, Ereport ma na politickú objednávku špinavo osočoval a majiteľ Hlavných správ ma blokuje, lebo detinsky trucuje, že som za kvalitnejšie konzervatívne noviny označil Štandard. Ale za „pseudomédiá“ by som pokojne mohol označiť aj plátky ako Denník N a mám na to rozhodne vyššiu kvalifikáciu ako politruk Jaro. Červené denníčky, ktoré uverejňujú selektívne informácie, rozhodne nespĺňajú atribúty žurnalistiky, a ak organizujú diskusie s verejnosťou, opúšťajú priestor médií a vstupujú do politiky. No v živote by som si nedovolil ich zakazovať a takýmto hrubým spôsobom obmedzovať slobodu prejavu.

Toto vás čaká, ak znovu uveríte takýmto lotrom, ktorí už dávno mali sedieť vo väzení za spreneveru štátneho majetku a vlastizradu, a ktorým nečinnosťou orgánov činných v trestnom konaní opäť rastie sebavedomie. Demokrati Jara Naďa nie sú len pokračovaním matovičovskej politiky inými prostriedkami, sú priamym ohrozením demokracie, a preto by sa mal od ich fašizoidných plánov dištancovať každý skutočný demokrat.

Eduard Chmelár