Nová vojna na európskej pôde vo východnom Stredomorí? EÚ spí za volantom

Vo východnom Stredomorí sa možno schyľuje k vojne. Po prvýkrát po dlhom čase to nie sú tureckí, ale grécki analytici a politici, ktorí tvrdia, že vojenské zapojenie sa proti odvekému nepriateľovi v blízkej budúcnosti nie je len predstaviteľné, ale aj žiaduce. Ich logika je nasledovná: Ak Izrael zaútočí na Turecko na Cypre a turecké sily opäť postúpia, Grécko by malo ísť naplno do konfliktu a zmeniť existujúci stav.

Vojak jednotky vojenskej polície FELDJÄGER Bundeswehru stojí na stráži počas vojenského cvičenia „Red Storm Charlie“ 24. septembra 2026 v Hamburgu v Nemecku. Gregor Fischer/Getty Images

Tento scenár nie je nepravdepodobný. Na Valnom zhromaždení Organizácie Spojených národov v New Yorku dosiahlo otvorené nepriateľstvo medzi izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom a tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoğanom bezprecedentnú úroveň.

Dňa 24. septembra Netanjahu označil Erdoğana za „tyrana“, ktorý ukrýva teroristov, nezákonne okupuje Severný Cyprus, neoddeliteľnú súčasť Európskej únie, a pravidelne porušuje grécku suverenitu. Erdoğan, ktorý 7. augusta spolu so Saudskou Arábiou a Pakistanom založil panislamský Obranný pakt Mekka, vystúpil v tej istej sále o dva dni skôr a obvinil Izrael z „genocídneho zmýšľania“, štátneho teroru a regionálneho expanzionizmu.

Odvtedy sa ostré slovné výmeny stali každodennou záležitosťou. Už nejde len o rétorické divadlo. Je to rámec pre konflikt, ktorý by sa mohol priamo dotknúť južného krídla Európy.

V strategických kruhoch v Aténach a Nikózii analytici vyhodnocujú scenár, ktorý bol kedysi nemysliteľný: priamy konflikt vysokej intenzity medzi Izraelom a Tureckom počas prezidentského obdobia Donalda Trumpa, vedený na bojiskách severnej Sýrie a okupovaného Cypru.

Dôvod je jasný. Po útokoch na iránskych spojencov vo svojom bezprostrednom okolí Izrael čoraz viac vníma tureckú vojenskú prítomnosť v severnej Sýrii a približne 40-tisícovú okupačnú armádu spolu s vojenskými základňami na Severnom Cypre ako hrozbu pre svoju bezpečnosť. Keďže Ankara zároveň poskytuje útočisko radikálnym prvkom a demonštruje svoju námornú silu vo východnom Stredomorí, Jeruzalem môže dospieť k záveru, že preventívny úder v Sýrii alebo na okupovanom Cypre je strategickou nevyhnutnosťou.

Pre Grécko a Cyperskú republiku by takýto konflikt predstavoval historický zlom s mimoriadne vysokými stávkami.

Niektorí stratégovia a politici v Aténach dnes tvrdia, že ak by Izrael zaútočil na turecké zariadenia v severnej Sýrii alebo na okupovaných územiach, Grécko musí opustiť svoju tradičnú opatrnosť, bezvýhradne sa postaviť na stranu Jeruzalema a využiť príležitosť na definitívnu zmenu situácie na Cypre.

Veľvyslanec ad honorem Georgios Ayfantis, ktorý podporuje návrat bývalého stredopravého premiéra Antonisa Samarasa do politiky s novou stranou, patrí medzi hlavných propagátorov tejto myšlienky. Pridali sa aj ďalšie verejne známe osobnosti. Predseda strany Elliniki Lysi (Grécke riešenie) Kyriakos Velopoulos však bol prvým politickým lídrom, ktorý to povedal otvorene, keď 29. septembra v rádiu Real FM vyhlásil: „Ak sa Izrael a Turecko stretnú v konflikte na Cypre, mali by sme automaticky zaútočiť na Turecko.“

Pravdou je, že desaťročia dialógu pod záštitou OSN nepriniesli nič okrem inštitucionalizácie tureckej okupácie a tolerovania nezákonnej tureckej doktríny „Modrá vlasť“. Priama konfrontácia medzi Izraelom a Tureckom by mohla prelomiť patovú situáciu trvajúcu od roku 1974 a prinútiť k trvalému vyriešeniu rozdelenia členského štátu Európskej únie.

Niektorí Gréci teda o tom možno uvažujú. A ďalší, či už Gréci alebo nie, možno začínajú považovať konflikt medzi Jeruzalemom a Ankarou za nevyhnutný. No keď sa dve významné vojenské mocnosti pripravujú na potenciálny stret na prahu Európy, prvá otázka by mala znieť: Ako je Európska únia pripravená na novú vojnu na európskej pôde?

Odpoveď je rovnako stručná ako desivá: Brusel je úplne nepripravený.

Pod vedením Ursuly von der Leyenovej a vysokej predstaviteľky Kaje Kallasovej redukovala Európska únia svoju zahraničnú politiku na frázy o mäkkej sile a ekonomickom zmierovaní. Zatiaľ čo európski lídri prejavujú obavy o lodnú dopravu v Červenom mori, úplne ignorujú skutočnosť, že Cyprus, členský štát EÚ, sa nachádza priamo v možnej zóne regionálnej vojny. A že podľa medzinárodného práva je Grécko na základe Zmluvy o garanciách z roku 1960 jedným z garantov jeho bezpečnosti.

Ak by medzi Izraelom a Tureckom vypukli boje kvôli Sýrii a Cypru, EÚ by čelila existenčnej kríze. Turecko je členom NATO, Cyprus je členským štátom EÚ a Izrael je hlavným európskym technologickým a spravodajským partnerom v regióne. Ak by sa grécke a cyperské sily ocitli v boji po boku Izraela pri obrane suverénneho európskeho územia, Bruselu by už nezostali žiadne diplomatické výhovorky, za ktoré by sa mohol skrývať.

Európska únia nemôže naďalej vystupovať ako pasívny pozorovateľ, zatiaľ čo zahraničné mocnosti formujú bezpečnostnú architektúru Stredomoria. Ak chce Brusel skutočne zabrániť ničivému konfliktu na svojej južnej hranici, musí preukázať tvrdú moc a bezvýhradne podporiť svoje členské štáty. Inak nebude len sledovať ďalšiu vojnu. Bude sledovať úplný kolaps európskej bezpečnosti.

Zdroj: New war on European soil in the Eastern Mediterranean? EU asleep at the wheel – Brussels Signal