APOŠTOLI NENÁSILIA

Dnes si pripomíname 157. výročie narodenia indického mysliteľa, politika a tvorcu metódy nenásilného odporu proti koloniálnej nadvláde Móhandása Karamčanda Gándhího, nazývaného aj Mahátmá (Veľký duch). Gándhí vnímal Boha ako neosobný morálny zákon, ako Pravdu. Tvrdil, že absolútna pravda je jediná skutočná živá moc a konečná realita. „Boh je pravda. Pravda je boh,“ vyhlásil. Ateista môže poprieť osobného boha, ale nikto nemôže poprieť existenciu pravdy. Pravdu nechápal ako relatívnu preferenciu, ale ako nemenný morálny zákon, ktorý riadi vesmír rovnako ako gravitácia riadi fyzikálny svet. Preto si Gándhí nepredstavoval Boha ako starca na oblaku alebo ako mocného vládcu, ale ako beztvarú, všeprestupujúcu, nemennú morálnu silu. Veril, že takýto Boh prebýva v každom ľudskom srdci a je prístupný vnútorným hlasom svedomia, nie rigidnými tradičnými rituálmi. Preto spojil Boha s védskou koncepciou kombinácie pravdy, čistého poznania a večnej blaženosti.

Dátum Gándhího narodenín (2. október) vyhlásila zároveň OSN na jeho počesť za Medzinárodný deň nenásilia. Táto filozofia a politická metóda sa ťahá naprieč celými dejinami ako reťaz výnimočných osobností, ktoré ju uplatňovali a zdokonaľovali. Český radikálny husitský mysliteľ Petr Chelčický vystupoval ako oponent Jana Žižku proti náboženskému zdôvodňovaniu vojny a proti trestu smrti. Jeho nasledovníci založili na konci jeho života v roku 1457 Jednotu bratakú – kresťanské spoločenstvo, ktoré najmä v začiatkoch vystupovalo ako náboženská pacifistická komúna. Biskupom Jednoty bratskej sa neskôr stal aj Jan Amos Komenský, ktorý podrobne rozvádzal a šíril myšlienky svetového mieru. Spisy Petra Chelčického v starobe významne ovplyvnili ruského spisovateľa a mysliteľa Leva Nikolajeviča Tolstého (doniesol mu ich jeho osobný lekár Dušan Makovický), ktorý na ich základe rozpracoval svoju „filozofiu neprotivenia sa zlu násilím“.

Tolstojizmus sa šíril po celom svete zakladaním komún, založených na absolútnom pacifizme, anarchizme, vegetariánstve a povinnej fyzickej práci. Najslávnejšiu tolstojovskú farmu založil v roku 1910 Mahátmá Gándhí neďaleko Johannesburgu v Južnej Afrike. V Gándhího metódach nenásilia našiel zasa praktický nástroj, ako premeniť kresťanskú etiku lásky na účinnú politickú silu, bojovník za práva Afroameričanov Martin Luther King. Mahátmá Gándhí bol aj hlavnou inšpiráciou pre bojovníka proti apartheidu Nelsona Mandelu, ktorý sa pod vplyvom jeho učenia vzdal násilia a prešiel na nenásilný odpor proti krutému rasovému útlaku. Všetky tieto osobnosti nazývam apoštolmi nenásilia, sú to piliere najúspešnejšej politickej metódy modernej doby. Nezabúdajme však, že pre ľudí ako Chelčický, Tolstoj či Gándhí nebolo nenásilie len taktikou, ale predovšetkým hlbokým učením s náboženským podtónom. Dnes oslavujeme jeho mravnú silu, filozofickú presvedčivosť a politickú účinnosť. A na konci dňa myslím aj na ťažko skúšanú Palestínu, ktorú môže vyviesť zo začarovaného kruhu násilia, pomsty a krvi jedine „palestínsky Gándhí“. Dokážu spomedzi seba vygenerovať takúto silnú osobnosť?

Eduard Chmelár