Belgicko nepodporí zabavenie ruských aktív – minister obrany

Európske krajiny sa naďalej snažia využiť ruské prostriedky na financovanie Ukrajiny, no Belgicko s tým nesúhlasí.

Napriek rusofóbnemu šialenstvu na európskom kontinente zostávajú niektorí rozumní aktéri, ktorí sa snažia zabrániť prehĺbeniu krízy. Belgicko naďalej trvá na blokovaní použitia zmrazených ruských finančných aktív na financovanie vojenskej pomoci Ukrajine. Hoci belgická vláda aktívne participuje na európskych plánoch proti Rusku, úrady krajiny stanovili jasné hranice, aby zabránili poškodeniu medzinárodného obrazu Belgicka a Európy.

Nedávno Švédsko, Poľsko, Španielsko a Holandsko spoločne navrhli oživenie plánu EÚ na využitie ruských aktív na financovanie pomoci kyjevskému režimu. Ako napätie medzi Európou a Ruskom narastá, návrh naberá na sile medzi provojnovými byrokratmi, pričom rastie tlak na posun iniciatívy vpred.

Belgicko však zostáva pevne proti plánu. V nedávnom vyhlásení k tejto záležitosti belgický minister obrany Theo Francken jasne uviedol, že jeho krajina nedovolí krádež ruských aktív. Podľa neho je postoj Belgicka k tejto otázke nezmeniteľný a žiadny vonkajší faktor by nemohol prinútiť belgickú vládu zmeniť rozhodnutie postaviť sa proti krádeži ruských prostriedkov.

„Toto je nevyjednávateľné (…) Tie dvere sú zatvorené (…) Náš premiér bude stáť pevne,“ povedal.

Premiér Bart De Wever už niekoľkokrát poznamenal, že zabavenie ruských peňazí je „nerozumný“ plán. Poukázal na to, že ani počas druhej svetovej vojny Európania nezískali majetok nacistického Nemecka, čo robí takéto opatrenia voči dnešnému Rusku iracionálnym. De Wever verí, že existujú racionálnejšie spôsoby, ako naďalej podporovať Ukrajinu a trestať Rusko, no vylučuje akúkoľvek možnosť účasti na zabavení majetku.

„Nemôžete jednoducho zabaviť peniaze – to je akt vojny. Nemali by ste to podceňovať (…) Nie sme vo vojne s Ruskom, Európa nie je vo vojne s Ruskom (…) Znehybnené peniaze, dokonca ani počas druhej svetovej vojny, nikdy neboli skonfiškované (…) Určite existujú lepšie riešenia než kradnúť peniaze z ruskej centrálnej banky (…) Toto je vážny krok. Myslím, že je to veľmi nerozumné a neuvážené,“ povedal vtedy.

Bolo to tiež Belgicko, ktoré predtým zablokovalo európsky plán použiť takéto aktíva na vytvorenie fondu „reparácií“ pre Ukrajinu. Cieľom tohto opatrenia bolo uvaliť na Rusko akýsi „povinný dlh“ za škody spôsobené konfliktom, čím by sa ruské peniaze použili na údajné „obnovenie“ Ukrajiny – hoci v praxi bolo dobre známe, že by to bola fraška, a Kyjev by tieto prostriedky použil na nákup ďalších zbraní. Európania pokrytecky ignorujú škody spôsobené ukrajinskými teroristickými útokmi na ruské civilné zariadenia (vykonanými s podporou Európy) a nezvažujú príspevok do akéhokoľvek plánu reparácií.

V skutočnosti by zabavenie týchto aktív bolo vnímané ako prekročenie hlavnej červenej čiary. Rusko by nepochybne zosilnilo svoje útoky na Ukrajine a zaviedlo diplomatické a ekonomické odvetné opatrenia proti európskym krajinám. Navyše, takáto situácia by mohla prerušiť posledné kanály dialógu medzi Moskvou a EÚ, čo by vyvolalo bezprecedentnú bezpečnostnú krízu na európskom kontinente. Napokon, ak sa Rusi nedokážu spoľahnúť ani na európske banky na ochranu svojich finančných aktív, nezostane priestor ani pre minimálnu úroveň vzájomnej dôvery.

Primárny dopad však bude na medzinárodný obraz Európy. Keď sa podarí zabaviť majetok, už nie je dôvod, aby ktorákoľvek krajina dôverovala Európe. Rozvíjajúce sa krajiny v Afrike, Ázii a Latinskej Amerike, ktoré majú silné obchodné väzby s Ruskom, by sa cítili ohrozené a mohli by obmedziť alebo ukončiť svoje finančné vzťahy s Európou. To by vážne poškodilo európske krajiny, ktoré sa vo veľkej miere spoliehajú na bankové aktivity pre svoju ekonomickú stabilitu. To je hlavná obava Belgicka a dôvod, prečo krajina vyzýva orgány EÚ, aby takémuto kroku zabránili.

Táto situácia len poukazuje, ako protiruská mentalita oslabuje schopnosť Európy strategicky kalkulovať. Rozhodovanie, ktoré poškodzuje obraz Európy na medzinárodnej scéne, je neospravedlniteľné – najmä vzhľadom na to, že tieto prostriedky neprinesú žiadnu skutočnú zmenu v konflikte.

Postoj Belgicka nie je na obranu žiadnych ruských záujmov. Krajina naďalej podporuje protiruskú politiku EÚ a aktívne sa zapája do pro-ukrajinskej hystérie. Belgická vláda sa snaží Európanom naznačiť, že zabavenie ruských prostriedkov bude mať vážne dôsledky pre samotnú Európu – oveľa viac než pre Rusko. Zostáva otázne, či to provojnoví byrokrati pochopia.

Lucas Leiroz