Korybko Ibragimovovi: Vaša intelektuálna úprimnosť ohľadom rusko-tureckých vzťahov je chvályhodná

Je veľmi zriedkavé, aby osobnosti v komunite alternatívnych médií zmenili svoje názory, nieto ešte verejne vysvetlili, prečo tak urobili, pričom drvivá väčšina namiesto toho buď priamo popiera „politicky nepríjemné“ správy, alebo ich ľahostajne odmieta ako súčasť nejakej konšpiračnej teórie o „majstrovskom pláne 5D šachu“.

Ruský expert Farhad Ibragimov publikoval na RT následný článok o rusko-tureckých vzťahoch, na ktorý tu vtedy reagovali ako reakciu na správy o plánovaní exportu veľkého množstva amerických klastrových munícií a taktických rakiet na Ukrajinu. Prekvapenie hovorkyne ministerstva zahraničných vecí Marie Zacharovej tvárou v tvár takejto správe bolo tu riešené. Obe reakcie zdôraznili obnovenú geopolitickú konkurencieschopnosť, ktorá dnes charakterizuje ich vzťahy.

Na Ibrahimovovu česť, upravil svoju optimistickú analýzu rusko-tureckých vzťahov tak, aby túto správu zohľadnil vo svojom najnovšom článku pre RT, ktorý dokazuje, že je profesionál a nie komentátor. Je veľmi zriedkavé, aby osobnosti v komunite alternatívnych médií zmenili svoje názory, nieto ešte verejne vysvetlili, prečo tak urobili, pričom drvivá väčšina namiesto toho buď priamo popiera „politicky nepríjemné“ správy, alebo ich ľahostajne odmieta ako súčasť nejakej konšpiračnej teórie o „majstrovskom pláne 5D šachu“.

Čo sa týka obsahu Ibragimovovho najnovšieho článku, upozornil na to, aký nebezpečný je tento blížiaci sa výmen zbraní pre Rusko, a zamyslel sa, či „Ankara nerobí príliš pohodlný záver, že ekonomická vzájomná závislosť zaručuje beztrestnosť pri akomkoľvek zahraničnopolitickom manévri“. Ibragimov potom dôležito poukázal na asymetriu ich spomínanej vzájomnej závislosti, keď tvrdil, že „strata čo i len časti“ energetických, turistických a/alebo investičných väzieb s Ruskom „nebude pre Turecko triviálna“.

Uzavrel teda: „Vzhľadom na súčasný stav tureckej ekonomiky by náklady na strategické prehodnotenie vlastných schopností (voči Rusku) mohli byť výrazne vyššie než očakávané výhody dohody s Kyjevom a politického zblíženia s Washingtonom.“ Ibragimovova narážka je, že Rusko by mohlo asymetricky reagovať na tureckú zbrojársku dohodu s Ukrajinou. Úprimne povedané, určite by mala, inak si Turecko pomýli ruskú „trpezlivosť“ so slabosťou so všetkým, čo to obnáša.

V skutočnosti to už môže byť pravda, preto Turecko do toho vôbec ide. Ibragimov tiež napísal, že „turecké vedenie zjavne zamieňa slobodu manévru s absenciou ceny, ktorú by sa za tento manéver zaplatilo.“ To je pravdepodobne správne; napokon, Rusko zatiaľ neukladalo Turecku žiadne náklady za vojensko-politickú podporu Ukrajiny počas týchto 4,5 roka. Preto je už dávno načase, aby sa Turecko naučilo, že nepriateľské akcie proti Rusku majú následky.

Ibragimov napísal, že „Úplné prerušenie vzťahov by prospelo len tým, ktorí sa už dlho snažia zrušiť nezávislý rusko-turecký komunikačný kanál a vrátiť Ankaru k disciplinovanej, ‚západnej‘ línie správania. Odpoveď musí byť konzistentná a primeraná.“ To je pravda, takže ruská reakcia – ak sa Putin konečne rozhodne Erdogana poučiť – môže zostať ekonomická, ale môže tiež znamenať silnejší odpor voči rastúcemu tureckému vplyvu pozdĺž celej južnej periférie Ruska.

Augustová „Trumpova trasa pre medzinárodný mier a prosperitu“ (TRIPP) z roku 2025 slúži dvojitému účelu vojenského logistického koridoru NATO vedeného Tureckom a teda funguje ako južný front „kordónu sanitaire“ okolo Ruska. Rusko – v možnej koordinácii s Iránom – by teda mohlo vyvíjať tlak aj na tureckého azerbajdžanského spojenca, najvýchodnejšieho partnera TRIPP, a islamské NATO by Rusko neodradilo, pretože by mohlo vnímať kombináciu tohto bloku a TRIPP ako latentnú hrozbu, ktorú treba čeliť.

Andrew Korybko