Test z nemeckého jazyka, pozostávajúci z diktátu a gramatiky, zostáva hlavným sitom pri výbere. Približne 40 percent uchádzačov ním neprejde.
Berlínska medvedia vlajka zdobí ramenný odznak berlínskeho policajta. (Foto: Sean Gallup/Getty Images)
Berlín má problémy s náborom dostatočného počtu policajtov, pretože príliš veľa uchádzačov neuspeje v testoch z nemeckého jazyka, uviedla prezidentka berlínskej polície.
Prezidentka polície Barbara Slowik Meisel pre reláciu Abendschau stanice RBB povedala, že problémom nie je nedostatok uchádzačov, ale nedostatok vhodných kandidátov.
„Čelíme naozaj tvrdej konkurencii v boji o vhodných uchádzačov, dôraz je na slove vhodných,“ povedala.
Z 1 224 miest určených na výcvik v roku 2025 bolo obsadených iba 936, takže približne štvrtina zostala neobsadená. Berlínsky senát následne potvrdil, že 288 miest zostalo voľných pre nedostatok kvalifikovaných kandidátov.
Podľa policajnej akadémie polícia v roku 2025 dostala viac ako 6 300 prihlášok na týchto 1 224 miest.
Test z nemeckého jazyka, pozostávajúci z diktátu a gramatiky, zostáva hlavným filtrom. Približne 40 percent uchádzačov ho nezvládne.
Kandidáti absolvujú test na počítači a počúvajú približne 200-slovný text, ktorý je čítaný nahlas po krátkych úsekoch. Viac ako 14 chýb znamená neúspech pri prijatí do strednej služobnej kategórie; pri vyššej kategórii je hranica 11 chýb.
Slowik Meisel uviedla, že štandardy nemožno znižovať.
„Máme uchádzačov, ale máme aj vysoké požiadavky, ktoré nemôžeme znižovať.“
Argumentovala tým, že policajti musia byť schopní vysvetľovať svoje konanie verejnosti a v prípade potreby ho aj písomne zaznamenávať.
„Naše policajné opatrenia musíme vysvetľovať deň čo deň,“ povedala.
Noví policajti musia tiež dostatočne dobre rozumieť právnym základom svojej práce, aby ich vedeli vysvetliť.
„A prípadne ich aj písomne zdokumentovať.“
Polícia už zverejňuje cvičné diktáty na YouTube a prostredníctvom sociálnych sietí pripravuje kandidátov na viacstupňový výberový proces. Od roku 2019 zároveň ponúka dobrovoľné doučovanie nemčiny aj policajným frekventantom.
Uchádzači, ktorí neuspejú iba v diktáte, ho môžu raz opakovať, v iný deň a s iným textom. Zatiaľ však nie je jasné, či to zvýši počet prijatých.
Slowik Meisel podobne hodnotila situáciu aj začiatkom roku 2026 pred výborom pre vnútorné záležitosti berlínskej Poslaneckej snemovne.
„Máme pomerne významný problém so znalosťou nemeckého jazyka, úplne nezávisle od štátnej príslušnosti,“ povedala.
Mnohí kandidáti neuspeli už v písomných počítačových testoch; približne 80 percent týchto neúspechov bolo spôsobených „nedostatočnými znalosťami nemčiny“.
„Nechcem kritizovať školy, ale existuje problém s úrovňou vzdelania, s ktorou mladí ľudia školu opúšťajú,“ dodala.
Podľa nej by znižovanie požiadaviek iba zvýšilo mieru odchodov počas štúdia a výcviku.
Nancy Boy-Seifert, riaditeľka berlínskej policajnej akadémie, uviedla podobnú mieru neúspešnosti pri nábore do strednej služobnej kategórie.
„40 percent všetkých uchádzačov neprejde buď diktátom, alebo testom z nemčiny, prípadne nesplnia obe tieto minimálne požiadavky.“
Uviedla, že hlavné nedostatky sú v pravopise, interpunkcii a gramatike a že zrušenie diktátu neprichádza do úvahy, pretože písaná nemčina je základnou súčasťou policajnej práce.
Parlamentné údaje zverejnené 16. februára 2026 za náborové cykly 2024 a 2025 ukazujú, že z 10 874 uchádzačov ich 4 271 neuspelo v teste z nemčiny, čo predstavuje 39,3 percenta.
Údaje boli poskytnuté ako odpoveď na písomnú otázku poslanca Tommyho Tabora, hovorku pre oblasť školstva za stranu Alternatíva pre Nemecko (AfD).
Aj medzi kandidátmi s maturitou (Abitur), odbornou vysokoškolskou vstupnou kvalifikáciou alebo ukončeným vysokoškolským vzdelaním bola miera neúspechu približne 30 percent.
Odpoveď Senátu ukázala výrazné rozdiely podľa úrovne vzdelania. Uchádzači s vysokoškolským titulom neuspeli v 14 percentách prípadov, uchádzači s maturitou alebo ekvivalentným vzdelaním v 31 percentách, uchádzači so stredným vzdelaním v 47 percentách a uchádzači so základným odborným vzdelaním až v 69 percentách prípadov.
Senát vo svojej odpovedi uviedol, že nedávne testovacie cykly nepreukázali významné rozdiely v úspešnosti diktátov medzi uchádzačmi s migrantským pôvodom a bez neho.
Takmer všetci uchádzači majú nemecké občianstvo; údaj o migrantskom pôvode sa zaznamenáva iba dobrovoľne.
Leonard Maier, psychológ zodpovedný za výberový proces, povedal pre denník taz, že neúspechy nemožno vysvetliť ani migrantským pôvodom, ani dosiahnutým vzdelaním. Podľa neho mnohí mladí uchádzači jednoducho nie sú zvyknutí písať na klávesnici.
Podľa organizácie Mediendienst Integration zaznamenal Berlín najvyšší podiel novoprijatých policajtov s migrantským pôvodom zo všetkých nemeckých policajných zborov, ktoré takéto údaje zverejňujú, a to 37 percent.
Zo 240 kadetov, ktorí začali výcvik na jar 2025, bolo 132 vyhodnotených ako osoby potrebujúce dodatočné jazykové vzdelávanie z nemčiny.
Policajná akadémia uvádza, že podiel nových študentov vyžadujúcich takúto podporu sa pravidelne pohybuje okolo polovice a s každým ďalším semestrom klesá.
Hamburg v roku 2025 vyradil diktát z prijímacieho testu po tom, čo na pravopise zlyhalo 65 percent uchádzačov. Berlín však oznámil, že podobný krok neplánuje.
Polícia tvrdí, že kvalita zostane dôležitejšia než počty. Náborové ciele policajnej akadémie sa totiž nepodarilo splniť už niekoľko rokov po sebe.
Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
Naše sociálne siete:
facebook.com/ProgresivneCom
t.me/progresivne
instagram.com/nie_progresivne.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.