Hlasujte dovtedy, kým nebudete súhlasiť

Brusel chce kontrolovať vaše správy ešte predtým, než ich odošlete.

epa12469582 Poslanci Európskeho parlamentu sa zúčastňujú hlasovania v Európskom parlamente v Štrasburgu vo Francúzsku 21. októbra 2025. Súčasné plenárne zasadnutie EP sa koná od 20. do 23. októbra 2025. EPA/RONALD WITTEK

Európska komisia už štyri roky presadzuje zákon, ktorý by do vášho vlastného telefónu umiestnil skenovací softvér. Ten by porovnával vaše fotografie a správy s oficiálnym zoznamom ešte skôr, než by vôbec opustili vaše zariadenie. Tento zákon zatiaľ nebol schválený. Na rokovací stôl sa vráti na jeseň a keď sa tak stane, WhatsApp vás neochráni, pretože skenovanie prebehne ešte pred šifrovaním.

Zákon, o ktorom Európsky parlament hlasoval tento júl, bol staršou a slabšou verziou. Týkal sa iba četov, ktoré nie sú vôbec šifrované, a nikomu neprikazuje vykonávať skenovanie. Viac poslancov Európskeho parlamentu hlasovalo za jeho zamietnutie než za jeho zachovanie. Napriek tomu zostal v platnosti. Dňa 9. júla hlasovalo 314 poslancov proti, 276 za, a zákon bol napriek tomu predĺžený do 3. apríla 2028.

Samotné skenovanie je dôležitou témou. Ešte dôležitejšie je však to, ako zákon prežil prehrané hlasovanie. Zlý zákon možno v septembri stále odmietnuť. Metóda, ktorá raz funguje, sa však môže použiť znova.

Parlament už raz rovnaké predĺženie odmietol – 26. marca pomerom 311 hlasov proti 228, pričom 92 poslancov sa zdržalo. Staré pravidlá preto prestali platiť 3. apríla. Rada Európskej únie však text opätovne predložila 2. júla.

Dňa 7. júla, dva dni pred hlasovaním, presadila stredopravá Európska ľudová strana (EPP) zaradenie návrhu do urgentného konania pomerom hlasov 331 ku 304. Tým ho urýchlene presunula do posledného zasadacieho týždňa pred letnými prázdninami. Parlamentná sála, v ktorej sa hlasovalo, bola slabo obsadená – viac než stovka poslancov už bola preč.

Na zamietnutie bol potrebný absolútny počet hlasov všetkých poslancov, prítomných aj neprítomných: 361 zo 720. Každé prázdne kreslo tak fakticky pôsobilo ako hlas v prospech návrhu. Oponentom chýbalo 47 hlasov.

Poslanci sa mohli vrátiť. Harmonogram však bol zostavený tak, aby väčšina z nich nemusela. V týždni poznačenom parlamentnou prestávkou sa neprítomnosť zmenila na súhlas.

Nebolo porušené žiadne pravidlo. Požiadavka absolútnej väčšiny platí pre všetky opatrenia rovnako – a práve v tom podľa autora spočíva škandál. Ak by sa v poloprázdnej rokovacej sále rozhodovalo o regulácii uzáverov na fľašiach, bola by to len trápnosť.

Zákon zasahujúci do súkromnej komunikácie každého človeka na kontinente však bol prijatý mechanizmom, ktorý funguje obrátene: na zastavenie zásahu bola potrebná kvalifikovaná väčšina, zatiaľ čo na jeho schválenie nebolo potrebné prakticky nič.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová sa neobjavuje na žiadnom volebnom lístku. Navrhujú ju národní lídri a Parlament ju následne schvaľuje. Voliči sa jej však nikdy priamo nepýtajú na mandát.

Z tejto pozície jej Komisia už štyri roky tvrdí, že tento zákon je pre naše dobro. Tá istá Komisia pritom poúča vlády po celom svete o demokratických štandardoch. Doma teraz ukázala, čo sa stane s odpoveďou, ktorá sa jej nepáči.

Táto metóda je staršia než samotné hlasovanie. Dňa 5. júla 2015 sa Gréci v referende vyjadrovali k tomu, či prijmú podmienky stanovené veriteľmi. Približne 61 % voličov odpovedalo „nie“.

Do dvoch týždňov však ich vláda súhlasila s balíkom opatrení ešte tvrdším, než bol ten, ktorý voliči práve odmietli. O eure a záchrannom programe sa totiž rozhodlo dávno predtým, než sa otázka dostala k hlasovacím urnám. Jedinou otvorenou otázkou zostával spôsob, akým sa k tomuto výsledku dôjde.

Írsko odmietlo Zmluvu z Nice v roku 2001 a hlasovalo o nej znovu v roku 2002. Francúzsko a Holandsko odmietli Európsku ústavu v roku 2005, pričom jej obsah sa o dva roky neskôr vrátil vo forme Lisabonskej zmluvy, ratifikovanej parlamentmi tam, kde sa dalo vyhnúť referendu.

Íri odmietli Lisabonskú zmluvu aj v roku 2008, no v roku 2009 ju schválili. Každé opakované hlasovanie bolo sprevádzané novými zárukami a dodatkami. Ani jedno z pôvodných odmietnutí napokon nepretrvalo.

Podporovatelia tvrdia, že zákon chráni deti. To je vážny cieľ. Záznamy o samotnom zákone však podľa autora ukazujú, ako vážne jeho predkladatelia tento argument myslia. Právomoci predĺžili napriek tomu, že implementačná správa Európskej komisie z 19. novembra 2025 označila dostupné údaje za nedostatočné na posúdenie, či je skenovanie primerané. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov túto skutočnosť zaznamenal s vážnymi obavami.

Bývalý europoslanec za Pirátsku stranu Patrick Breyer, ktorý sa tejto téme venuje už roky, označil výsledok za „frašku“ a vyhlásil, že skutočnými porazenými nedemokratického procesu sú deti. Súčasne prijatá ochrana šifrovania podľa neho nič nemení, pretože šifrované správy sa na serveroch nikdy neskenovali.

Aj keby sme Komisii verili doslova, júlové hlasovanie by podľa autora nevyzeralo lepšie. Právomoci odovzdané z dobrého dôvodu sa totiž po odznení dôvodu zvyčajne nezmenšujú.

Británia zaviedla daň z príjmu v roku 1799 na financovanie vojny s Francúzskom a označila ju za dočasnú. O dve storočia neskôr je najväčším zdrojom príjmov štátu. Francúzsko vyhlásilo po útokoch v Paríži v roku 2015 výnimočný stav a o dva roky neskôr začlenilo jeho mimoriadne právomoci do bežného právneho poriadku. Keď je totiž niečo raz ospravedlnené, najväčšia prekážka je už prekonaná.

Nikto nie je zloduchom vo vlastnom príbehu. Politik, ktorý vie, že niečo občanom berie, môže byť odhalený a vo voľbách porazený. Ten, ktorý je presvedčený, že chráni vaše deti, však neprestane. Ľudia, ktorí mu stoja v ceste, sú v jeho očiach tí, ktorí spôsobujú škodu.

Piate kolo rokovaní o trvalej verzii zákona sa skončilo neúspechom 29. júna. Rokovania budú pokračovať v septembri pod írskym predsedníctvom Rady Európskej únie. Ak sa nič nezmení, jeseň bude prebiehať podobne ako leto – s poloprázdnou rokovacou sálou a zrýchleným legislatívnym procesom.

Europoslanci by sa mali zísť v plnom počte a návrh zamietnuť. Potom by mali za sebou zavrieť dvere tak, aby žiadny zákon dotýkajúci sa základných práv nemohol byť urýchlene prerokovaný v týždni, keď polovica parlamentu odišla domov.

Dovtedy však bude „nie“ v Bruseli znamenať iba to, že otázka ešte nebola položená dostatočne veľakrát.

Zdroj: Vote until you comply – Brussels Signal