Čurilly a lipšicovci stvorili trojjediného Makóa

PREDSLOV: ČURILLA SI VYMYSLEL EŠTE AJ VLASTNÚ VRAŽDU

K 52. epizóde podcastu Ďateľ k veci som pripravil bonusový článok o tom, ako sa v dôsledku čurillieho vyčíňania stal z Ľudovíta Makóa procesne trojjediný jedinec: obvinený, kajúcnik aj poškodený zároveň.

Makó napáchal v živote všeličo, ale hodiť mu na krk prípravu vraždy bossa Čurillu je trochu prisilná káva. Presne to čurilly a iné kompasy spáchali. Viac v článku.

———

Iba v psychotickom svete čuríll a lipšicovcov sa môže stať z jednej osoby obvinený, kajúcnik a poškodený zároveň. Spomínanou trojjedinou osobou nemôže byť v slovenských pomeroch nikto iný len notoricky známy Ľudovít Makóa.

Obvinený, kajúcnik, poškodený

Keď sa v nekresťansky skorých ranných hodinách 17. septembra 2020 zhŕkla do obce Jelenec neďaleko Nitry skupina čuríll, podporená kukláčmi, taktickým vrtuľníkom a hordou približne štyridsiatich novinárov, s Ľudovítom Makóom to vyzeralo nedobre. Medzi inými skutkami bol obvinený zo založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, hrozil mu dlhoročný trest odňatia slobody a veľmi rýchlo ho aj šupli do väzby.

Päť dní po zadržaní, 22. septembra 2020, si Makóa dali eskortovať z ústavu na výkon väzby v Žiline na Úrad špeciálnej prokuratúry v Pezinku prokurátori Ondrej Repa a Michal Šúrek. Bol to neformálny rozhovor, no pre všetkých zúčastnených veľmi dôležitý. Už vtedy bolo jasné, že z Makóa bude kajúcnik. Nejasné bolo len to, za akých podmienok k tomu dôjde. Ako vysvitlo, boli to preňho podmienky veľmi lukratívne.

Od popísaných udalostí prešlo necelých šesť rokov. Niekoľko čuríll a prokurátor Šúrek sú trestne stíhaní v kauze Kajúcnik a Makóovi bolo v tomto trestnom konaní priznané procesné postavenie poškodeného. Ako sa z obvineného a neskôr kajúcnika mohol stať poškodený? Odpoveď znie veľmi jednoducho: Môžu za to čurilly, lipšicovci a ich brutálne praktiky.

Ako sa vyrába úkladná vražda

Aby nedošlo k omylu, je potrebné zvýrazniť niekoľko podstatných faktov. Všetko, čo odznelo na tejto stránke a v podcaste Ďateľ k veci na adresu Ľudovíta Makóa, platí. Tak jeho kariéra na Kriminálnom úrade finančnej správy (KÚFS), ako aj podnikateľské impérium boli a sú založené na rozsiahlej korupcii. Tiež platí, že Makó sa s Bernardom Slobodníkom či Mariánom Kučerkom podieľal na vypaľovaní podnikateľov, zneužívaní prostriedkov trestného práva a represívneho aparátu štátu na dosahovanie neoprávnených finančných ziskov. Rovnako niet čo meniť na tvrdení, že Makó bol spolupáchateľom Františka Böhma v procese nezákonného obchodovania s pohonnými hmotami a okrádania štátu na DPH a spotrebných daniach.

Napriek všetkému povedanému je isté, že Makó je oprávnene jedným z poškodených v kauze Kajúcnik, pretože spôsob, akým sa mu dostali čurilly na kobylku, bol z pohľadu práva nezákonný a z ľudského hľadiska išlo o obludnú špinavosť. Čurilly totiž úplne na začiatku zosnovali proti Makóovi komplot, založený na vymyslených úradných záznamoch o tom, že bývalý šéf KÚFS je zapletený do prípravy úkladnej vraždy ich bossa Jána Čurillu.Jeden z úradných záznamov je namieste citovať v plnom rozsahu, avšak predtým je potrebné vysvetliť, kto sú osoby popisované v tomto dokumente. Makóa netreba predstavovať.

Martin Mikulec bol členom skupiny takáčovcov, spolupracoval a kamarátil sa s Böhmom. Dňa 5. augusta 2020 spáchal samovraždu po tom, čo sa dozvedel, že mu boss nebezpečného zoskupenia Čurilla vzniesol obvinenie.V úradnom zázname vystupuje aj osoba Marián Kočner. Nejde o známeho podnikateľa obžalovaného z vraždy Jána Kuciaka. Tento Kočner pochádza z Veľkého Zálužia a je Makóovým dlhoročným priateľom. A teraz si prečítajme záznam zo dňa 6. augusta 2020:

„V rámci vykonávania operatívno-pátracej činnosti bola získaná informácia, že osoba Marián Kočner sa v reštaurácii Friends & Rosario v Nitre chválil prísediacim, s ktorými sedel pri jednom stole, že bol s Ľudovítom Makóom, ktorý mu mal povedať, že je rozhorčený zo smrti Martina Mikulca, ktorý sa mal obesiť. Makó bol nahnevaný preto, lebo s Mikulcom má rôzne obchodné aktivity, ktoré sa týkajú hracích automatov, nafty a iné. Makó ďalej pred Kočnerom povedal, že to, čo sa stalo Mikulcovi, tak za to je zodpovedný vyšetrovateľ Ján Čurilla z Bratislavy. On to celé pojebal a toto je posledná bodka. Tiež mu povedal, že Mikulec má prepnutého bratranca jeho meno však neuviedol, ktorý to len tak nenechá, čo sa stalo Martinovi, a že do týždňa dá vyšetrovateľa Čurillu dole.“

Pod citovaným úradným záznamom sú nečitateľne podpísaní traja pracovníci druhého operatívneho oddelenia odboru Bratislava NAKA, teda tri neidentifikované operatívne čurilly. Pri podpisoch sú uvedené len ich osobné evidenčné čísla príslušníkov polície, nie celé mená, čo je mimoriadne podozrivé. Ďalšou podozrivou skutočnosťou je samotný obsah úradného záznamu. Ak si text preložíme do ľudskej reči, hovorí približne toto:

„Od nemenovaného zdroja bola zistená informácia, že Kočner mal povedať, že Makó mal povedať, že Mikulcov bratranec dá dole – teda zavraždí? – Čurillu.“

V úradnom zázname sa nepíše, že nemenovaný zdroj bol pri tom, keď to hovoril Makó. Iba vravel, že Kočner povedal, že Makó povedal. Z toho je zrejmé, že ide o nepreverené reči a celý úradný záznam stojí na tekutom piesku a bol spracovaný z účelových dôvodov. Ak mal byť obsah dokumentu braný vážne, jeho autori by museli vykonať v teréne pomerne rozsiahle previerky a vyťažovanie záujmových osôb. Až na základe prípadného potvrdenia informácie mali byť podniknuté ďalšie kroky.

Žiadne previerky sa však nekonali. Napriek tomu ešte toho istého dňa, teda 6. augusta 2020, spracovali čurilly Branislav Dunčko a Roman Staš realizačný návrh na začatie trestného stíhania vo veci prípravy úkladnej vraždy. Čo len potvrdzuje podozrenie, že úradný záznam bol od základu účelový. Ich nadriadení, šéf odboru Bratislava NAKA Ján Štefaňák a jeho zástupca Ján Hazucha, z nepochopiteľných dôvodov operatívnym čurillám realizačný návrh okamžite schválili. Rovnako 6. augusta 2020, bez akéhokoľvek ďalšieho preverovania, vydala vyšetrovateľka druhého oddelenia vyšetrovania odboru Bratislava NAKA Katarína Krajčovičová uznesenie o začatí trestného stíhania vo veci obzvlášť závažného zločinu úkladnej vraždy v štádiu prípravy. A to je ďalšia podozrivá okolnosť.

Vyšetrovateľka Krajčovičová nemala vo veci vôbec konať, pretože pracovala na rovnakom oddelení vyšetrovania ako boss čuríll Ján Čurilla. Okrem toho s ním mala preukázateľne priateľský vzťah. Obe okolnosti ju vylučovali ako zjavne zaujatý orgán činný v trestnom konaní z veci údajnej prípravy vraždy vrchnej čurilly. Napriek tomu vydala prvé uznesenie, pretože jej boss mal naponáhlo.Prečo sa tak veľmi ponáhľali? Zjavne preto, lebo úradný záznam aj narýchlo zbúchané uznesenie chceli využiť na nasadenie odpočúvania Makóovho telefónu aj na jeho sledovanie pre potreby zadokumentovania procesných dôkazov. Je zaujímavé, že čurilly získali povolenie súdu odpočúvať Makóov telefón na operatívne, nie procesné účely. Sudca Špecializovaného trestného súdu Peter Pulman však nedal povolenie sledovať Makóa za účelom získania procesných dôkazov, pretože z predloženého spisového materiálu mu neboli jasné tri podstatné skutočnosti: Po prvé, či sa vôbec pripravuje vražda. Po druhé, čo s tým má Makó. Po tretie, čo s tým má Kočner.

Čurilly a šoubiznis

Fantómové vyšetrovanie neexistujúcej úkladnej vraždy vrchnej čurilly v štádiu pokusu bolo komplotom, cieľom ktorého bolo dostať sa Makóovi pod kožu. Dôkazom toho je aj uznesenie zo dňa 3. februára 2021 pod číslom vyšetrovacieho spisu PPZ-164/NKA- ST2-2020 o zastavení trestného stíhania, pretože tento skutok sa nikdy nestal.

Ak nevyšla vražda, neznamená to, že čurilly sa vzdali. Jednak odpočúvaním nazbierali o Makóovi množstvo operatívnych poznatkov, a jednak mali v rukávoch ďalšie esá. V auguste a v septembri 2020 už Matej Zeman alias Zemák do veľkej miery spolupracoval a čurilly mali na navijaku aj ďalších predstaviteľov skupiny takáčovcov. S ich pomocou sa podarilo navliecť Makóa do kauzy Den Braven a priložiť k tomu aj založenie, zosnovanie a podporovanie zločineckej skupiny. Čurilly, ani v tomto prípade nevedeli a nechceli konať zákonne a normálne.

Podstata skutku mala spočívať v tom, že v čase, keď bol Makó šéfom SBS Abas, mal sa spolu s takáčovcami podieľať na obmedzovaní osobnej slobody a vydieraní zamestnancov firmy Den Braven. Bez zbytočného zaťažovania sa detailmi je potrebné povedať, že Den Braven bola zinscenovaná kauza. Makó neskôr do spisu doložil presvedčivý dôkaz v podobe zvukovej nahrávky, svedčiacej o tom, že nikoho nevydieral. Čurilly tento dôkaz úplne ignorovali, pretože sa opierali o spolupracujúceho Zemáka a ďalších zlomených kajúcnikov.

Dňa 16. septembra 2020, teda len deň pred zdržaním Makóa, vykonal Ďruka úkon jeho identifikácie so svedkom Miroslavom Palúchom. Pred príchodom technika svedkovi predložil fotografie viacerých mužov vrátanie Makóa a povedal mu, na koho má ukázať. Po tejto inštruktáži, teda zmanipulovaní svedok Palúch ukázal na Makóa. Okrem neho mal na výber aj fotky speváka Mika Hladkého či futbalistu Pavla Nedvěda. Bola to fraška, nie dokazovanie. Ďurka všetkému nasadil korunu, keď po zmanipulovanej identifikácii vyhodil zo spisu pôvodnú Palúchovu výpoveď, v ktorej nevedel identifikovať osobu Ľudovíta Makóa. Popísaný postup je neprípustný, odporuje zákonu, ale aj základnej policajtskej cti.

V záujme vysvetlenia kontextu je vhodné uviesť, že Makó vždy nosil trochu dlhšie vlasy. Rovnako ako Miko Hladký a Pavel Nedvěd. Zrejme preto boli spevák aj futbalista zaradení do albumu, aby si bol Ďurka istý, že po náležitom usmernení sa svedok Palúch predsa len nepomýli. Ak načrieme do análov komunikačnej skupiny Apači v aplikácii WhatsApp, zistíme, že podklady na vykonanie zmanipulovanej identifikácie Ďurkovi pripravovala operatívna čurilla Branislav Dunčko. Zjavne bol manipulovaním svedkov a dôkazov pohltený a azda aj unesený, pretože pracoval v nedeľu 13. septembra 2020, teda tri dni pred tým, ako mal Palúch ukázať na Makóovu podobizeň. Do skupiny Apači poslal v nedeľu večer obrázok s fotografiami šiestich vlasatých osôb. A následne sa rozprúdila nasledovná konverzácia:

Ďurka: „Braňo, ty si pán.“

Dunčko: „Boha, nájsť k hentomu kokotovi päť parťákov… Keď sa niekto za dva roky opýta, prečo som za večer lustroval tisíc ľudí.“

Ďurka (zjavne naráža na speváka Hladkého): „Vidím, že si čerpal aj v tom, čomu sa hovorí šoubiznis.“

Čurilla: „Brančííí… kalap dolu.“

Je očividné, že Ďruka s Čruillom nielen schvaľovali cirkusový spôsob zostavovania albumu na identifikáciu, ale sa na tom aj skvele zabávali.Nech si o kajúcnikovi Makóovi myslíme čokoľvek a nech bolo jeho účinkovanie vo funkcii riaditeľa KÚFS akokoľvek odsúdeniahodné, spôsob, akým ho chytili do pasce čurilly, bol v rozpore so zákonom a nemal nič spoločné s presadzovaním spravodlivosti. Okolnosť, že Makóa chceli obviniť a posadiť do väzby za každú cenu, svedčila len o jedinom: dúfali, že ho zlomia a on v úsilí zachrániť sa, hodí do pľacu iné, ešte vyššie postavené osoby.

Zrodenie kajúcnika

Čurilly naozaj zlomili Makóa. Z jeho výpovedí v spise Kajúcnik vyplýva, že sa im to viac-menej podarilo už v deň jeho zadržania. Keďže Makó je vcelku bystrý chlap, na základe spôsobu, akým bolo vykonané jeho zadržanie a z obsahu uznesenia, ktorým mu bolo vznesené obvinenie, vyrozumel, že v celej hre ide o oveľa viac než len o neho samého.

Makó sa navyše už v lete 2020 dozvedel, že ho rozpracováva NAKA v súvislosti vymyslenou prípravou vraždy bossa čuríll. Prezradili mu to policajti Marián Kučerka a Norbert Paksi a neskôr Makóovi informáciu o rozpracovaní potvrdil námestník riaditeľa SIS a celoživotný zločinec Boris Beňa. Makóovi, vyzbrojenému týmito poznatkami, preto bolo po predvedení na výsluch úplne jasné, že čurilly okolo neho rozohrali veľkú hra. V prvom kole ho vypočúvala nižšie postavená čurilla Adriana Sivoková. Kľúčové udalosti popisuje Makó vo výsluchu zo dňa 12. mája 2025 v spise Kajúcnik nasledovne:

„…už vtedy som predpokladal v súvislosti s údajnou vraždou Jána Čurillu, som si uvedomil, že teda pravdepodobne toto riadi Čurilla, tak som im povedal, nech zavolajú Jána Čurillu. V tom čase tam bola Sivoková, Magula a spol.Čurillu aj zavolali a Čurilla prišiel do miestnosti – výsluchovky a následne vošiel aj Ďurka.

Ja som sa opýtal Čurillu ‚povedz mi, o čo tu ide‘. Na čo mu Čurilla povedal, že vieš, tu nemôžeš všetko popierať. Všetko nepopieraj, niečo máme.“

Makó vo výsluchu ďalej uvádza, že Čurilla bol spočiatku málo ochotný vyložiť karty na stôl. Preto sa Makó rozhodol použiť tromf, ktorým bola vedomosť o tom, že ho chceli obviniť aj z prípravy vraždy vrchnej čurilly. Dajme opäť slovo Makóovi:

„…opýtal som sa, či si myslí, že ho chcem zabiť. Nato nastal obrovský zmätok, on ostal meravý, všetci ostali paralyzovaní, vykoľajení. Čurilla sa ma opýtal, odkiaľ viem také niečo, ostatní začali utekať z miestnosti, iní prišli, proste nastal zmätok. Sivoková odišla ešte pred tým, ako prišli Čurilla a spol.

Nato začal krik od Čurillu, odkiaľ to viem, kto mi to povedal, na čo som mu povedal, že nič nepoviem. Nato Čurilla, nie musíš povedať, udieral po stole, toto trvalo desať – dvanásť minút, čo, ako, prečo a podobne.“

Zdesenie čuríll bolo pochopiteľné. Ako bolo opísané vyššie, vyšetrovanie údajnej prípravy vraždy bossa Čurillu bol komplot, cieľom ktorého bolo nasadenie informačno-technických prostriedkov na Makóa. Bola to zámienka na jeho rozpracovanie a čurilly to chceli pred ním utajiť.

Makó vo výpovedi uvádza dve ďalšie podstatné okolnosti. Na jeho pôvodnú otázku, čo od neho vlastne chcú, Čurilla odpovedal, že by chcel dostať do pazúrov špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika. Ďurka mu zase naznačil, že on túži obviniť celé bývalé vedenie Policajného zboru a NAKA. Z odpovedí dvoch hlavných čuríll teda jednoznačne vyplýva, že politický monster proces s názvom Očistec zinscenovali vopred bez toho, aby mali akýkoľvek materiálny a skutkový základ na začatie legitímneho trestného konania.

V citovanej výpovedi Makó popisuje, že Čurilla mu hovoril o tom, ako môže na podklade paragrafu 215 Trestného poriadku získať úplnú beztrestnosť. Podmienkou je však absolútna a bezvýhradná spolupráca. Po tejto konverzácii poslali Makóa do cely policajného zadržania. Ďalší vývoj udalostí popísal vo výpovedi z 12. mája 2025 takto:

„Dali ma do CPZ a teraz som rozmýšľal na tým všetkým, po nejakých hodinách ešte v ten deň som službukonajúceho požiadal, aby zavolali tých, čo ma sem doviedli.

Magula a Dunčko dobehli veľmi rýchlo. Otvorilo sa okienko na dverách, ja som začal hovoriť, to, čo ste navrhovali hore na treťom poschodí, nebola by žiadna väzba? Odpoveď, v žiadnom prípade, väzba jasná. Tak som bol vybavený, ešte sa pýtali, ale ja som už nekomunikoval, trvalo to pätnásť sekúnd. Väzba jasná, prestal som komunikovať.“

Z popisu udalostí je zrejmé, že Makó začal s čurillami vyjednávať okamžite. Ak by mu sľúbili, že nepodajú prokurátorovi podnet na podanie návrhu na vzatie do väzby, začal by hovoriť hneď v prvý deň zadržania. Zlomil sa však relatívne veľmi rýchlo. Zadržaný bol 17. septembra 2020, už v polovici októbra takmer plne spolupracoval. Najprv ho Ďurka donútil, aby sa priznal ku kauze Den Braven, aj keď v tomto prípade sa trestného konania naozaj nedopustil a zároveň ho dotlačil k tomu, aby stiahol sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia.

Kajúcnik Makó a kauza Kajúcnik

Je všeobecne dobre známe, že daňou Makóovej vynútenej, a preto pochybnej spolupráce bolo udávanie vopred vybraných osôb v kauzách s označením Božie mlyny a Očistec. Hádzal do pľacu mená ako Dušan Kováčik, Tibor Gašpar, Peter Hraško, Norbert Bödör a podobne. Malú dôveryhodnosť jeho výpovedí v politicky profilovaných kauzách som vo veľkom rozsahu popísal tu alebo tu, preto sa teraz nebudem podrobne venovať tomuto aspektu Makóovho kajúcneho účinkovania. Namiesto opakovania známych faktov vyzdvihnem niekoľko zaujímavých skutočností z jeho výpovedí do spisu Úradu inšpekčnej služby MV SR s označením Kajúcnik.

Napríklad vo výpovediach z 12. a 13. mája 2025 inšpekcii povedal, že čurilly odmietali protokolovať Makóove vyjadrenia, ktoré neboli z pohľadu Matovičovej hrôzovlády politicky akceptovateľné. Týkalo sa to napríklad zmienky o tom, že prokurátor Vasil Špirko falšoval podpisy svedka Vargu v kauze známej pod označením garden party.

Ešte závažnejšie sú Makóove opakované zmienky o nácviku výpovedí kajúcnikov pod taktovkou čuríll a prokurátorov špeciálnej prokuratúry v malej vilke ministerstva vnútra na okraji Bratislavy v mestskej časti Lamač. Podľa jeho vyjadrení v uvedenom objekte bol prvýkrát 5. januára 2021, prítomní spravidla boli prokurátori-lipšicovci Ondrej Repa a Michal Šúrek a čurilly Jaroslav Vereščák a Monika Barčáková. Vilku Makó označoval ako domček. V tejto súvislosti uvádza:

„Pointou domčeka bolo zistenie jednotlivých skutkových okolností rôznych svedkov a spolupracujúcich obvinených, ich príprava na procesné úkony, reparácia jednotlivých informácií vo vzťahu k jednotlivým konaniam a zabezpečenie toho, aby sa niektoré skutkové okolnosti nedostali do procesu vôbec, respektíve sa dostali tam, kde si ich OČTK želali mať.“

Makó tiež vypovedal o tom, ako ho prokurátor Repa navádzal a aj úspešne naviedol na krivú výpoveď v kauze Gorila. Ide o dlhší citát, ale dianie vo vilke ministerstva vnútra rozhodne stojí za dokumentárne zaznamenanie:

„Po určitom čase ma Repa zavolal na chodbu, kde mi povedal, že by potrebovali výpoveď vo veci Gorila, lebo Fero Böhm je mŕtvy, nemá kontradiktórnu výpoveď a Fero, že vraj hovoril Repovi, že mne Fero hovoril skutočnosti týkajúce sa Gorily. Povedal som mu na to, že v súvislosti s Gorilou žiadne relevantné informácie nemám. […]

Ešte pred týmto kontradiktórnym výsluchom som bol zavolaný na domček do Lamača, kde bol prítomný v tom čase Repa aj šéfka vyšetrovacieho tímu Babacsová, ktorá sa ma teda spýtala, či som informovaný o tomto výsluchu, čo som jej potvrdil, že áno. V skratke ma zinštruovala a zároveň mi uviedla, že výsluch budú vykonávať iné vyšetrovateľky, nie ona. Konkrétne mi zopakovala tie body, o ktorých hovorím, to už predtým bolo odkomunikované s Repom.“

Z výpovedí Makóa je zrejmé, že v priebehu kajúcnej spolupráce si viac rozumel s lipšicovcami Repom a Šúrekom, menej s čurillami. Okrem mnohých iných okolností to aj dokumentuje jeho písomná komunikácia prostredníctvom aplikácie Signal s oboma menovanými prokurátormi. V určitej fáze vzťahu si s nimi dokonca aj potykal a z viacerých správ je možné vyvodiť, že do určitej miery a v istom rozsahu bol pánom situácie Makó, nie prokurátori. Na druhej strane musel Makó textovými správami povinne hlásiť Repovi a Šúrekovi každú výpoveď pred akýmkoľvek orgánom činným v trestnom konaní. Formálne išlo o evidenciu spolupráce, avšak v skutočnosti Repa so Šúrekom kontrolovali Makóa, aby hovoril len o tom, čo je politicky žiaduce a prijateľné.

Makó upozornil aj na okolnosť, že na základe zistení Finančnej správy SR mali byť v kauze Medúza za neoprávnenú manipuláciu s elektronickými registračnými pokladňami stíhaní Peter Štecko a Michal Suchoba. Avšak Čurillov mäsiarsky pes Ďurka v tejto veci v rozpore s reálnym skutkovým stavom obvinil osoby Ladislav Haniker, Daniel Čech, Peter Ježo a Milan Guťan, čo Makó komentoval slovami, že „ten skutok, ktorý sa vyšetroval, sa úplne otočil a obvinili iných ľudí za iné skutky. Ja neviem o tom, že by bežalo konanie v súvislosti so zaistenými e-kasami.“

(V prípade záujmu o podrobnosti kazy Medúza, odporúčam pozrieť si podcast Ďateľ k veci tu a prečítať si článok na stránke Ďateľ tu.)

Vo výpovedi zo dňa 13. mája 2025 Makó podrobne opisuje, ako ho lipšicovci Repa a Šúrek s čurillou Vereščákom pod hrozbou ukončenia spolupráce, a teda aj odobratia všetkých výhod v trestnom konaní, prinútili vypovedať v kauze Súmrak, cieľom ktorej bolo okrem iného aj kriminalizovanie predsedu strany Smer Roberta Fica. V tejto súvislosti je príznačné Makóovo vyjadrenie, že čurilly a lipšicovci dokonca premýšľali o spojení monster káuz Očistec a Súmrak do jedného konania. Z toho je možné vyvodiť záver, že zámerom nebezpečného zoskupenia prokurátorov a policajtov bolo urobiť z Roberta Fica hlavu zločineckej skupiny.

Aj keď Makó toho v rámci spisu Kajúcnik povedal oveľa viac, z rozsahových dôvodov nie je možné venovať pozornosť všetkým detailom. Za zmienku však stojí ešte jeden podstatný aspekt jeho svedectva. Na opakované otázky vypočúvajúceho, prečo vypovedal v rozpore s realitou, vždy odpovedal, že to robil preto, lebo mu čurilly a lipšicovci neustále hrozili novými obvineniami. Na otázku, či by bez hrozby ďalšieho obvinenia vypovedal, respektíve v akej trestnej veci vypovedal pod takouto hrozbou, Makó do zápisnice zo dňa 14. mája 2025 uviedol:

„Nie, nevypovedal by som. Určite v určitých častiach Očistca. Prvý nátlak bol v štýle, priznaj všetko z Božích mlynov, inak nič nebude, čo ja som musel napriek tomu, že niektoré časti skutkov sa nestali buď vôbec, alebo tak, ako boli popísané v uznesení.“

Keby vedeli robiť normálne…

Účelom všetkých takzvaných profilových káuz typu Očistec, Mýtnik, Božie mlyny, Súmrak, Judáš, Kajfáš a ďalšie bola politická a trestnoprávna škandalizácia Smeru a jeho nominantov na všetkých úrovniach riadenia štátu. Tento fakt nie je potrebné opakovane dokazovať, lebo je viac ako evidentný z rozsiahlej produkcie médií spriaznených s Matovičovou hrôzovládou, lipšicovcami a čurillami. Na druhej strane je vhodné upriamiť pozornosť verejnosti na skutočnosť, že čurilly a lipšicovci plnili politické zadanie na likvidáciu Smeru nesmierne primitívne. Lapali holuby na streche, aj keď mali v moci vypasené husi s poriadne tučnými pečienkami.

Spomínanými metaforickými vypasenými operencami boli bývalí šéfovia dvoch významných útvarov – riaditeľ Kriminálneho úradu finančnej správy Ľudovít Makó a boss Národnej jednotky finančnej polície NAKA Bernard Slobodník. Ak by sa čurilly a lipšicovci s plnou silou a zákonne pustili do rozpletania nimi páchanej trestnej činnosti, ako bonus by k nim takmer určite dostali aj zástupcu riaditeľa Úradu zvláštnych policajných činností Prezídia PZ Norberta Paksiho, šéfa Národnej protikorupčnej jednotky NAKA Roberta Krajmera, vedúceho bratislavskej expozitúry Národnej jednotky finančnej polície NAKA Mariána Kučerku a napokon aj podnikateľa Františka Böhma.

Niet najmenších pochybností o tom, že Slobodník s Makóom boli ľudia, ktorých do vysokých funkcií v bezpečnostnom aparáte štátu dosadili iní významní nominanti Smeru. To isté platí o Krajmerovi a Kučerkovi. Paksi sa takisto vyšvihol za vlády Smeru, neskôr si ho osvojil Lipšic a napokon znova prichýlil Smer a po celý čas ho mal na výplatnej listine pán Böhm. Z toho vyplýva, že ak by čurilly a lipšicovci zákonne preukázali trestnú činnosť tejto skupine osôb a podarilo by sa im dosiahnuť aj právoplatné odsúdenie, ich politickí pasáci by mali dostatok munície na propagandistické atakovanie a diskreditovanie Smeru. Lenže patologické psychologické založenie členov nebezpečného zoskupenia čuríll a lipšicovcov nevyhnutne zaviedlo vyšetrovanie do močiarov nezákonností a kupčenia s kajúcnikmi Makóom a Slobodníkom.

Zhrnuté a podčiarknuté: čurilly a lipšicovci nie sú psychologicky nastavení robiť veci normálne a zákonne, preto nielen prišli o vrabce v hrsti a uleteli im holuby zo strechy, ale aj prehajdákali potenciál vypasených husí Makóa a Slobodníka a sami sa im začali podobať. Medzi zločincami Makóom a Slobodníkom na jednej strane a čurillami a lipšicovcami na strane druhej nie je veľký rozdiel. Spočíva len vo forme páchanej protispoločenskej činnosti. V oboch prípadoch však ide o činnosť mimoriadne nebezpečnú a odsúdeniahodnú zároveň.

Peter Tóth