ŠTÁT BY MAL VÝRAZNEJŠIE A SYSTEMATICKEJŠIE PODPOROVAŤ ARCHEOLOGICKÝ VÝSKUM

Dnešný významný deň som už tradične oslávil nie medzi papalášmi na uzavretom Devíne, ale na národnej kultúrnej pamiatke Bojná-Valy, ktorá dýcha autentickou ľudovou atmosférou. Mám na to niekoľko dôvodov.

Do Bojnej som chodieval ešte v čase, keď tam nestála táto jedinečná zrekonštruovaná brána hradiska a keď tam chodil vystupovať so šermiarskymi skupinami môj najstarší syn.
Ja osobne si 5. júl nepripomínam len ako dohodnutý dátum príchodu Konštantína Filozofa a jeho brata Metoda na naše územie, ale aj ako symbolické výročie násilného rozvratu staroslovanskej kultúry. Kresťanskí misionári sa usilovali, aby po staroslovanskom duchovne nezostalo ani pamiatky, ničili sochy slovanských bohov, vypaľovali posvätné háje a až do 12. storočia sa vyznávanie pohanských kultov trestalo smrťou, ale nachádzame čoraz viac dôkazov, že cyrilometodská misia nebola úspešná, obyvateľstvo sa nepodriadilo tvrdým Metodovým nariadeniam ani pod hrozbou trestu a napokon ich z Veľkej Moravy vyštvali.

Nálezy z hradiska Bojná-Valy okrem iného dokazujú, že kresťanstvo a písmo tu bolo dávno pred Cyrilom a Metodom, že ich príchod mal skôr politický význam a súvisel so snahou kniežaťa Rastislava o nezávislosť Veľkomoravského kniežatstva. Našiel sa tu najrozsiahlejší a najucelenejší súbor ranokresťanských pamiatok zo západoslovanského prostredia. K mimoriadne významným objavom patrí aj bronzový zvon so železným srdcom, ktorý je najstarším zachovaným stredovekým zvonom v Európe (datuje sa do 8. storočia). Takéto hradiská sa zakladali už dávno pred vznikom Veľkej Moravy a mali predovšetkým vojenský význam. Počiatky hradiska Bojná III sa datujú do polovice 7. storočia a v súčasnosti ide o najstaršie známe slovanské hradisko na Slovensku.

K týmto vzácnym nálezom mám ešte niekoľko poznámok. Vlastne to bude len jeden apel: chýba nám systematický archeologický výskum. Pred niekoľkými rokmi som mal na návšteve amerického kolegu – medievalistu, s ktorým som kedysi študoval na University of Warwick. Bol šokovaný tým, že ešte nikdy nepočul o takom „mocnom stredovekom kráľovstve“, o ktorom by sme vedeli tak strašne málo. Myslíme si, že o Veľkej Morave vieme veľa, ale to si len namýšľame. Naše poznanie sa zakladá na niekoľkých útržkoch historických prameňov a množstve legiend a mytologických nánosov. My sme si svoju históriu ešte nevykopali. Vyspelé národy si štátnym archeologickým výskumom potvrdzujú oprávnenosť svojej existencie. My sa obmedzujeme na záchranné práce (v prípade, že niekto na niečo narazí pri výstavbe diaľnice či supermarketu), ktoré sa umelo urýchľujú, no na základný výskum nemáme peniaze. Traduje sa, že Bojnú sa podarilo odkryť iba vďaka tomu, že vtedajší vicepremiér Dušan Čaplovič bol archeológ a na Roberta Fica nastražil malú takmer putinovskú pascu. Premiér pri návšteve akože „objavil“ vázu a nadšený vyčlenil na ďalší výskum peniaze z rezervy predsedu vlády. Ale toto nie je riešenie. Štát a konkrétne ministerstvo kultúry by malo výraznejšie podporovať archeologický výskum.

Mimoriadne si cením aj rozhovory s archeológom Karolom Pietom, nitrianskym županom Branislavom Becíkom a najmä s biskupom Viliamom Judákom, ktorý ma prekvapil tým, že vysoko ocenil moju analýzu encykliky Leva XIV., pozval ma na Nitriansky hrad s tým, že mi umožní vstup do podzemia a do vzácnej Diecéznej knižnice, na čo sa už teraz neskutočne teším. Pekný sviatočný večer.

Eduard Chmelár

(napísal včera večer, na Sviatok svätého Cyrila a Metoda)