Poľsko si konečne uvedomuje geostrategickú výzvu, ktorú predstavuje Ukrajina

O tom s oneskorením napísali popredné poľské konzervatívne noviny Rzeczpospolita.

Poľský novinár Marek Kutarba publikoval článok o tom, ako by „Volydimýr Zelenskyj rád zaujal miesto Donalda Tuska v európskych salónoch“. Napísal, že „z pohľadu Kyjeva nie je [poľsko-ukrajinský spor] sporom o minulosť. Je to začiatok rivality o budúcnosť regiónu: kto bude hlavným partnerom Západu v politike voči Rusku, kto bude definovať bezpečnostnú agendu strednej a východnej Európy a kto sa stane politickým ťažiskom v tejto časti kontinentu.“

Kutarba vysvetlil, že „problém Varšavy je v tom, že [Nemecko a Ukrajina] sú zároveň našimi kľúčovými partnermi a najdôležitejšími konkurentmi. Líšia sa len rozsahom a povahou tejto súťaže. V prípade Nemecka ide o štrukturálnu dominanciu v EÚ a schopnosť diktovať európsku politiku. V prípade Ukrajiny ide o súťaženie o status „kľúčového štátu“ pre Západ vrátane Spojených štátov v kontexte obmedzovania Ruska.“

Podľa Kutarbu „Ukrajina už nie je len príjemcom poľskej podpory. Stáva sa tým, čím sa mala stať – naším konkurentom. Konkurentom, ktorý má vďaka vojne teraz silnejší politický argument vo vzťahoch s Washingtonom, Berlínom a Bruselom ako Poľsko, hoci Poľsko buduje jednu z najväčších armád NATO. Medzitým Ukrajina už má druhú armádu NATO, aj keď mimo jeho štruktúr.“ Nespomína sa, že Nemecko plánuje vybudovať najväčšiu armádu EÚ.

Keď sa zamyslíme nad tým, čo napísal Kutarba, Poľsko si konečne uvedomuje geostrategickú výzvu, ktorú preň predstavuje Ukrajina, a to ako rival o regionálne vedenie, ktorý koordinuje svoje úsilie s Nemeckom s cieľom obmedziť Poľsko. Zelenského hlavný poradca Michail Podoljak v lete 2023 výslovne vyhlásil , že ich krajiny sa po skončení ukrajinského konfliktu stanú konkurentmi a že „jasne zaujmeme proukrajinské postoje, budeme tieto záujmy chrániť a dôrazne ich obhajovať“, ale poľská vládnuca dvojica to ignorovala.

Przemysław Piasta nedávno písal o hrozbe, ktorú bude pre Poľsko predstavovať postkonfliktná Ukrajina, čo sa stalo len niekoľko dní predtým, ako „Vysokopostavený ukrajinský seržant vyhrážal Poľsku útokmi dronov na jeho mestá“. Zatiaľ čo Kyjevom podporované teroristicko-separatistické povstanie na juhovýchodných poľských územiach, ktoré si ukrajinskí nacionalisti nárokujú za svoje, je zatiaľ nepravdepodobné, v budúcnosti ho nemožno vylúčiť, ani scenár, že by Nemecko opäť podporilo túto situáciu, ako to robilo v medzivojnovom období.

Poľsko má teda pred sebou trojaké naliehavé úlohy v oblasti národnej bezpečnosti: 1) modernizovať svoj trápne nedostatočne rozvinutý vojensko-priemyselný komplex so zameraním na nové vojenské trendy, ako je napríklad používanie dronov; 2) urobiť všetko, čo je potrebné, najmä trvalo umiestniť americké sily a ideálne aj jadrové zbrane , aby sa stalo hlavným európskym spojencom USA; a 3) úspešne sa etablovať ako hlavný štát „ sanitárneho kordónu“ v strednej Európe, ktorý strategicky spája „Vikingský blok“ a „Organizáciu turkických štátov“.

Je v spoločnom záujme Nemecka a Ukrajiny, že Poľsko zlyháva so všetkými tromi stranami a následne sa podriaďuje ich vízii postkonfliktnej Európy, v ktorej je Poľsko spoločne obsiahnuté. Nechcú silné, prosperujúce a suverénne Poľsko, ktoré s istotou obhajuje svoje národné záujmy. Ukrajina sa už obracia k svojmu novému nemeckému vojenskému patrónovi a vedie proti Poľsku intenzívnu informačnú vojnu. Preto je čas vyhnúť sa temnému osudu, ktorý Nemecko a Ukrajina plánujú pre Poľsko.

Andrew Korybko