PETER, TY PRESTAŇ KLAMAŤ DO TELKY!

Je mi ľúto, že so zdravotným stavom Petra Weissa je to ešte horšie, ako som si myslel. Nezvláda ani vecnú kritiku, prestáva sa ovládať, trpí utkvelými predstavami, nepamätá si, čo povedal a z vlastných zlyhaní obviňuje všetkých naokolo. Jeho nevyberavý až absurdný osobný útok na moju adresu ma najprv prekvapil, potom rozosmial a napokon zarmútil, lebo mi je ľúto, že pre svoju žlčovitú nenávisť a nezvládnutú traumu z toho, že ho vládna koalícia nepodporila v jeho túžbe stať sa prezidentom, stráca zdravý úsudok a nevníma ani to, že si ho kedysi ľudia vážili pre čosi celkom iné, než dnes predvádza, a že tí, ktorým sa vtiera do priazne, mu za chrbtom nehovoria inak ako „špinavý komunista“.

Iste ste si všimli, že v slovenskej politike sa udomácnil zlomyseľný neduh nerozlišovať u oponenta medzi legitímnym názorom, omylom a lžou (nevyhnutne predpokladajúcou zámer). Napriek tomu a práve preto každý, kto si dovolí obviniť ma, že klamem a manipulujem, musí rátať s tým, že ho nekompromisná dávka racionálnych argumentov a faktov zosmiešni spoľahlivejšie ako jeho vlastné emocionálne výlevy. Takže takto: Peter Weiss sa siahodlhou reinterpretáciou svojich odpovedí v relácii TV Markíza Na telo Plus pokúsil presvedčiť čitateľa, že nie je pravdou to, čo som vyvodil z jeho slov, totiž – že si želá, aby USA rozmiestnili v Európe viac jadrových hlavíc a aby Ukrajinu prijali do EÚ skôr ako Srbsko. Na rozdiel od neho vás nebudem presviedčať, ale pustím vám záznam jeho odpovedí, aby ste si sami urobili úsudok, kto tu klame, kto manipuluje a kto robí z neho a jeho sledovateľov hlupáka: https://www.instagram.com/reel/DZNU-dlgaR3/

Pre prípad, že by niekto nerozumel, ponúkam prepis jeho odpovedí:

1. OTÁZKA: Je dobré, ak USA rozmiestnia v Európe viac jadrových nosičov?
   ODPOVEĎ: Je to signál, že Spojené štáty americké neopúšťajú NATO a že majú záujem na tom, aby Európska únia bola pod americkým jadrovým dáždnikom.
2. OTÁZKA: Čiže áno??
   ODPOVEĎ: Tak z tohto hľadiska je to dobré.
3. OTÁZKA: Vstúpi Ukrajina do Európskej únie skôr ako Srbsko?
   ODPOVEĎ: Z hľadiska bezpečnostných záujmov Slovenskej republiky ako štátu susediaceho s Ukrajinou stredoeurópskeho regiónu je to pre nás oveľa dôležitejšie ako vstup Srbska.

Viac k tomu dodávať netreba, lebo to ostatné, čo k popieraniu vlastných slov naprskal, sú len bolestínske výlevy, urážky, výmysly a nezmysly. A ak sa niekto namiesto racionálnych argumentov zníži len k recyklovaniu bulvárnych klebiet, tu platí už len Shakespeareovo: „Vyzval by som ťa na súboj rozumu, ale vidím, že si neozbrojený.“ Zostaňme teda pri infantilných obrazoch, ktorým Peter Weiss rozumie. Ak sa teda škodoradostne vytešuje, že ma pri premiére divadelnej hry premohol na pár sekúnd mikrospánok a celkom vážne sa pýta, či som si schrupol aj pri pozeraní diskusie Na telo Plus, tak mu musím odpovedať rovnako: Nie, Peter, nepozeral som to, v tom kresle som mal totiž sedieť ja, ale prepustil som ti miesto, lebo som sa ponáhľal na stretnutie s veľvyslancom Srbska, ktorého nezákonné bombardovanie si okrem iného tiež podporoval.

No a či som v tom divadle naozaj zadriemal? Samozrejme. Veď je to ľudské. Roky sa ma čitatelia pýtajú, kedy spím, keď robím dlho do noci, tak to vidíte: doháňam spánkový deficit. A keďže nejazdím v nepriehľadných limuzínch, ale som viditeľný vo verejnej doprave, pospím si aj vo vlaku a občas zadriemem aj na nejakej nudnej konferencii. No a čo. Alebo mi teraz všetci tí pohoršení panáčikovia, ktorí vypisujú, aký je to „škandááááál“ a aký je to „trapaaas“, chcú odrazu malomeštiacky a pokrytecky tvrdiť, že im sa to v živote nestalo? No taaak.

Ako hovorieval knieža Schwarzenberg: „Keď sa kecajú blbosti, tak spím. Aktívne počúvanie hlúpostí ubližuje. Počúvať nezmysly alebo prázdne reči človeku škodí. Spánok je oveľa lepšia a zdravšia alternatíva, ako sa zbytočne rozčuľovať. Aj keď zdanlivo podriemkavam, v skutočnosti mi nič podstatné neunikne.“

Takže keď sa absolventi vysokej školy života pre liberálov Zomri čudujú, že som jediný človek, ktorý dokáže napísať divadelnú recenziu aj so zavretými očami, môžem to iba potvrdiť s dovetkom: vidíte, a dokážem oveľa viac! Len pri jednej veci by som sa chcel pristaviť: pamätáte sa, ako som upozorňoval hercov, že keď budú do divadiel neprirodzene tlačiť politizovanie, prídu o divákov? Čuduj sa svete, včera ďalšia na slovo vzatá „recenzentka“ Monika Tódová v Denníku N napísala, že dôvodom, prečo sála počas premiéry tejto „dokonale napísanej komédie“ nebola zaplnená a prečo Slovenskému národnému divadlu klesá návštevnosť, je – konsolidácia! Kto je tu na smiech?

A teraz trochu vážnejšie, najmä pre tú časť publika, ktorú si tu vychovávam ku kritickému mysleniu a najmä k hlbšiemu nazeraniu pod povrch všedných udalostí a javov. Takáto bulvárna poľovačka na známych ľudí sa dá totiž využiť aj k pochopeniu závažnejších vecí, ktoré sa okolo nás dejú. Všimnite si, že v politike platí jeden základný mechanizmus: čím väčšia kravina, tým viac sa na nej národ odventiluje. Väčšina ľudí nerieši geopolitickú orientáciu štátu, ekonomické reformy, štátny dlh alebo zmeny v ústave. Tieto zložité témy ich nezaujímajú, lebo im nerozumejú. Dav fascinujú vizuálne banality: Pellegriniho nevhodný smoking, Dankov stožiar, vlasy Matúša Šutaja Eštoka, Hlinovo sako. Ak sa človek stane terčom takejto neadekvátnej reakcie, musí pochopiť podstatu psychológie davu: nie je to o vás.

Vy ste len hromozvodom masovej hystérie. Dav vás nevníma ako ľudskú bytosť s osobnými pocitmi. V tej chvíli ste pre nich len avatar, symbol alebo boxerské vrece. Masa nehodnotí vaše výsledky, kontext či mieru viny, hodnotí váš symbol. Nezničia vás faktami, ale preprogramujú váš obraz. Masa nevníma autoritu analyticky, ale obrazovo. To znamená, že v ich hlavách predstavuje autorita určitý mentálny vzorec: kompetencia, morálka, sila, dôveryhodnosť, ľudskosť, status. Keď sa objaví jednoduchá kauza (skutočná či domnelá), tento vzorec sa rozbije na jeden dominantný znak. A neplatí to len o politike. Maroš Kramár už nie je populárny herec, ale „ten, čo sa nevhodne dotýkal prstom ženy“. Dominika Cibulková už nie je úspešná športovkyňa, ale „tá, ktorá sa dala prednostné očkovať“. Volá sa to kognitívna skratka: mozog si šetrí energiu a nahradí komplexnú osobu jednou zapamätateľnou scénou. Autorita tým stratí symbolickú vážnosť, aj keď právne alebo vecne nemusí ísť o zásadný problém.

Tento proces nie je náhodný. Má presné psychologické fázy, ktoré sa opakujú ako cez kopirák. Vytvára ho nahromadenie spoločenského tlaku: Spoločnosť (masa) je dlhodobo frustrovaná. Ľudia majú strach z budúcnosti, hnevajú sa na politiku, zdražovanie, zlý stav zdravotníctva. Tento tlak je neviditeľný a hľadá si ventil. Najprv sa objaví banálny podnet. Celebritný prešľap, nešikovná veta, kompromitujúca fotka. Podmienkou je, že téma musí byť primitívne jednoduchá – taká, aby na ňu mohol mať názor úplne každý (od univerzitného profesora po pomocného robotníka). Nikto nevie analyzovať štátny rozpočet, ale každý vie, ako sa má správať k žene alebo ako sa jazdí cez križovatku. Následne vzniká virtuálny tribunál: sociálne siete (algoritmy) zachytia emóciu a začnú ju masívne šíriť, lebo hnev generuje kliknutia. Z banality sa stáva „boj o hodnoty národa“. Kto nediskutuje, akoby nežil. Po niekoľkých dňoch emócia dosiahne vrchol. Ľudia sa vykričia, unavia, téma sa vyčerpá. Dav sa otočí a ide ďalej.

Poškodený človek však zostáva s pocitom, že mu prešiel po hlave parný valec. Prečo si to nebrať osobne a ako tomu čeliť? Keď vám ľudia píšu nenávistné komentáre, v skutočnosti si len liečia svoje vlastné komplexy, hnev na manželku, šéfa, učiteľa, ktorý vás kedysi vyhodil zo skúšky či politický systém. Vy nie ste hlavným, hrdinom príbehu. Vy ste boli len najbližší voľný terč. Emócia masy má však extrémne krátku trvanlivosť. Dav je ako dieťa s ADHD. Nedokáže udržať pozornosť pri jednej hračke príliš dlho. Táto „hysterická vlna“ má životnosť maximálne týždeň. Potom príde niekto iný – niekto niečo povie v televízii, zrazí iný semafor alebo si oblečie zlé šaty – a natlakovaná masa sa okamžite presunie tam. Najlepšia obrana proti hysterickému davu je nedodávať mu palivo. Ak človek nereaguje, hystericky sa neospravedlňuje sa a nenechá sa vtiahnuť do ringu, masa sa začne rýchlo nudiť. Prefúkne to všetko cez vás ako búrka. Generátor hnevu sa vypne a táto nešťastná, natlakovaná masa pôjde hľadať ďalší objekt, na ktorom sa vyblázni. Vy zatiaľ môžete pokojne žiť svoj reálny život. Ignorujte digitálnu penu. Internet nie je realita.

Eduard Chmelár