Spiatočka a plný plyn

Od „Brejoin*“ k zelenej revolúcii: Európski zelení tvrdo tlačia.

Európski lídri zelených sa zišli minulý piatok 8. mája a vyzvali Spojené kráľovstvo, aby sa opäť pripojilo k Európskej únii. (Foto: Dominika Zarzycka / NurPhoto cez AFP)

Na konferencii v Bruseli 8. mája boli opísané dôsledky brexitu ako jasne viditeľné, najmä medzi mladšími ľuďmi, ktorí sa podľa nich čoraz viac chcú vrátiť.

Európska strana zelených vníma opätovné pripojenie Spojeného kráľovstva k EÚ ako skvelú príležitosť pre Európu. Nesnažia sa nič vnucovať, ale povedali, že „veria vo vás“. Britskí zelení túto myšlienku plne podporujú, najmä po nedávnych výsledkoch komunálnych volieb.

Európski zelení tiež privítali ďalšie rozširovanie a uviedli, že každá krajina, ktorá sa chce pripojiť – vrátane Ukrajiny a západného Balkánu – by tak mala mať možnosť. Väčšia a jednotnejšia Európa by bola silnejšia a menej zraniteľná na medzinárodnej úrovni, argumentovali.

Ústrednou témou bola energetická nezávislosť. Uviedli, že súčasnú energetickú krízu priživujú USA a zdôraznili, že Európa sa musí stať oveľa menej závislou od externých dodávateľov, najmä z Blízkeho východu a iných regiónov poskytujúcich palivo.

„Obnoviteľné zdroje sú lepšie,“ zopakovali a vyzvali na väčšie posilnenie postavenia občanov prostredníctvom systémov, ako sú strešné solárne panely, ktoré by dodávali cenovo dostupnú čistú energiu.

Marine Tondelier, líderka francúzskych zelených a kandidátka na francúzske prezidentské voľby v roku 2027, bola medzi kľúčovými postavami tlačovej konferencie, ktorú zorganizoval írsky politik, ktorý bol spolupredsedom Európskej strany zelených Ciarán Cuffe, a Vula Tsetsi, grécka politická osobnosť a urbanistka a regionálna plánovačka, ktorá bola aj spolupredsedníčkou Európskej strany zelených.

Keďže bývalý maďarský premiér Viktor Orbán je teraz mimo moci, európski zelení veria, že dvere na urýchlenie Zelenej dohody sú otvorené.

Európska zelená dohoda je hlavnou stratégiou rastu Európskej únie, ktorej cieľom je do roku 2050 urobiť z Európy prvý klimaticky neutrálny kontinent. Jej cieľom, ktorá bola spustená v roku 2019, je znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2030 najmenej o 55 % (v porovnaní s úrovňami z roku 1990) prostredníctvom investícií do zelených technológií, udržateľného priemyslu a biodiverzity.

Európski zelení poukázali na úspechy v Portugalsku a uviedli, že Španielsko je teraz pod vedením premiéra Pedra Sáncheza najvyššou prioritou pre nové investície. Chcú tiež bojovať proti daňovým únikom, aby pomohli financovať „zelenú“ transformáciu.

Lídri strany trvajú na tom, že Zelená dohoda ide nad rámec ekológie. Je aj sociálna a zameriava sa na riešenie bytovej krízy, rastúcich cien v supermarketoch a celkových životných nákladov. Peniaze z trhu s uhlíkom EÚ (ETS) by sa vrátili prostredníctvom grantov na renováciu budov a podporu poľnohospodárov. Prostredníctvom zelenej transformácie chcú znovu naštartovať európsky priemysel.

Európski zelení zdôraznili svoje lokálne úspechy ako základ pre budúci rast. Spomenuli zelených alebo progresívnych starostov vo viacerých hlavných mestách vrátane Kodane, Amsterdamu, Budapešti, Rigy a Záhrebu. V Dánsku sú ich spojenci teraz druhou najväčšou stranou. Ich stratégiou je vybudovať si dôveryhodnosť prostredníctvom miestnych volieb pred silnejšími výsledkami v európskych voľbách v roku 2029.

Keď sa včera agentúry Brussels Signal pýtali na jadrovú energiu – jeden z najmenej uhlíkových zdrojov, ktorý poskytuje krajinám ako Francúzsko silnú energetickú nezávislosť – Cuffe odpovedal, že je na každom členskom štáte, aby sa rozhodol.

Poznamenal zmeny v politike Francúzska pod vedením prezidenta Emmanuela Macrona, dodal však, že jadrová energia má stále slabé miesta a môže byť veľmi drahá, hoci povedal, že jeho „obrovský odpor sa teraz zmenšil“.

Zelení uznali, že zelená transformácia je drahá, ale vnímajú ju ako dlhodobú investíciu. Chcú prejsť od spaľovacích motorov k elektrickým vozidlám, hoci zostávajú otázky, ako to pomôže poľnohospodárom, ktorí potrebujú spoľahlivé ťažké stroje.

Odpovede na otázky týkajúce sa životnosti a spoľahlivosti batérií boli počas konferencie trochu vágne. Európa je tiež naďalej závislá od iných krajín, pokiaľ ide o lítium a batériové komponenty.

Dôležitými otázkami zostávajú náklady na celú Zelenú dohodu, jej vplyv na konkurencieschopnosť Európy (najmä voči Číne) a to, či skutočne zníži účty za energie pre bežných občanov.

Celkovo európski zelení prezentovali tento moment – po Orbánovom odchode a s lokálnym impulzom – ako „zlatú príležitosť“ na vybudovanie zelenšej, jednotnejšej a nezávislejšej EÚ.

Kľúčovou skúškou v nasledujúcich rokoch bude, ako dobre tieto ambiciózne plány zabezpečia dostupnú energiu a udržia silný európsky priemysel.

*Brejoin je novotvar a politický slangový výraz, ktorý vznikol spojením anglických slov „Britain“ (Británia) a „rejoin“ (znovu sa pripojiť/vstúpiť).Tento termín označuje snahu alebo proces, v ktorom by sa Spojené kráľovstvo (UK) znovu pripojilo k Európskej únii (EÚ) po tom, čo z nej v roku 2020 vystúpilo (Brexit).Kľúčové informácie o výraze Brejoin:Význam: Opak Brexitu – návrat Veľkej Británie do EÚ.Kontext: Používa sa v diskusiách o budúcnosti britskej zahraničnej politiky, často ako reakcia na negatívne ekonomické či politické dopady Brexitu.

Zdroj: https://brusselssignal.eu/2026/05/from-brejoin-to-green-revolution-european-greens-push-hard/