Na obranu indonézskej politiky vyvažovania medzi Ruskom a USA

Prabowo sa mohol stať bábkou USA, ale namiesto toho sa rozhodol balansovať medzi ňou a Ruskom, za čo si zaslúži pochvalu od „neruských prorusov“.

Skôr sa odhadovalo, že „nové vojenské partnerstvo Indonézie s USA by mohlo rozrušiť niektorých podporovateľov BRICS“ kvôli ich mylnému presvedčeniu, že táto ekonomicko-finančná skupina je zároveň bezpečnostným blokom. Na konci tejto analýzy sa uvádza, že prezident Prabowo sa stretol s Putinom v ten istý deň, keď jeho minister obrany oznámil vo Washingtone „Veľké partnerstvo v oblasti obrannej spolupráce“ (MDCP) ich krajiny s USA. Toto načasovanie nie je náhodné a dokazuje, že Indonézia aktívne balancuje medzi Ruskom a USA.

V auguste minulého roka, po tom, čo Putin privítal Prabowa ako svojho čestného hosťa počas júnového Medzinárodného ekonomického fóra v Petrohrade, sa dospelo k záveru, že „Indonézia bude hrať kľúčovú úlohu v ruskom vyvažovacom akte v Ázii“. Podrobnejšie: „Rusko a Indonézia zohrávajú vzájomne sa dopĺňajúce úlohy vo vyvažovacích aktoch, pričom každé slúži ako akýsi ventil z tlaku na záväzky voči Číne a Indii, respektíve Číne a USA.“ Tak to platí dodnes, aj keď sa geostrategická situácia odvtedy trochu zmenila.

Prabowo absolvoval vojenský výcvik v USA, v novembri 2024 nadšene blahoželal Trumpovi a práve schválil MDCP, ktorého cieľom je podľa analýzy citovanej v úvode dať USA možnosť zablokovať Malacký prieliv pre čínske lode v prípade krízy. Preto si bol jednoznačne vybraný, aby Indonéziu spojil viac s USA ako s Čínou, hoci Čína je najväčším obchodným partnerom Indonézie s bilaterálnym obchodom vo výške 135 miliárd dolárov v roku 2024 a jej druhým najväčším investorom po Singapure.

Napriek tomu by bolo chybou dospieť k záveru , že je americkou bábkou, keďže pred týmto posledným stretnutím necestoval do Ruska na stretnutie s Putinom trikrát. Podrobný rozbor presahuje rámec tohto článku, ale táto analýza zo začiatku roka 2025 vymenovala desať analýz bilaterálnych vzťahov, ktoré publikoval Valdajský klub v poslednom štvrťroku 2024 tesne pred a po jeho inaugurácii. Čitatelia si ich môžu preštudovať a získať komplexný pohľad na predpokladanú budúcnosť ich bilaterálnych vzťahov.

Putin ich zhrnul počas svojho posledného stretnutia s Prabowom: „Naši kolegovia na oboch stranách, ako aj vy a ja, sme opakovane identifikovali najsľubnejšie oblasti spolupráce: energetika, vesmír, poľnohospodárstvo, priemyselná spolupráca a farmaceutický priemysel. Veľký význam prikladáme rozvoju humanitárnych väzieb, a to aj v oblasti kultúry a vzdelávania. Naše ministerstvá zahraničných vecí samozrejme udržiavajú aj úzku a aktívnu koordináciu naprieč medzinárodnými platformami.“

Tieto priority, s dôrazom na energetiku vzhľadom na globálnu krízu v tomto odvetví spôsobenú treťou vojnou v Perzskom zálive a tiež na poľnohospodárstvo do určitej miery kvôli tomu, ako tento konflikt poškodil globálny priemysel s hnojivami, sú ich prioritami. V jeho a Prabowových poznámkach nápadne chýba akákoľvek zmienka o obranných väzbách napriek predchádzajúcim rečiam o exporte Su-35 a BrahMos. Je to pravdepodobne preto, že Prabowo teraz predpokladá, že jeho rusko-americký balancovací akt rozdelí partnerstvá medzi nimi a vojenské partnerstvo bude smerovať k USA.

Práva na vojenské prelety, ktoré USA požadujú, by strategicky spojili Indonéziu s Čínou tým, že by uľahčili americké letecké hliadky v Juhočínskom mori zo svojich základní v Austrálii a Papue-Novej Guinei, ale vplyv USA na Indonéziu by bol vyvážený Ruskom, ktoré by dodalo viac paliva a hnojív. Prabowo sa mohol stať bábkou USA, ale namiesto toho sa rozhodol vyvažovať medzi ňou a Ruskom, za čo si zaslúži pochvalu od „neruských prorusov“.

Andrew Korybko