Predvianočná pošta: Smútočný LIST FARIZEJOM

Zamyslenie na tému POKRYTECTVA, ľudského hriechu, jedného z najťažších v živote veriacich. Lebo na rozdiel od hriechov spáchaných nevedome alebo v pominutí mysle, sú tieto hriechy páchané vedome. A dvojnásobne to platí, ak sa dejú vo verejnom priestore..

Sviatočná asociácia na nedeľnú KÁZEŇ

A ako býva na pobožnosti dobrým zvykom, tá, na úvod začína občas poučným biblickým príbehom, ktorým kňaz pri omši predošle jej nosnú duchovnú myšlienku. Aby názorne priblížil a nasmeroval mysle ľudí a sprostredkoval im príťažlivou formou predom poučný záver.

A tak, poučiac sa z tejto názornej formy priblíženia témy, prijmite aj vy na predoslanie tej dnešnej jeden poučný príbeh. Tentokrát vo forme dávnejšie sfilmovanej starej legendy, prerozprávanej prostredníctvom ikonickej scény charizmatickým Richardom Chamberlainom.

Vypočujte si ju v skratke, v parafrázovanej podobe. Je :

• o vtákovi, ktorý nevie, čo ho ženie, aby sa nabodol na tŕň a aby počas spevu zomrel
• akurát, že on v okamihu, keď sa naň nabodáva nevie, čo si tým spôsobí, nevie, že si tým spôsobí smrť, a len ďalej spieva a spieva, dokiaľ v ňom existuje život..
• ale keď vy, slovom i písmom picháte selektívne tŕne do ľudí s iným názorom na správu a riadenie štátu – vy dobre viete, čo tým spôsobíte. A predsa to robíte. Nevyvážene. Jednostranne. Nemorálne. Pokrytecky..

PRETO vás čaká zrejme rovnaký osud. Memento mori. Na tú politickú.. Akurát, že vás, na rozdiel od toho vtáčika, rovnaký, politický osud čaká zaslúžene. Lebo on, na rozdiel od vás, nielen, že o tom nevedel, ale ani „nespieval falošne“..

I.

Správa z tlače na margo rozhodnutia Ústavného súdu o pozastavení účinnosti zákona o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti :

• „Aj skrátené konanie a lámanie pravidiel ‚cez koleno’ touto vládou má svoje hranice. Právny štát sa nedá budovať obchádzaním zákonov a bez rešpektu k základným princípom demokracie“.
• pokračujúc v omieľaní mantry o porušovaní právneho štátu, od medzirezortného pripomienkového konania až po ohýbanie už platného zákona v aplikačnej praxi,, čoby inak bolo prijateľné a uveriteľné, ak by títo „mravouci“ z povolania netrpeli ťažkou amnéziou.

Aby sme nezostali iba pri metafore, priblížme si exemplárny dobový príbeh, ktorý tú metaforu rozmieňa na drobné, do reálnej podoby „skutkov, ktoré sa stali“, ktoré vás v spojení s vašim postojom k nim diskvalifikujú na postavenie sudcu na politickej scéne. Dnes už na postavenie farizeja, ktorý dnes tie samé udalosti, ktoré mu ešte „včera“ nevadili, dnes verejne, nahlas, označuje za lámanie pravidiel „cez koleno“. Ako vystrihnuté z príručky pre výučbu veriacich o viere a morálke, uplatňovanej však v praxi na svoj dnešný obraz..

I.

A ten príbeh sa začal písať sa 19. decembra 2021, 4 roky dozadu, na deň predne,  kedy už sa už vianočné sviatky priblížili na dohmat, kedy rodiny na Slovensku už žijú inými radosťami aj starosťami. Čas, pre nás Slovákov najvzácnejší. Duchovne i „telom“, kedy celoročný pracovný režim prekrýva vo veľkom čas zaslúženého pracovného pokoja, čas sviatočných dovoleniek.

Aby sa práve v tomto čase a týmto nekal.ým spôsobom predkladateľ, dnešný „oráč“, vtedajší minister obrany, Naď  – ľudsky podprahovo, profesijne nehanebne vyhol „verejnej DISKUSII“, po ktorej dnes dnešní farizeji tak „úprimne prahnú“ – tým, že

• predložil do medzirezortného pripomienkového konania (ďalej „MPK“) návrh Dohody o spolupráci v oblasti obrany medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Spojených štátov amerických (ďalej „DCA“).

Aby tak v tichu a pokoji najvzácnejších sviatkov roka – „ticho a pokojne“ mohlo prebehnúť MPK, táto, toľko dnes skloňovaná „politická komodita“, tak veľmi žiadaná podmienka na zabezpečenie účelu legislatívneho procesu –  vytvorenie dostatočného priestoru na odborné právne a vecné posúdenie predloženého materiálu a na vyhodnotenie vznesených pripomienok, podaných príslušnými orgánmi a oprávnenými osobami.

Predstava dnešného „oráča“ sa však vonkoncom nevydarila. V dôsledku vyše 70 pripomienok k predloženej DCA. Osobitne hromadnej pripomienky (petičnej) občianskej iniciatívy, s účasťou aj viacerých právnych špecialistov vrátane odborníkov na ústavné právo. Obzvlášť však vyše 30 pripomienok z Generálnej prokuratúry SR, vrcholovej autority v oblasti ochrany zákonnosti na Slovensku – ktoré plánovanému nerušenému a tým aj expresnému priechodu DCA v MPK urobilo koniec.

Lebo na tento účel treba vedieť, že tie ZÁSADNÉ pripomienky namietali preukazujúce flagrantné porušenie Ústavy a zákonov Slovenskej republiky. A to nešlo regulárne zhodiť zo stola. A výsledok..?

„Oráč“ sa na drzovku legitímne nevysporiadal so (zásadnými) pripomienkami, smerovaným jednak voči samotnému predloženému obsahu i k chýbajúcim, neopomenuteľným podkladom. Osobitne sa to týkalo chýbajúcej analýzy s komparáciou úpravy kľúčových prvkov DCA s už existujúcou, porovnateľnou úpravou, prijatou najmä susednými štátmi.

Aby nakoniec zásadné pripomienky – v nesúlade s legislatívnymi pravidlami vlády – ktoré sa v danom prípade týkali časového aj vecného rámca “rozporového postupu“  „zhodil zo stola“. Aby DCA predložil v „surovom stave“ do vlády SR. A Lebo čas „kvapil“. Nevediac ešte vtedy – prečo..

Lebo to bol pravý dôvod, prečo už musela vtedajšia vládna koalícia urobiť zo seba „Davida Copperfielda, nevediac navyše,, že už museli medzičasom „hovoriť“ aj s Babou Vangou.  Lebo to, čo sa potom dialo, to je už z kategórie sveta metafyziky..

Najprv otázka č. 1, k nosnému problému dnešných farizejov – „lámania pravidiel cez koleno“ :

• KDE ste boli VTEDY, keď sa z účelu MPK k DCA robil trhací kalendár, keď ste boli VTEDY ticho ako vši pod chrastou..? VTEDY vám tá „lámka v kolene“ nevadila..? Načo je teda dobré MPK, prečo sa ho dožadujete „kulisári“, presnejšie prečo dnes, na aký účel..? Potemkinove dediny vám chýbajú..?
• A to nedôstojné predloženie DCA v čase vianočných sviatkov, v čase regulárneho pracovného výpadku relevantných štátnych zamestnancov, na spôsob zlodeja, kradnúceho v noci, vám, kresťanským demokratom rovnako nevadilo..?

                                                                    II.

Akurát, že vtedajší lámači pravidiel nepočítali s tým, že generálny prokurátor bol (vtedy) ešte nezávislým „frajerom“, keď sa dožadoval vystúpenia v chráme demokracie, miesta, kde sa rodia právne piliere štátu, v Národnej rade SR. Aby tak, ako zákon a morálka kážu – rovnako ako vy, ktorý (až) dnes požadujete priestor na odbornú diskusiu, na transparentné informácie spojené s návrhmi zákonov – požadoval neuveriteľné. Aj on, neuspokojac sa so zmietnutím pripomienok zo stola požadoval to samé – priestor na verejné vysvetlivky k podaným zásadným pripomienkam, na potrebu prehodnotenia zneneia nelegitímnych článkov DCA..

A pri hľadaní odpovede na drámu, ktorá sa pravdaže nekonala, už preto nebude ani potrebná tradičná kvízová otázka : či dostal priestor alebo košom..? Zato iná, 2. otázka v poradí sa pýta:

• PREČO nebol VTEDY v tejto veci problém – a DNES je..? Presnejšie, (uznáte, že dnes je to logická otázka) prečo je DNES nehoráznou príčinou podania na Ústavný súd (ďalej „ÚS“) – a včera NIE..?.
• Ale toto už nie je akademická otázka – to je už otázka na verejné vysvetlenie – nám nevedomým, neschopným pochopiť – prečo VTEDY nebol dôvod obracať sa na Ústavný súd a DNES už je..?

A tu sa dostávame k samotnej podstate. Copperfield a Baba Vanga musia ešte chvíľu počkať. K časti obsahu DCA, ktoré majú povahu nelegitímnej právnej úpravy, poškodzujúcej kľúčové štátno-právne záujmy Slovenskej republiky, s poukazom na to, že rovnako ako (návrh) DCA, aj schválené a ratifikované znenie dohody zakotvuje neprípustné dobrovoľné vzdanie sa Slovenska časti svojej územnej zvrchovanosti a právnej jurisdikcie, rozširujúcej sa na celé územie SR (pre priestorové dôvody pozri na tento účel osobitne materiál GP SR).

PS :

V tejto súvislosti sa na margo DCA vyjadril aj p. J. Čarnogurský, ktorý osobitne upozornil  na závažnosť jej dôsledkov/účinkov – v korelácií s tzv. Ochrannou zmluvou, ktorú podpísal Slovenský štát s nacistickým Nemeckom v marci 1939. Ochranná zmluva bola rámcovo podobná tejto zmluve s USA, ale územne/priestorovo sa vzťahovala len od hraníc vtedy Protektorátu po východný okraj Malých Karpát a Javoriny, zatiaľ čo DCA má teritoriálnu pôsobnosť a právnu jurisdikciu, vzťahujúcu sa už na celé územie Slovenskej republiky.

A to ešte nebolo spomenuté, že schválená a ratifikovaná verzia dohody/zmluvy – voči tým, ktoré prijali susedné štáty – predstavuje „najvyklieštenejšiu podobu“ zo všetkých zmlúv, uzavretých amíkmi v našom regióne. Mnohoraké neakceptovateľné ústupky, porovnajúc to s vyrokovanými garanciami susedných štátov, čo je zjavne aj výsledok spomínanej chýbajúcej komparácie DCA voči jej už platným porovnateľným zmluvným verziám, ktorá mala byť – a ktorá nebola – súčasťou návrhu Dohody, predkladaného do MPK..

V tomto zmysle sú 19. december 2021 a 9. február 2022 dni potupy slovenskej štátnosti, územnej zvrchovanosti, ktoré ako dva v jednom rámcujú jednak vzťah autorov k tejto primárnej národnej hodnote, a jednak materializujú predstavu o tom, ako má prebiehať ukážkový legislatívny proces..  

A teraz v skratke k tomu Copperfieldovi i Babe Vange.

Rozmenené na drobné, je to čas iluzionistických vystúpení tých včerajších, tých, ktorí sa chcú dnes opäť dostať k moci. Zároveň je to ukážka – za akú cenu. Čas pri ktorom by bledol aj spomínaný iluzionista. Lebo tí vtedajší, tí samí, čo im dnes tak veľmi chýba verejná a pravdaže parlamentná diskusia, priestor na odborný diskurz – len povážte, akí priestor na tento účel títo „demokrati“ nechali VTEDY odborným a politickým oponentom. Ako boli títo „demokrati“ VTEDY schopní na Slovensku „stlačiť čas“, aby „vyrobili právny diamant“. A čo všetko boli schopní títo „demokrati“ za taký neuveriteľne krátky čas stihnúť..

• od vyhlásenia MPK – odvetvové a mimoodvetvové pripomienkovanie materiálu, jeho vyhodnotenie, spracovanie a predloženie do vlády SR, prerokovanie na vláde, spracovanie a predloženie do Národnej rady SR, príprava a zrealizovanie 1., 2. a 3 čítania, prerokovanie a schválenie v pléne, legislatívne a administratívno-technické spracovanie na parlamentnej úrovni, predloženie do prezidentského úradu, ratifikácia schválenej DCA.

Dlho len písať a čítať.. 

A čo má s tým Baba Vanga..? Nuž motív. A bez neho to celé nejde ani pochopiť ani urobiť. Lebo musela prezradiť tá beťárka-tomu oráčovi dátum, 24.február 2022. Netreba hádam dávať v tejto súvislosti kvízovú otázku – čo geograficky a vojensky významné sa vtedy stalo – a čo bolo dovtedy treba stihnúť „za každú cenu“. Vrátane tou seba-strednou, čo je (podľa jej trápnej samochvály) ako „diamant, ktorý sa brúsi tlakom“, tou, ktorá sa musela razom tým diamantom stať, keď „musela“ stihnúť pod toľkým tlakom (zvonka aj zvnútra) podpísať schválenú dohodu, keď bola (po expresnom donesení do Grasalkovičovho paláca) ešte teplá.

Stihla. Síce na poslednú chvíľu, ale stihla. Rada, poslať ho do obehu, nenamáhajúc sa božechráň ho nechať posúdiť ÚS, ako bolo jej zvykom v prípadoch, ak prichádzali návrhy „z východu“..

Nakoniec dôvetok, tentokrát zo všetkých najdôležitejší :

s porozumením čítania, že tá DCA sa nerobila na slnečné dní, ale „do dažďa“. Lebo tá zmluva začne byť reálne okupačnou, likvidujúcou územnú zvrchovanosť a právnu jurisdikciu, vzťahujúcu sa na vojenských príslušníkov USA – s odhodením plášťa dnes prehliadaných kľúčových článkov dohody – až vtedy, ak „začne pršať..“

Ale popravde, potom by nám to už vlastne mohlo byť jedno. Či..?

Laco Kopál

 .. a to je len ilustratívna vzorka zo sady „príbehov“, pri ktorých ste VTEDY hanebne mlčali farizeji, keď ste mali nahlas hovoriť. Aspoň tak ako dnes, keď by ste mali po správnosti cudne mlčať. Zo sady príbehov, kde nemohol, kde by nesmel chýbať obsah, forma a spôsob „výroby právneho diamantu“ LEX Lipšic, rovnako ukážkovej vzorky fungovania valca moci sily, rovnako ako dva v jednom. Majúc zároveň na mysli aj jeho raritnú inštaláciu za „malého generálneho prokurátora“, šéfa ÚŠP v čase, keď nevadilo už ani len to, že bol právne vo výkone trestu..(!?).

Takto sa to robí, FARIZEJI..?

Nehanbíte sa (len) po tomto všetkom ani trošku za to, čo robíte DNES, keď ste nerobili to isté VTEDY, keď ste to mali robiť..? A vy viete (vopred) veľmi dobre, čo robíte, aj to, čo ste mali robiť a neurobili ste. Presne v duchu dávneho príbehu o VTÁKOVI, ako nám ho pretlmočil na obrazovke, tentokrát Richard Chamberlain..

L.K.