Od piky treba začať aj nám…

Pred a povianočné POSOLSTVO adresované „mestu a svetu“, v ktorom žijeme   

Kacírske posolstvo pre spiaceho obra. ŠAGRÉNOVA KOŽA po slovensky. Chýbajúci „sociologický rozbor diela“ na zamyslenie. Aby precitol, aby si uvedomil sám seba, svoju cenu, ktorú bol a je ochotný obetovať za falošné mačacie zlato, leštené obchodníkmi s ilúziami.

Prijmite na tento účel pozvanie na cestu za poznaním – o ceste, ktorú sme už prešli. Ako tabuizovanú „štúdiu doby“, bez ktorej nejde pochopiť, a už vôbec prijať dnešok. Anti-sociálny, neľudský systém, ktorý „zabíja“ človečinu, základný stavebný materiál pre ľudskú komunitu..

Kapitola prvá : VTEDY na VÝCHODE

A začať treba tam, kde to celé začalo. V dávnej minulosti, v roku 1968, v čase, kedy sa z bývalého Československa stalo Česlo-Slovensko, aby sme sa vydali po novej (evolučnej) ceste ďalej, pod značkou budovania „socializmu s ľudskou tvárou“. 

A toto je pevný bod, od ktorého sa dnes treba odraziť. Neobyčajný dobový fenomén. V záujme lepšieho pochopenia „sémantického“ významu tohto programového, nie propagačného hesla. Pre samotnú dobovú podstatu veci, kľúčovú pre štátoprávne formovanie novej „prítomnej budúcnosti“.  Socializmu, vo význame spravodlivého spoločenského systému bytia a spolu-žitia ľudí, v kontexte úprimnej snahy Dubčekovho vedenia o jeho nový obsah, vyjadrujúci akcent na ľudský rozmer systému a jeho fungovania v praxi. 

• cestou sociálno-ekonomickej a spoločenskej evolúcie, vytvorením priestoru pre aktívnejšiu, mobilnejšiu a všestrannejšiu hmotnú aj duchovnú zainteresovanosť ľudí na podpore a rozvoji ekonomiky a práce, a tým prispieť k systémovej „konvergencii“ vtedajšieho bipolárneho sveta. S potrebou vnímať to vo vtedajšom čase a priestore, keď „ekonomické nožnice“ boli v globálnom zmysle slova ešte zatvorené, kde úroveň hospodárstva, ekonomiky a životných potrieb ľudí boli v zásade na obe strany vybilancované..
• a zároveň cestou dobového občianskeho obrodenia, odmietnutia chýb a zrealizovania náprav dôsledkov zo spáchaných zločinov na ľuďoch a škôd  na majetku v 50-tych rokoch. Teda právneho, morálneho a etického očistenia súkromného a verejného života, ako východiskovej platformy pre zdravé fungovanie spoločensko-politického systému majúceho na zreteli na prvom mieste Človeka. Nie ZISK, ako cestu. A už vôbec nie ZISK ako cieľ.. 

Ako to skončilo všetci vieme. Akurát, že ako život vo všeobecnosti nie je čierno-biely, taký nebol ani po roku 1968. Nebola to vo všeobecnosti ani žiadna „biela“ ani žiadna „čierna“ verzia súkromného a verejného života, žiadna tŕnistá cesta, ako sa o to dnes snaží účelová propaganda  Nespravodlivo, ba čo viac, zlomyseľne, zamlčujúc práve tie nosné piliere, ktoré boli a majú byť pre život majoritnej spoločnosti najstabilnejšie. 

A bolo by to dlhé čítanie, dlhý výpočet profitov, ktorý dnes ide celkom poctivo povedané zhrnúť do 2-och rádových čísiel, s dostatočnou vypovedacou schopnosťou. Vypovedajúcou o tom, že dnes bez pochybností 80-90 % občanov Slovenska nadobro stratilo životné istoty, na ktorých má zdravá spoločnosť ako celok stáť. Tie, ktoré boli v tom čase samozrejmosťou. .

Aby cca 10-15 % získalo to, čo dnes 85-90-tim % chýba. Lebo „spojené nádoby“ nepustia..

Poznáte 8. DIV SVETA..? 

Dnešnými očami merané, rovnako nepochopiteľné dielo umu a rúk..  

Predosielam, že netreba chodiť do cudziny. Stačí sa len vrátiť do minulosti. Našej minulosti.. 

LEBO nejde sa pritom nespýtať, ako je to možné, že do priestoru medzi Tatrami a Dunajom  nepadol z neba žiaden, „majland“, že nebolo treba zavesiť si na krk žiadnu „veriteľskú slučku“, ktorá by urobila z ľudí rukojemníkov držiteľov fetišu, ktorý určuje chod dejín..  

Majúc na mysli VŠETKO TO, čo museli naši rodičia a dedovia vybudovať sami takpovediac holými rukami, v zásade od piky. 

• Fabriky, priehrady, nemocnice, školy, byty, celú občiansku a technickú vybavenosť, technickú infraštruktúru, mimochodom, z ktorých dnes doslova do písmena žijeme (a ktorých životnosť navidomoči končí, lebo v novom systéme išlo o iné „hodnotové priority“) sa dokázalo žiť bez dlhov, „rozdávať“ komunálne byty,  podnikové a služobné byty za vatikánsku menu a – oproti tomu – v relatívne malom množstvo družstevné byty za prijateľnú, školstvo, základné, stredné aj vysoké školy, škôlky, jasle, zdravotníctvo (na samostatný článok), sociálne zabezpečenie, všetko rovnako alebo takmer ZADARMO, bezúročné (15-tisícové) pôžičky a príspevky na každé dieťa pre mladé rodiny (2000/4000 SK), pôžičky a príspevky na výstavbu domov (mimochodom jediného majetku, ktorý dnes ľuďom ešte zostal pod vlastnou kontrolou), dovolenky a prázdniny z FKSP za bagateľ, nehovoriac už o včera nepoznaných poplatkoch, ktoré dnes nejde ani vymenovať..
• teda VŠETKO, o čom sa týmto mladým pod-pódiovým riťolezom ani nesnívalo. Lebo len pre tú obyčajnú 3-izbovú „králikáreň“ (ako sa takto o dnešných, chýbajúcich bytoch za oného času vyjadril ten „hňup“) musí sa každý z týchto moralizujúcich faganov zadlžiť doslova na celý život. A žiť tak pomaly doživotne s Damoklovým mečom nad hlavou.. 

A čo je v tomto kaleidoskope faktov osobitne rešpektu a úcty vzdania hodné je príkladná, nasledovania hodná rodinná a populačná politika štátu, za ktorou treba vidieť demografický vývoj, ktorý dnes umožňuje tým, ktorí sa o to osobne pričinil“ zberať zaslúženú „odmenu“, dôchodky. Tie, ktoré sú dnes tŕňom v oku časti dnešnej nevychovanej generácie, paradoxne alebo typicky tej sebeckej, pre ktorú sú deti záťažou, a starostlivosť o ne príťažou prekážkou pre užívanie života..  

A o tie dôchodky sa pričinili dnešní dôchodcovia nielen vlastnými „rukami“ a umom, ale aj, či predovšetkým starostlivosťou o deti, „obmedzenými“ možnosťami „užívať život“ VTEDY a TAM. Lebo aj vtedy bolo – ako a kde. Aj keď to už nie je podľa týchto „porevolučných historikov“ pravda… 

A teraz si v tejto súvislosti posuňte poriadne hodiny dopredu a predstavte si, presnejšie, nech sa ten mudrc z Oxfordu a jeho učeníci zo sekty vyjadria, z čoho budú žiť na dôchodku tí skutoční „hrdinovia“, čo sa rozhodli žiť na Slovensku..? Keď príde čas čé. Lebo o. i. z tých stotisícov živnostníkov je pritom veľká časť, ktorá si platí iba minimálne odvody. Teda vo výške, ktorá v ich prípade nebude (už v tom čase) stačiť ani na každodennú kávu. A tým ostatným nebude vôbec z čoho ich vyplatiť. To nie je bububu. To je nezmieriteľný fakt. Lebo 9.div sveta, podobný tomu 8.-memu, dnes nemá kto – z tých nevymáchaných tlčhúb, presúšajúcich sa na pódiu a vykrikujúcich pod ním – „vyrobiť“..   

A tá otázka na toho z Oxfordu je kladená preto, lebo to ich zvýšenie (minimálnych) odvodov vládnou koalíciou bol pomaly dôvod na generálny štrajk. Tak veľmi jemu a jemu podobným  (zrazu) záleží na osude tejto (nie náhodou početnej) vrstvy potenciálnych voličov. Lebo v tom spočíva jedno z tajomstiev dnešnej (pod-pódiovej) sily novodobého Samsona..  

Kde sú tie časy, keď rozprávka o 3 grošoch bola šlabikárom pre deti svojich rodičov..?  

A to popísané, nie je to jediné tajomstvo, ktoré objasňuje východiskové príčiny protestných zhromaždení, presnejšie ich neprehliadnuteľne nízkej vekovej štruktúry – dôvody utiekania sa a vzhliadania k skazonosnému „americkému syndrómu“, odvekej ľudskej slabosti pochádzajúceho hádam od samotného diabla – radšej byť na počiatku čističom topánok na ulici, ale s vytúženou predstavou, že môžem „všetko“, žiť na vysokej nohe, byť „niekto“, bez zábran, bez prekážok, bez akýchkoľvek regulačných opatrení, ako nám to verejne prezentoval študent z vychyteného bratislavského bilingválneho gymnázia (čo chcel nenáhodne názorových oponentoch aj strieľať) – ako žiť v pokojnom prostredí, dôstojne, bezpečne, ale zodpovedne, bez „vyskakovania“ a bez škrupulózneho „užívania“ života TU a TERAZ..

V tejto premise je dnes treba hľadať príčinu k odcudzeniu sa ľudí a strácania ich identity, rodovej, osobnej, národnej i štátnej, základovej dosky každej fungujúcej spoločnosti. Aby už došlo dnes k stavu, v ktorom prestala fungovať osobná auto-regulácia, usporiadanie starootcovských hodnôt, stav, kde a kedy naplno fungujú iba pudy, kde rozprávka o 3 grošoch leží v kúte domu pomaly každej utrápenej mamy na Slovensku. Pudy tých, ktorí sú schopní prísť zo zahraničia na voľby skôr ako na jej pohreb. Tými samými, ktorí odovzdajú volebný lístok do volebnej urny skôr a naliehavejšie, ako by jej mali odovzdať ten chýbajúci tretí groš.. 

Laco Kopál  

(malá prestávka „na kávu“..)