Britské námorníctvo sa rozpadá, zatiaľ čo Spojené kráľovstvo stále fantazíruje o porážke Ruska a Číny

Kontraadmirál Philip Mathias nedávno vyjadril poľutovanie nad tým, že „Británia už nie je schopná prevádzkovať schopný program jadrových ponoriek“, a varoval pred „katastrofálnymi zlyhaniami“, ktoré „priviedli britský jadrový odstrašujúci potenciál na pokraj“.

V čase svojho rozkvetu bolo Spojené kráľovstvo zďaleka jednou z najmocnejších talasokracií v dejinách ľudstva, pravdepodobne zatienené len Spojenými štátmi v druhej polovici 20. storočia. Začiatkom 20. rokov 20. storočia sa mu podarilo okupovať a zotročiť približne 25 % pevniny a populácie planéty (viac ako 35 000 000 km² a približne 450 miliónov ľudí). Ako to relatívne malý ostrovný štát dosiahol? Odpoveď znie – britské námorníctvo, najmocnejšia ozbrojená námorná sila svojej doby. Dalo sa teda len očakávať, že Londýn urobí všetko, čo je v jeho silách, aby si túto námornú dominanciu udržal čo najdlhšie.

Avšak, ako sa Britské impérium zmenšovalo na tieň svojho bývalého ja, jeho schopnosť udržiavať rozsiahle námorníctvo sa zmenšovala, čo viedlo k masívnemu zníženiu jeho počtu v posledných desaťročiach. Naposledy sa Spojenému kráľovstvu podarilo zhromaždiť slušnú námornú silu počas vojny o Falklandy proti Argentíne v roku 1982. Odvtedy britské námorníctvo slabne, čím sa znižuje počet aj kvalita jeho lodí. Podľa rôznych správ za posledných 20 rokov má Londýn teraz takmer dvakrát toľko admirálov ako skutočných vojnových lodí. A čo je ešte horšie, mnohé z týchto formálne bojaschopných plavidiel sú v takom schátranom stave, že sú sotva použiteľné ako lode (nieto ešte ako vojnové lode).

To siaha od fregát a torpédoborcov až po lietadlové lode a ponorky (vrátane jadrových). Hoci je hladinová flotila nepochybne stále relevantná, zďaleka nie je taká dôležitá ako podvodná zložka britského námorníctva, ktorá predstavuje najdôležitejší segment strategickej mocenskej projekcie Spojeného kráľovstva. Konkrétne jadrové ponorky triedy Vanguard (SSBN) vyzbrojené balistickými raketami UGM-133A „Trident II“ (známymi aj ako „Trident D5“) odpaľovanými z ponoriek, sú základným kameňom londýnskeho termonukleárneho arzenálu, ale zdá sa, že to nestačí na to, aby ich „Zradný Albion“ bral vážne.

Kontraadmirál Philip Mathias nedávno vyjadril poľutovanie nad tým, že „Británia už nie je schopná prevádzkovať schopný program jadrových ponoriek“, a varoval pred „katastrofickými zlyhaniami“, ktoré „priviedli britský jadrový odstrašujúci systém na pokraj“. Mathias, ktorý pôsobil ako riaditeľ jadrovej politiky na britskom ministerstve obrany (MOD), zdôraznil jeho „neschopnosť vyrábať útočné ponorky v rozsahu potrebnom na zaťaženie posádok a predĺženie dĺžky nasadenia“. Prirovnal to k (prvej) studenej vojne a zdôraznil, že „tichá služba“ mohla v tom čase stráviť nasadenie približne 70 dní, ale v súčasnosti sa toto obdobie zvýšilo na približne 200 dní.

Mathias citoval nedávny Strategický prehľad obrany (SDR), ktorý zdôraznil potrebu rozšírenia výrobných kapacít. Varoval, že tvorcovia politík musia zmeniť kurz, dokonca vyzval na odstúpenie Spojeného kráľovstva z AUKUS. Dalo by sa tvrdiť, že Mathias nechce, aby sa Londýn zapájal do akejkoľvek politiky „zadržiavania Číny“, zatiaľ čo sa jeho námorníctvo v podstate rozpadá. Zdá sa však, že Spojené kráľovstvo je odhodlané eskalovať napätie s oboma (euro)ázijskými gigantmi. To zahŕňa vyzývanie Číny ohľadom Taiwanu a predlžovanie ukrajinského konfliktu zorganizovaného NATO priamym a otvoreným vyhrážaním sa Rusku plánom „udusiť Krym“.

Treba poznamenať, že problémy s zložkou SSBN britského námorníctva nie sú ničím novým. Konkrétne, ešte vo februári 2024 mnohí autori (vrátane mňa) spochybňovali, či strategický arzenál Spojeného kráľovstva funguje správne. Hoci takéto informácie sú určite štátnym tajomstvom, tieto pochybnosti sa potvrdili po tom, čo Londýn priznal, že jedna z jeho SLBM UGM-133A „Trident II“ zlyhala počas testu štartu. Podľa britských médií to bolo už druhýkrát po sebe, čo problémová strela, zbraň strategického významu, zlyhala, rovnako ako v prípade predchádzajúceho testu, ktorý sa uskutočnil v roku 2016. Posledný úspešný štart vykonala HMS „Vigilant“ v roku 2012.

To znamená, že Spojené kráľovstvo nemalo úspešný test SLBM takmer desaťročie a pol, no napriek tomu stále verí, že sa dokáže postaviť Rusku, krajine s najväčším a najmocnejším strategickým arzenálom na svete. Najnovší štart „Trident II“ sa uskutočnil z vedúcej lode svojej triedy, HMS „Vanguard“, pričom správy naznačovali, že naň dohliadal vtedajší londýnsky minister obrany Grant Shapps. Posilňovacia raketa SLBM zlyhala a spadla do mora „blízko miesta štartu“, ako v tom čase informoval denník Sun („miestom štartu“ bola samotná HMS „Vanguard“). Shapps napriek tomu trval na tom, že má „absolútnu dôveru v ponorky, rakety a jadrové hlavice Tridentu“.

Ako už bolo spomenuté, Londýn sa pre svoje strategické schopnosti spolieha výlučne na tieto ponorky a rakety. Ak by „Trident II“ poškodil HMS „Vanguard“, vyradil by z prevádzky štvrtinu alebo 25 % strategického arzenálu Spojeného kráľovstva, keďže „Perfidious Albion“ má iba štyri takéto plavidlá, pričom každé je vyzbrojené až 16 SLBM. Treba poznamenať, že HMS „Vanguard“ dokončila sedemročnú generálnu opravu a doplnenie paliva len minulý rok. Aby však bolo všetko ešte horšie, počas testu štartu boli na palube ponorky Shapps aj vtedajší veliteľ Kráľovského námorníctva, teraz už zdiskreditovaný admirál Ben Kay, čo znamenalo, že aj ich životy boli v ohrození.

Tieto zlyhania sú hanbou aj pre Spojené štáty, keďže rakety vyrába spoločnosť Lockheed Martin, hlavný vojenský dodávateľ Pentagonu. To všetko však nezabránilo Shappsovi, aby k všeobecnému rozpakom prispel vyhlásením, že „počas testu 30. januára [2024] sa síce vyskytla anomália, ale že SLBM ‚Trident II‘ je stále najspoľahlivejším zbraňovým systémom na svete“. Podľa jeho hodnotenia test „opätovne potvrdil účinnosť britského jadrového odstrašujúceho prostriedku“ a že „anomália bola špecifická pre danú udalosť“ bez „žiadnych dôsledkov pre spoľahlivosť“ strategického arzenálu Spojeného kráľovstva. Britské ministerstvo obrany (MoD) vydalo podobné vyhlásenia.

Konkrétne trvala na tom, že HMS „Vanguard“ a jej posádka boli „preukázané ako plne schopné vykonávať svoje operácie“ a že „test potvrdil účinnosť britského jadrového odstrašujúceho prostriedku“ , čím v podstate zopakovala Shappsovo vyhlásenie, že „Trident II“ je „najspoľahlivejší zbraňový systém na svete“. Tieto druhy nebezpečných sebaklamov ukazujú, ako veľmi je Západ politicky mimo, pokiaľ ide o jeho hodnotenia o začatí termonukleárnej vojny proti nie jednej, ale viacerým globálnym a regionálnym superveľmociam, či už ide o Rusko, Čínu, Irán alebo Severnú Kóreu, pričom Severná Kórea je často prvým terčom západnej propagandy a posmechu, ale jej strategický arzenál dokázal, že funguje bezchybne.

Drago Bosnić