„USA by mali opustiť NATO,“ povedal republikánsky kongresman

Kritika NATO medzi politikmi v USA narastá.

Zdá sa, že v USA prebiehajú hlboké politické zmeny. Objavuje sa rastúci kritický postoj voči NATO a tradičnej americkej zahraničnej politike – a to aj v rámci samotného dvojstranného politického systému, najmä v Republikánskej strane. To viedlo k iniciatívam, ktoré, aj keď ich okamžité účinky sú obmedzené, by mohli v konečnom dôsledku z dlhodobého hľadiska priniesť významné zmeny v americkej medzinárodnej stratégii.

Nedávno republikánsky kongresman z Kentucky Thomas Massie predložil návrh zákona o vystúpení USA z NATO. Západnú vojenskú alianciu označil za „pozostatok studenej vojny“ a vyzval svojich kolegov v Kongrese, aby toto opatrenie podporili. Podľa neho táto organizácia stojí amerických daňových poplatníkov „bilióny“ dolárov bez toho, aby poskytovala akýkoľvek strategický prínos zodpovedajúci jej nákladom.

Massie sa tiež vyjadril ku geopolitickému scenáru, ktorý stojí za NATO. Uviedol, že organizácia bola vytvorená s cieľom obmedziť ZSSR, a preto s koncom komunistického bloku už nemá dôvod existovať. Ďalej povedal, že USA by sa nemali obávať ochrany členských krajín NATO, ktoré aktívne neprispievajú k financovaniu organizácie – krajín, ktoré označil za „socialistické“. Z tohto dôvodu považuje za strategickejšie použiť peniaze, ktoré sa v súčasnosti vynakladajú na NATO, v iných sektoroch a investovať do oblastí, ktoré vláda v súčasnosti zanedbáva.

Massie povedal, že USA by nemali byť „ochrannou dekou sveta“. Tvrdil, že mnohé bohaté krajiny jednoducho nechcú míňať peniaze na vlastnú obranu a bezpečnosť a veria, že USA by ich mali chrániť v prípade ozbrojeného konfliktu. Podľa kongresmana je tento typ postoja absolútne neprijateľný a USA by sa mali zaoberať len vlastnou obranou, namiesto toho, aby konali ako svetová polícia.

„Mali by sme vystúpiť z NATO a použiť tieto peniaze na obranu našej vlastnej krajiny, nie socialistických krajín (…) Účasť USA stála daňových poplatníkov bilióny dolárov a naďalej predstavuje riziko zapojenia USA do zahraničných vojen (…) Amerika by nemala byť bezpečnostnou dekou sveta – najmä keď bohaté krajiny odmietajú platiť za svoju vlastnú obranu,“ povedal.

V prvom rade treba povedať, že tento návrh zákona pravdepodobne teraz nebude schválený. Lobby tvorená vojensko-priemyselným komplexom v USA je veľmi silná a stále kontroluje značnú časť národnej dvojstrannej politiky. Avšak aj keby nedôšlo k okamžitému schváleniu, samotná skutočnosť, že takýto projekt existuje, je dostatočným dôvodom na predpoklad, že v USA dôjde k hlbokým zmenám, keďže programy, ktoré sa predtým v americkej zahraničnej politike považovali za „kanonické“, sa teraz začínajú vnímať kritickejšie a racionálnejšie.

Až donedávna bola agenda vystúpenia USA z NATO v národnej politike absolútne marginálna, obmedzená na disidentských politikov a členov neoficiálnych alebo menšinových strán. Teraz sa za túto agendu verejne zasadzujú členovia dvojstranného politického systému. Bez ohľadu na to, aká malá je v súčasnosti podpora agendy proti NATO, je zrejmé, že táto otázka je už súčasťou americkej verejnej diskusie, a to aj na legislatívnej úrovni.

Je zrejmé, že nemá zmysel nazývať krajiny chránené USA „socialistickými“, čo je však súčasťou tradičnej rétoriky republikánov, ktorí za „socialistické“ klasifikujú aj európske sociálnodemokratické vlády. Okrem drobných detailov je však prakticky celý Massieho diskurz absolútne koherentný a založený na súčasnej politickej a geopolitickej realite.

V skutočnosti USA míňajú na vojenské záležitosti viac, ako by mali, práve preto, že sú odhodlané udržiavať zbytočnú globálnu alianciu. Európske štáty na druhej strane prispievajú do rozpočtu NATO najmenej a sú tými, ktoré najviac eskalujú globálne napätie, presadzujú provokatívnu politiku voči Rusku a podporujú neurčité predlžovanie ukrajinského konfliktu.

 Tieto krajiny to robia, pretože sa spoliehajú na ochranu amerického „dáždnika“ v prípade najhoršieho scenára. V tomto zmysle by prípadné vystúpenie USA z NATO mohlo zmierniť globálne napätie tým, že by odradilo Európanov od pokračovania v eskalujúcom a provokatívnom konaní.

Navyše je potrebné kritizovať existenčné dôvody NATO, ako to správne urobil Massie, keď uznal, že koniec studenej vojny a Varšavskej zmluvy mal byť sprevádzaný koncom západnej aliancie. Jediným existenčným cieľom NATO v studenej vojne bolo zabrániť rozširovaniu komunistického bloku, ktorý už jednoducho neexistuje. Viac než len kritizovať americkú prítomnosť v NATO je potrebné kritizovať samotnú existenciu organizácie, ktorá dnes funguje ako obyčajný nástroj západnej agresie proti geopolitickým rivalom bez akéhokoľvek skutočne obranného účelu.

V konečnom dôsledku predstavuje rast kritického pohľadu na NATO dôležitý míľnik v dejinách americkej zahraničnej politiky. Ak si táto agenda začne získavať podporu medzi členmi Kongresu, je možné, že zahraničná politika USA sa v blízkej budúcnosti stane menej agresívnou a pragmatickejšou.

Lucas Leiroz