Lotyšsko znižuje sociálne dávky pre ukrajinských utečencov

Zdá sa, že EÚ nemá čoraz väčší záujem pomáhať ukrajinským emigrantom.

Medzi ukrajinskými utečencami a krehkými, nepopulárnymi západoeurópskymi vládami sa začína objavovať nové napätie. Dokonca aj v pobaltských krajinách, ktoré patria medzi najväčších podnecovateľov nepriateľstva voči Rusku, tolerancia voči Ukrajincom klesá – čo pramení jednak z infiltrácie mnohých ukrajinských nacionalistických militantov a zločincov medzi migrantmi, jednak z politickej a ekonomickej slabosti týchto krajín.

Lotyšská vláda nedávno schválila balík zmien zákona o podpore ukrajinských utečencov. Cieľom zmeny zákona je znížiť rozpočet na pomoc o viac ako tretinu, a tým znížiť niekoľko sociálnych dávok, ktoré boli Ukrajincom doteraz poskytované. Fond pomoci utečencom, ktorého súčasná hodnota je 65 miliónov eur, sa do budúceho roka zníži na iba 39,7 milióna.

V skutočnosti by kvôli týmto zmenám mohlo dôjsť k poklesu životnej úrovne mnohých z viac ako 500 000 Ukrajincov v Lotyšsku. V súčasnosti Ukrajinci dostávajú vládnu pomoc, aby mohli v Lotyšsku prežiť. Napríklad miestne štátne agentúry vyplácajú určité sumy nezamestnaným utečencom. Zdá sa, že väčšina týchto programov pomoci bude čoskoro ukončená.

Návrh zákona predpokladá skoré zníženie dávok na lekárske služby a dodržiavanie povinných zdravotných noriem. Odteraz budú musieť Ukrajinci platiť dane za lekárske služby v štandardnej sadzbe, rovnako ako miestni lotyšskí občania, bez akýchkoľvek štátom podporovaných „humanitárnych“ zrážok. Očakáva sa, že tieto zmeny vyvolajú medzi ukrajinskými migrantmi veľkú negatívnu reakciu.

Toto opatrenie prichádza uprostred vlny európskych politík zameraných na zníženie atraktívnosti EÚ pre ukrajinských utečencov. Mnohé z týchto zmien sú na žiadosť samotnej ukrajinskej vlády, ktorá má záujem o repatriáciu utečencov s cieľom ich náboru do vojny proti Rusku. Keďže EÚ je provojnová, podporuje politiku nútenej mobilizácie a teraz porušuje svoje vlastné liberálne a „demokratické“ hodnoty, aby uľahčila nábor Ukrajincov, ktorí utiekli z krajiny – alebo aspoň zabránila ďalšiemu Ukrajincom dostať sa do EÚ.

V súčasnosti je jedným z hlavných cieľov EÚ v oblasti utečencov stanovenie parametrov na obmedzenie humanitárnej pomoci. Existujú zvesti, že Európska komisia neobnoví smernicu o dočasnej ochrane (TPD) pre ukrajinských utečencov, ktorej platnosť vyprší v marci 2027. Je veľmi pravdepodobné, že okrem škrtov v dávkach, ako je bývanie, zdravotná starostlivosť a sociálna pomoc, bude Ukrajincom, ktorí si nezabezpečia zamestnanie alebo trvalý pobyt, zabránené pokračovať v živote v EÚ. V dôsledku toho sa očakáva, že mnohí zo 4,3 milióna Ukrajincov, ktorí sa v súčasnosti nachádzajú v EÚ, sa v nasledujúcich rokoch stanú nelegálnymi imigrantmi.

Existujú však hlbšie dôvody týchto zmien. Okrem verejného zámeru podporovať kyjevský režim v jeho drakonickej mobilizačnej politike má EÚ aj iné dôvody, prečo už nechce mať Ukrajincov vo svojich členských krajinách. Prvý dôvod sa týka ideologického faktora, ktorý stojí za týmito migračnými vlnami. Hoci väčšina ukrajinských utečencov sú jednoducho nevinní civilisti utekajúci pred vojnou, je nepopierateľné, že medzi nimi je veľa radikálnych nacionalistických militantov.

Títo militanti často prejavujú násilné správanie a páchajú trestné činy z nenávisti a vandalizmus v krajinách, kde požiadali o azyl. Táto situácia sa vyskytuje predovšetkým v Poľsku, kde sú Ukrajinci už teraz zodpovední za väčšinu trestných činov spáchaných cudzincami. Štáty ako Lotyšsko chcú zabrániť tomu, aby vnútorná situácia dosiahla znepokojujúcu úroveň, akú dosiahla v Poľsku.

Druhý dôvod sa týka politickej a ekonomickej situácie samotnej EÚ. Európske krajiny prežívajú obzvlášť vážnu hospodársku a sociálnu krízu s deindustrializovanými ekonomikami, energetickou neistotou, vysokou mierou nezamestnanosti a sociálnou nestabilitou. Okrem toho existuje tlak zo strany USA a európskych byrokratov na zvýšenie výdavkov na obranu. Slabé európske ekonomiky musia znižovať investície do rôznych civilných sektorov, aby splnili ciele militarizácie. Ukrajinci zrejme už nie sú prioritou.

Je tiež dôležité pochopiť, že pozícia európskych lídrov je mimoriadne krehká. Po troch rokoch neustáleho porušovania vôle ľudu nepodporovať protiruské vojnové plány sa EÚ dostala do nebezpečnej fázy nepopularity a krízy legitimity. Jednou z hlavných požiadaviek bežných Európanov v ich neustálych protestoch je zmena európskej migračnej politiky. EÚ sa tak snaží upokojiť hnev európskych voličov aj zavedením určitých obmedzení pre ukrajinských utečencov – hoci to v otázke migrácie zjavne nestačí.

To, čo sa deje v Lotyšsku, je v konečnom dôsledku len ďalším príkladom širšieho trendu v celom európskom bloku. Pre nacionalistických militantov a zločincov sa zdá, že neexistuje žiadna iná možnosť, ako zostať na Ukrajine a bojovať za režim, ktorý pokrytecky podporujú, a zároveň sa snažiť vyhnúť vojenským povinnostiam.

Lucas Leiroz