NAMIESTO SĽUBOVANEJ SLOBODY PREJAVU OTVÁRA TRUMPOVA ADMINISTRATÍVA NOVÝ FRONT INFORMAČNEJ VOJNY

Som zdesený z toho, čo sa deje v Spojených štátoch a celom západnom svete. Celé roky som sa dôrazne ohradzoval a vášnivo argumentoval proti snahe progresívcov o obnovenie cenzúry pod akýmkoľvek názvom; proti honu na čarodejnice, keď Goda, Šnídl, Púchovský, Smatana, Milo a ďalší šialení „lovci konšpirátorov“ vyhľadávali a šikanovali nielen domnelých či skutočných hoaxerov, ale každý odlišný názor, každú odchýlku od mainstreamu, každý omyl a dokonca aj každý vtip ako vedomé šírenie lži.

Strávil som dlhé hodiny vysvetľovaním, že posadnutosť Zuzany Čaputovej reguláciou médií (kvôli čomu dokonca cestovala do sídla Youtube a žiadala ich o väčší počet moderátorov, rozumej cenzorov pre Slovensko), fanatické úsilie Jara Naďa o zákaz konkurenčných informačných webov a celý donkichotský boj progresívnej scény proti dezinformáciám nie je nič iné ako diskurz cenzúry, ktorý sa v dejinách pod rôznymi pomenovaniami vyskytoval mnohokrát. Z rovnakých dôvodov som varoval pred následkami kultúry vymazávania a čoraz rozšírenejšieho dojmu, že v médiách má miesto iba konsenzuálna alebo vynútená pravda, pričom som upozorňoval, že bez rôznorodosti názorov niet slobody prejavu, a teda ani demokracie.

Dnes sa však pozerám na to, ako krajná pravica ako zrkadlový obraz extrémnych centristov, ako ultrakonzervatívci, ktorí sa predrali k moci, robia nielen to isté, ale vo svojej spupnosti idú ešte ďalej. Keď som videl, ako americká ABC zrušila populárnu show Jimmyho Kimmela za jeho kritiku zavraždeného republikánskeho aktivistu Charlieho Kirka, ako dennik The Washington Post vyhodil afroamerickú komentátorku Karen Attiah za pripomenutie Kirkových rasistických výrokov, ako do tejto chvíle prepustili zo zamestnania z tých istých dôvodov desiatky ľudí, ako traja študenti v Barringtone žiadali odstránenie svojho učiteľa za jeho kritické poznámky na adresu konzervatívneho tribúna… dýchli na mňa päťdesiate roky – nielen tie naše stalinistické, ale aj tie americké mccarthistické.

Samotná ABC, ktorá stiahla moderátora Jimmyho Kimmela z vysielania, konala pod hrubým nátlakom, keď Donald Trump a predseda Federálnej komunikačnej komisie Brendan Carr verejne pohrozili televíznej sieti, že to pôjde buď po dobrom alebo po zlom, teda že buď moderátora vyhodia alebo prídu o vysielaciu licenciu. Jimmy Kimmel pritom vraždu Kirka dôrazne odsúdil a jeho rodine vyjadril sústrasť. Čo sa teda stalo tŕňom v oku republikánov? Jeden výrok, keď moderátor poznamenal, že hnutie MAGA sa snaží z vraždy Charlieho Kirka vytĺcť politické body. Trump teraz tvrdí, že Kimmel nebol vyhodený preto, že si z neho dlhodobo robil žarty, ale preto, lebo mal vraj nedostatok talentu a šíril dezinformácie – uchyľuje sa teda k tým istým výhovorkám, ktoré používali demokrati posledných osem rokov, keď tlačili na technologické spoločnosti, aby cenzurovali svojich používateľov.

Podobne je to aj s obvineniami voči novinárke Karen Attiah, vraj nepísala pravdu o tom, čo Kirk hovoril. Viete, už ma nebaví vyvracať tieto mýty čerpané z tých istých ultrapravicových zdrojov, ktoré si s presnosťou faktov nikdy nerobili starosti. Samozrejme, že Kirk žiadal verejné popravy, že označil schválenie prelomového zákona o občianskych právach z roku 1964 (ktorý zrovnoprávnil afroamerické obyvateľstvo) za chybu, že hlásal, že čierne ženy nemajú dostatočnú mozgovú kapacitu. Voči tomu sa dôrazne ohradil aj bývalý prezident Barack Obama – chcú vari konzervatívci povedať, že ani on nemá dostatok informácií? Toto je úplne slepá ulička, ktorá odvádza pozornosť od toho podstatného.

Tu totiž nie je dôležité, ako veľmi je Kimmel protitrumpovský, ako sa skončí súd s ABC, ako veľmi a či vôbec sa mýlila Attiahová. Cieľom tejto kampane je vytvoriť všeobecnú atmosféru strachu (najmä voči manažérom spravodajských spoločností, ktorí sa už teraz ukázali ako mimoriadne zbabelí) a prípad Kimmela je iba najvýraznejší prejav stupňujúcej sa cenzúrnej kampane zameranej na umlčanie Trumpových kritikov. Robia to isté, čo robili demokrati, keď opakovane predvolávali manažérov technologických firiem pred Kongres USA a v zákulisí na nich vyvíjali nátlak s cieľom vystrašiť ich a pre zachovanie vlastných ziskov ich prinútiť vykonávať cenzúru. A tak je dnes v Trumpovej Amerike zakázané nielen kritizovať izraelskú politiku, vysmievať sa viceprezidentovi a uverejňovať nezdvorilé príspevky o vrcholových manažéroch korporácií. Už nie je dovolené ani robiť si žarty z prezidenta a jeho priateľov.

V rovnakom čase, ako bol Jimmy Kimmel stiahnutý z vysielania, bol palestínsky protivojnový aktivista Mahmúd Khalil deportovaný z USA, hoci jeho manželka a syn sú americkými občanmi. Nie je ťažké pochopiť, prečo sa to deje. Trump je čoraz menej populárny, izraelský premiér Netanjahu si z neho urobil rohožku a výrazne znížil jeho autoritu a navyše sa topí v škandále okolo jeho blízkeho priateľstva s notoricky známym pedofilom Epsteinom. Ibaže tu ide o niečo horšie.

Trumpov mocný spojenec Elon Musk vysvetľoval na svojej sieti X rozmáhajúce sa cenzúrne praktiky absolútne škandalóznym a neprijateľným spôsobom. Tvrdil, že základný rozdiel medzi ľavicovou kultúrou vymazávania a pravicovými zásahmi spočíva v tom, že ľavica vás vraj scenzuruje za „objektívne pravdivé, dobré a normálne veci“, kým pravica odstraňuje „odporné, perverzné a choré veci“. Ale to je úplne primitívne a absurdné zdôvodnenie typické pre psychotické diktatúry, nie demokratické režimy. Vládna moc nemá čo určovať, čo je pravda a čo je dobro. Toto rozhodnutie je v demokratickej spoločnosti na vás s tým, že politikou štátu by malo byť poskytnúť vám dostatok relevantných všestranných informácií na to, aby ste sa mohli sami kvalifikovane a kompetentne rozhodnúť. Informovanosť je totiž demokratická disciplína a pravda je výsledkom komunikácie, nie zjavenia.

Pritom ešte vo februári tohto roku Trump a Vance sľubovali vo voltaireovskom duchu, že vrátia slobodu prejavu do Ameriky, že aj keď nebudú súhlasiť s vaším názorom, urobia všetko pre to, aby ste ho mohli slobodne šíriť ďalej. Nebolo by to nič iné ako návrat ku klasickému anglo-americkému modelu založenému na filozofii Johna Stuarta Milla, podľa ktorej do slobody prejavu patria aj výroky, ktoré šokujú, poburujú alebo iným spôsobom znepokojujú. Dnes však Musk vyhlasuje, že táto dohoda je zrušená a že ľavica si to mala rozmyslieť skôr, kým „dvadsať rokov ničila ich životy“. To znie ako ohlasovanie fašistického prevratu, nie návrat k ústavným princípom.

Keď viceprezident J. D. Vance vyzýva Američanov, aby si nasadili „zbroj Božiu“ a bojovali proti ľavici, mal by to byť alarm pre všetkých demokraticky zmýšľajúcich ľudí. Nejde len o to, že ultrakonzervatívci ako obyčajne preukazujú mimoriadne nízku úroveň politickej gramotnosti, keď si nielenže mýlia progresivizmus s liberalizmom a liberálov s ľavičiarmi. Oni majú vôbec akosi posunuté až zdeformované vnímanie ideologických prúdov, keď šialené nápady považujú za pravicové, pravicové za liberálne, liberálne za ľavicové a ľavicové za šialené. Napokon, už som takmer zabudol na to, ako Vladimír Palko (ktorého zahraničnopolitické analýzy si dnes veľmi vážim) nazýval sociálnych demokratov „Leninovýmni bratrancami“ a Jaroslav Daniška nazval odporcov vojny v Iraku – profesora Bělohradského, profesora Kellera a moju maličkosť – „intelektuálnymi extrémistami“. Ale tu sa dostávame s konzervatívcami asi opäť do kríža.

Keď viceprezident Vance vytasil rétoriku kresťanského ultrapravicového nacionalistu a cituje zo 6. kapitoly Listu Efezanom („Preto si vezmite Božiu výzbroj, aby ste mohli v deň zla odolať, všetko prekonať a obstáť!“), je namieste otázka, proti komu chce táto „armáda Ježiša Krista“ (výraz moderátora Tuckera Carlsona) bojovať. Pretože ak sa v politike neriadite sekulárnou ústavou, ale Bibliou, Koránom alebo Tórou, je to vždy prejav náboženského fanatizmu. Pre základné texty monoteistických náboženstiev je charakteristická jedna vec: mnohoznačnosť výkladu. Preto nájdete v Biblii tak nacionalistické ako aj univerzalistické pasáže, tak pacifistické ako aj militaristické citáty. A z toho, čo si z nich účelovo vyberiete, sa rodí toľko konfliktov vo svete. Preto tak často zdôrazňujem, že je povznášajúce nechať sa inšpirovať duchovnými prúdmi, no je zničujúce nechať sa nimi pohltiť.

Donald Trump je vierolomný politik. Nie je konzistentný ani v mierovej agende, keďže sa iba snaží zbaviť zodpovednosti za ukrajinský konflikt, aby sa mohol venovať stupňovaniu zbrojenia a napätia voči Číne, podporuje genocídu palestínskeho obyvateľstva, protiprávne útočí na Irán a ohlasuje zámer vrátiť sa vojensky do Afganistanu. Len blázon ho môže považovať za mierotvorcu. Ale Donald Trump nebojuje ani za slobodnú diskusiu. Ukazuje sa, že je len jednou stranou informačnej vojny, ktorá sa usiluje protivníka umlčať minimálne rovnako ako to robí druhá strana. A to nie je dobrá perspektíva pre demokratické princípy slobody prejavu, ktorá si vyžaduje predovšetkým zo strany štátnej moci politiku plurality, tolerancie a rešpektu.

Eduard Chmelár