Zločin a trest…?

O ZLO ČINOCH doby. A o chýbajúcich TRESTOCH v nej, za ne..

LEBO to, o čom bude dnes reč, to je voľné pokračovanie otvárania okeníc, aby sa na Slovensku vyjasnilo. A vyvetralo zároveň. Aby sa zviditeľnili pod koberec zametané nemorálne, neetické a často aj nezákonné „SKUTKY, ktoré sa stali“. Na začiatku dňa zlo-činy spáchané s priťažujúcimi okolnosťami, NIE z nedbanlivosti, ale úmyselne, zlo-činy spáchané NIE jednotlivcom, ale formou „organizovanej skupiny“.  A na jeho konci žiadna „účinná ľútosť“, žiadne „mea culpa“..

A predsa všetci vieme, že každý individuálne nepotrestaný zlo-čin je infikovaným semenom pre množenie ďalšieho, ešte trúfalejšieho, arogantnejšieho a v konečnom dôsledku násobne zhubnejšieho páchania zla vo veľkom, so širšími a hlbšími dôsledkami. Vediac pritom, že tolerovaná, mlčky legitimizovaná nevymožiteľnosť morálky, etiky a práva v každodennom živote v každej komunite, v každej civilizovanej spoločnosti vedie k ich úpadku.

A „starý dobrý Rím“ je pre nás dostatočným predobrazom aj varovaním, ako sa z počiatočných živých, prínosných hodnôt stávajú iba „mŕtve ryby“. Ako sa vo verejnom priestore už iba kamuflujú a nahrádzajú floskulami bez farby, bez chuti, zato dnes už  s prenikavým pachom síry nekontrolovateľne šíriacej sa éterom a po námestiach slovenských miest. A tá verbálna, ako vieme prichádza vždy ako prvá pred zhubnými dôsledkami, pri ktorých sa už nejde schovať. A najnovšie už ani ochrániť to najcennejšie v živote. Vlastný život.

Preto nám je dnes tak nástojčivo treba poznať zlo od jeho počiatku, od jeho prvotných spôsobov a foriem vývoja tu, kde sme doma. Zlo, ako doposiaľ prehliadajúce skutky, za ktorými stojí konkrétny „páchateľ“, dodnes sa skrývajúci za hlušinou vzletných slov o obrane a ochrane slobody a demokracie – pod heslom, ktoré dejiny zla tak dôverne poznajú – „najlepšia obrana je útok“. Aby v reálnom živote išlo de facto o útok na samotné základy týchto pilierov civilizovaného sveta. Spôsobom, ktorý klamlivo, podvodne a pokrytecky nahlodáva a mení priamo pred našimi očami hodnotový svet našich predkov, počnúc sofistikovanou krádežou našej osobnej, rodovej, národnej a štátnej identity, ktorá je obranným mechanizmom, aby sa z nás nestala ľahko manipulovateľná, anonymizovaná masa (svetoobčanov).

PRETO nie náhodou, dnes viac ako kedykoľvek doposiaľ, je v hľadáčiku dnešných „strelcov“ mladá generácia mileniálov, ktorá nepozná alebo len pre obavy zo straty ilúzií nechce poznať krutú andersenovskú pravdu. A rovnako nie náhodou je terčom streľby na cieľ postaršia generácia, ktorá je (mentálne) prevažne imúnna voči tejto pliage doby. A ktorá zostala (zdravotne) prevažne imúnna aj po násilnom celonárodnom (testovacom a očkovacom) povstaní na počiatku doby temna. S vierou, že taká zostane aj v novo ožívajúcej ére starej pliagy

Preto nám je dnes treba nový BOOSTER, novú posilňujúcu dávku na získanie a udržanie imunity. Tentokrát tej mentálnej..

A tá dnešná úvodná dávka je primárne určená mileniálom (Y) a generácii Z, ponúkaná dnes formou sprístupnenia riadne (za)registrovaných dobových „skutkov, ktoré sa stali“. S „informovaným súhlasom“ dobrovoľných záujemcov o ich spoznanie a spárovanie so zodpovednými páchateľmi.

Na rozdiel od bezprecedentného medicínskeho experimentu, v rámci ktorého došlo k zneužitiu moci na vynútené testovanie a očkovanie riadne (Európskou komisiou) riadne neregistrovanou vakcínou, testovanou v rámci jej klinických skúšok priamo na ľuďoch (v 3. fáze) – ich neprimeraným vynútením, podvodne, pod nátlakom, pod vytváranou hrozbou smrti zdravých (nielen rizikových skupín) ľudí. S nepredvídateľnými účinkami na človeka v krátkodobom, najmä však v dlhodobom horizonte. Medicínskym zásahom do jeho vnútornej integrity, v hrubom rozpore s Norimberským kódexom (čl. 1) [1]. Pritom len s formálne získaným „informovaným súhlasom“ od neinformovaných ľudských „skúšobných vzoriek“.

Ale takto sa to v civilizovanej spoločnosti nerobí. Nemôže sa robiť. Lebo to už nie je len o čírej medicínskej poctivosti, ani len o morálke, ale už aj o práve, v regulačnom rámci „malého a veľkého“ trestného zákona (ako správny delikt či rovno trestný čin). Lebo takéto flagrantné porušenie právomocí verejného činiteľa a lekárskej etiky už nie je iba mravným deliktom, porušením sľubu vernosti štátu, či Hippokratovej prísahy, ale je už podvodom, ktorý sa trestá aj v štátoch afrického rohu.

A tak je na mieste sa spýtať prvý krát na právnu zodpovednosť za skutky, ktoré nemajú oporu v právnom poriadku ani v profesijných, či stavovských kódexoch.

Lebo o VINE už diskutovať nie je etický ani právny dôvod. Dôvodné je už hovoriť len o TRESTE právne a morálne zodpovedných za ne. Lebo dodržiavanie morálky a práva a ich vymožiteľnosť v praxi je základným kameňom poriadku v štáte. Ale aj kameňom úrazu, ak(o) to príslušné stavovské a štátne orgány (trestného konania i štátnej správy) nechávajú vyprchať. Necitlivo, bezohľadne k dotknutým ľuďom, ako sme toho doposiaľ iba nemými svedkami..

I.

Ale to už predbiehame dobu prednastavenú v čase bodu zlomu našej novodobej histórie. V ponovembrovom čase, ktorý exemplárne predurčil nasledujúce dianie – nové bytie a žitie v inom, ľudsky zlovestnejšom a mravne špinavšom svete. Svete dovtedy síce poznačeného aj utrpením, aj skrivodlivosťami, ale na rozdiel od neho – ten ponovembrový svet nových „hodnôt“ – bol od počiatku postavený na nevídanom podvodnom konaní, na neslýchaných klamstvách a pokrytectve, na politických a majetkových machináciách a nerovností ľudí..

V podvodnom, klamlivom a pokryteckom duchu :

• v akom dostala túto „hodnotu“ do vienka „nežná revolúcia“ pri jej vyvolaní na Národnej triede v Prahe 17. Novembra 1989 a
• v akom to pregnantne nemorálne zosobnil vo svojom živote sám V. Havel.

Ako exemplárny dedičný hriech tej doby, ktorí zdedili a ďalej „zveľaďovali“ jeho vtedajší, učenliví, bezcharakterní nasledovníci..

A pre dnešnú zdevastovanú dobu je preukazne príznačné, že 1.nositeľom tohto nekalého dedičstva v úlohe scenáristu aj režiséra diania v štáte sa v jednej osobe stali súkromné, vtedy mienku vytvárajúce, médiá (mainstream) nepriamo a postupne aj priamo v zahraničných rukách. Aby od počiatku, ešte „zaživa“ vyrobili najprv z „morálnej trosky“ – „morálnu autoritu“, potupne podvodne, klamlivo a nehorázne pokrytecky obrátiac na ruby heslo „nežnej revolúcie“ hovoriť pravdu (len). Napriek tomu, že tým najnehoráznejším a najviditeľnejším podvodom na ľuďoch bolo gigantické klamstvo, udica pre naivných, veriacich a dôverčivých – o verejne popieranom svete s nezamestnanosťou, bez bezdomovcov, bez zbrojárskych podnikov, bez pokrytectva. O svete, v ktorom sa sľubovalo ľuďom lepšie, kvalitnejšie a plnohodnotnejšie (a s láskou.. !) žiť..

A čo je najsmutnejšie, dnes už najtragickejšie na tomto dejinnom podvode je zanedbávaný fakt, že prievozníkom do tohto nového sveta bol a naďalej zostáva materiálny konzum. Pa-hodnota, ktorá oslepuje mysle ľudí a zatláča do úzadia ľudskú prapodstatu, zmysel života, dôvody, prečo sme tu, naskočiac na lacnú, úskočnú ponuku majiteľov „sprivatizovaných“ materiálnych statkov – užívať. TU a dnes.

Aby sa na báze tejto diabolskej   „ponuky, ktorá sa neodmieta“ stali majiteľmi „kontrolného balíka akcií“ ľudského portfólia, našich hláv, duší, nášho svedomia. Aby sa zmocnili toho najvnútornejšieho „šému“ človeka, ktorý je strojcom toho sokratovského praktického „umenia žiť“, teda života žitého v zhode samého so sebou, s úsilím o ovládnutie vlastného života a samostatným rozhodovaním sa na základe vlastného rozumu..  

A čo je s touto filozofiou už existenčne, bytostne späté je fakt, že na konci tohto reťazca sa táto  svorka, majúca v rukách vyše 30 rokov informačný monopol postupne stáva aj vlastníkmi našich (jediných správnych) názorov, postojov, a Cifrovej, Ostrihoňovej – „pravdy, o ktorej sa nediskutuje“, teda pravdy, ktorá sa nehľadá, pravdy, ktorá má podľa Čaputovej domicil len na tom jednom, správnom brehu.

Aby tak hneď na počiatku farizejským spôsobom nadobro vykostili hodnotu názorovej plurality – ktorý až do „odrastenia“ alternatívnych médií  predurčil – mantinely dovoleného slova vypovedaného vo verejnom priestore, určenom len pre osvedčených „expertov“ –  a zároveň aj limity jeho prípustného obsahu. Na spôsob, na ktorý nemožno, nesmieme zabudnúť.

Na hon na čarodejnice, na každého s iným názorom. Na (ilustratívny) spôsob bezhlavej lavíny voči (pár minútovému) vystúpeniu J. Čarnogurského vo verejnoprávnej RTVS (!), s následným „vyhadzovom“ riaditeľa sekcie spravodajstva a publicistiky, na vyhadzov Anky Žitnej z TA3 za odvysielanie rozhovoru s profesorom Harvardskej univerzity Jeffreym Sachsom (!)

Na „svinsky“ podlé spôsoby ako sa už aj „pracovne“ mstiť ľuďom s vtedajším vplyvom na verejnú mienku, docentovi E. Chmelára, prof. MUDr. Š. Hrušovskému, MUDr. I. Bukovskému, atď.

Aby napokon s ústami plnými slobody a demokracie siahli už aj na tie „odrastené“ alternatívne média, s vplyvom na verejnú mienku. Aby diktátorsky, arogantne, z titulu sily moci – v rozpore s čl. 26 ods. 3 Ústavy SR – účelovo prijali v čase temna normu, ktorá umožňuje blokovať webové stránky, aby v jej rámci mohli tie nepohodlné umlčať. Aby ich v praxi aj protiústavne zablokovali. Nehorázne. Svojvoľne. Nelegitímne. O to viac, že sa udialo bez predchádzajúceho súhlasu súdu a bez odôvodnenia orgánom (NBÚ), ktorý túto špinavú rolu

A nielen v rozpore s národnou legislatívou, ale v rozpore s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, mimochodom legislatíve, ktorej sa v iných prípadoch klaňajú ako k zlatému teľaťu. Majúc v danom prípade na mysli rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci OOO Flavus a ďalší proti Rusku zo dňa 23. júna 2020 so záverom o porušení článku 10 Dohovoru, čo je právo na slobodu prejavu a právo na šírenie informácií (!).

Aby sa dnes už celkom nepríčetne, bezhranične, s patologickou túžbou po moci vyhrážali ústami jednej z najškodnejších postáv dneška, J. Naďa, že sa budú zatvárať opäť. Demonštratívne. Odporne. Na drzovku. Aj spolu s nepohodlnými dnes vládnymi činiteľmi a ľuďmi len s iným svetonázorovým postojom k dianiu doma i v zahraničí. Všetko pritom vypovedané na verejnosti už nielen so slovníkom kočiša, ale bezuzdného politického extrémistu, ktorý – spolu s jemu podobným R. Mikulcom – po nálepkovaní ľudí znefunkčnil OS SR, podvodne nakladal so štátnym majetkom, zneužíval postavenie verejného činiteľa, aby tak svojím konaním bezbreho ohrozoval samotné základy  štátu a fungovania jeho orgánov.

A tak je namieste do neba volajúca otázka– KDE boli tí farizeji tak radi si obliekajúci odev strážcov slobody a demokracie“, kde boli tie „ctihodné“ politické mimovládky a ich dnešné opozičné stranícke platformy – VTEDY, keď dnes už z každého kúta obrazovky nepríčetne vyskakujú jeden po druhom ako čertíci z krabičky po každom „puknutí si“ niektorého z členov vládnej koalície ? Aby škodili – búraním, podnecovaním nepokojov, násilia, nenávisti a odporu.

Hlavne to však pýta neodkladnú otázku dňa :

• či tieto a im podobné bezprecedentné dôsledky príčin súčasného mravného marazmu uplatnené vtedy vraj v slobodnom a demokratickom štáte necháme len beztrestne vyhniť..?
• Či tie problémy, ktoré dnes nie náhodou máme možno bez morálneho a právneho vysporiadania a bez pudu (politickej) sebazáchovy nechať plávať, ľahkovážne tolerovať, a čakať, že sa zmažú, či prekryjú len opakujúcou sa bezzubou rétorikou ..?

Či to je všetko inak drahá koalícia..?

Ak áno, láskavo sa o riešení tohto hlavolamu a hlavy bôľu  v jednom – podeľte nielen so svojimi voličmi, ale v prvom rade so (spiacim) ešte stále suverénom štátnej moci. Aby sa aj vašou zásluhou prebral, uveril a zmúdrel.

Aby nevedomosť nemala na ružiach ustlané. Aby sme si vzali poučenie z antiky o tom, ako je poznanie kľúčovým východiskom k odstráneniu neporiadku v štáte, dnes už jeho neprehliadnuteľným rozvracaním. A tým aj k neodvratnému pochopeniu, že ten potrebný poriadok v štáte, ochranu pred jej anarchistickým šírením už dnes nejde vykonať inak ako prevenciu sankciou.

Pán minister vnútra, ste na rade. A už priveľmi dlho..

A nie prostredníctvom represívnych zložiek, ale iba poctivou a dôslednou kontrolou dodržiavaním zákona (o združovaní občanov), ktoré je vo vašom politickom i právnom portfóliu. Nielen vo význame práva konať, ale plniť si doposiaľ nepochopiteľne prehliadanú zákonnú povinnosť ministerstva (sekcie verejne správy) konať v regulačnom rámci § 4 písm. b)[2] v spojení s § 12 ods. 3 písm. c)[3]. A prehliadať tak aktivity extrahovaných občianskych združení s preukazným a neprehliadnuteľným politickým charakterom, podieľajúcim sa rukou spoločnou a nerozdielnou na eskalácii protivládneho odporu, občianskeho napätia v štáte a tým aj neúnosnej polarizácií spoločnosti.

A to už nevidí iba slepý. A zodpovední vo vašom rezorte. Aj preto sa dodnes točíme v bludnom kruhu. V tom, ktorý ten dnešný marazmus má vrchovatou mierou na svedomí..

Laco Kopál

[1] Podľa tohto článku „dobrovoľný súhlas ľudskej osoby je absolútne nevyhnutný. To znamená, že dotknutá osoba musí byť právne spôsobilá dať súhlas. Musí byť v postavení, v ktorom má moc vykonávať slobodné rozhodnutia, a to bez ovplyvňovania akýmkoľvek násilím, podvodom, klamstvom zavádzaním, hrozbami, preháňaním, či inou skrytou záludnou podobou obmedzovania alebo donucovania.

Musí tiež mať dostatočné poznanie a pochopenie podstaty predmetnej záležitosti, čo jej umožní učiniť informované a zasvätené rozhodnutie. To si vyžaduje, aby bol účastník pokusu pred prijatím súhlasného rozhodnutia oboznámený s povahou, trvaním a účelom pokusu, so spôsobmi a prostriedkami, ktoré majú byť v pokuse použité, so všetkými nepríjemnosťami a nebezpečenstvami, ktoré možno odôvodnene očakávať, ako aj s účinkami na svoje zdravie alebo osobnosť, ktoré možno nastanú kvôli jeho účasti na tomto pokuse“. A čo je treba v tejto súvislosti najviac dodať, je upozornenie, že TÚTO povinnosť nie je možné nahradiť/vynútiť formálnym podpisom na podhodenom tlačive za nedodržania neopomenuteľnej, vyššie uvedenej legislatívy..

[2] Nie sú dovolené združenia, ktoré sledujú dosahovanie svojich cieľov spôsobmi, ktoré sú v rozpore s ústavou a zákonmi.

[3] Ak registrový úrad zistí, že združenie vyvíja činnosť, ktorá je v rozpore s § 4 – bez z meškania ho na to upozorní a vyzve ho, aby od takej činnosti upustilo. Ak združenie v tejto činnosti pokračuje, registrový úrad ho rozpustí.