Kauza záchranky: Lesk a bieda slovenskej chamrade

Slovenskom sa valí kauza tendra na výber nového operátora zdravotnej záchrannej služby. Je nepochybné, že z hľadiska záujmov orgánov šírenia progresívnej propagandy a satelitných politických subjektov ide o spásonosnú udalosť, pretože škandál spojený s korumpovaním kampane pred parlamentnými voľbami 2023 britskou vládou sa dostal do ústrania. Nehľadiac na popísaný zvrat na poli politického marketingu je potrebné povedať, že kauza záchranky veľa hovorí o úrovni chamrade, okupujúcej vody slovenskej politiky a časti biznisu.

Minister zdravotníctva Kamil Šaško je údajne skvelý manažér, respektíve tak nejako znie mestská legenda. Neviem, možno je naozaj manažérsky génius, ale politicky je na úrovni neduživého Miška, ocko ktorého riadi ideologické oddelenie spriazneného orgánu šírenia progresívnej propagandy. Politicky príčetný minister totiž nemôže najprv požiadať Generálnu prokuratúru SR a Okresný súd v Žiline o preverenie podozrení, spojených s tendrom, následne vymeniť šéfa operačného strediska záchraniek a až v treťom kroku oznámiť, že výberové konanie bude zákonným spôsobom zrušené. Kamil Šaško mal konať presne naopak. A nie až po zverejnení informácií o podozrení z kartelu (áno, je to nepresné vyjadrenie, ale usilujem sa byť stručný), ale oveľa skôr. Nedá sa totiž veriť rozprávke o tom, ako sa minister zdravotníctva dozvie až z médií či tlačovky opozičnej strany o očividnom podvádzaní niektorých účastníkov tendra. Navyše podvádzaní primitívnym spôsobom, ako keď sa Peter Steinhübel alias Žaluď zúčastňoval holandských dražieb v deväťdesiatych rokoch minulého storočia. Kamil Šaško mal najprv zabezpečiť cestou šéfa operačného strediska zrušenie zjavne zmanipulovaného tendra, paralelne o tom informovať premiéra a zvyšných členov vlády, následne verejnosť a až potom sa obracať na prokuratúru a súdy. Ak je totiž situácia natoľko vážna, že do aféry musia byť zapojené orgány činné v trestnom konaní a justícia, minister zdravotníctva nemá týždne predvádzať tančeky hodné Miškovej konkubíny, ale rozhodne konať. Kamil Šaško predstieral, že nič nevedel a nekonal. A ak by sme len na sekundu pripustili, že naozaj nevedel, a preto nekonal, tak je to s ministrom ešte horšie, ako sme sa opovažovali myslieť si.

Málokto si už na to spomenie, ale v kauze záchraniek sa politicky nevyznamenala ani hlava štátu. Približne dva týždne dozadu zverejnil Peter Pellegrini na sociálnej sieti akýsi odkaz, ktorým vyzval ministra Kamila Šaška, aby zabezpečil zákonný priebeh výberového konania. Žiada sa položiť si otázku: Čo je to za komunikačný žáner. Je isté, že v danom čase sa už aj v paláci muselo čvirikať o machináciách v pozadí tendra a keďže čestný predseda Hlasu nesie prenesenú politickú zodpovednosť za nominantov strany, považoval za potrebné zakročiť a zároveň sa aj dištancovať od prípadnej politickej kalamity. Lenže podobný spôsob komunikácie si môže dovoliť slaboduchá Verona, nie hlava štátu. Ak mal Peter Pellegrini informácie o fixľovaní v tendri, mal si zavolať do paláca predsedu vlády aj ministra zdravotníctva, predostrieť im problém a vyzvať, aby bezodkladne konali. V prípade, ak by prezidentská intervencia nepomohla, mala hlava štátu informovať verejnosť rozsiahlym vysvetlením svojich výhrad a následne požadovať vyvodenie politickej zodpovednosti.

V úplnej politickej stoke sa aj naďalej brodí jeden z celkového počtu dvoch exemplárov hobby koníkov žijúcich na Slovensku, ktorý z nemocničného lôžka odkazoval tak hlave štátu, ako aj ministrovi zdravotníctva, čo sú vlastne zač a podobne. Niežeby vecne nemal aspoň čiastočne pravdu, ale o nej hovorili oveľa skôr a oveľa zasvätenejšie iní. Hobby koník sa však na lôžku rozdrapoval spôsobom, aký ho predurčuje na získanie pozície vrchného miništranta mentálne neduživého Miška. Povedané inak aj kritika koaličných partnerov má svoje medze a ak sa výpalník v háve hobby koníka necíti komfortne ako člen vlády spojenej s korupciou, mal by sa spakovať a ísť do opozície. Len tam už by nemohol bagrovať v bezodných jamách štátneho rozpočtu a európskych fondov a ani cintľavý Miško s ockom a žinenkou Monikou by sa k nemu nesprávali lepšie ako k neopratým ponožkám, pohodeným v kúte maringotky starého Šimečku.

Na záver je namieste stratiť pár slov o časti slovenského biznisu. Všetci dobre vieme, že na Slovensku sa žiaden veľký tender neobíde bez škandálu. Ak by aj bol čistý ako Kristovo ľavé oko, každá opozícia, najmä ak sú jej poprednými tvárami vyoraný Miško a šialenec z Trnavy, by z výberového konania urobila aj napriek materiálnej realite škandál na sto rokov. Problém však spočíva v tom, že v prípade tendra na výver operátora záchrannej zdravotnej služby čistý rozhodne nie je a nemalou mierou k tomu prispeli niektorí (zdôrazňujem niektorí) účastníci tendra. Pokus o vytvorenie kartelu len dokazuje, že časť slovenského biznisu nedorástla a nikdy nedorastie, mentálne ostane zaseknutá v deväťdesiatych rokoch minulého storočia a prvej dekády storočia súčasného. V dejinách existuje niekoľko príkladov toho, ako nadobudnuté bohatstvo zušľachtilo mravy a spôsoby ekonomických predátorov pripomínajúcich zločincov. Časť slovenskej chamrade však môže zarobiť akokoľvek veľké množstvo miliárd, aj napriek tomu ostane chamraďou. Všetci vieme, kto zjavne v tendri podvádzal, preto si vzácny čitateľ dokáže mená a firemné značky označených entít domyslieť sám.

Peter Tóth