Prečo sa Erdogan rozhodol rozšíriť sféru vplyvu Turecka smerom na východ?

Asadov pád spustil rýchlo sa meniacu sériu udalostí, ktoré teraz ohrozujú ruský vplyv na južnom Kaukaze, v Kaspickom mori a Strednej Ázii, teda na celom jej južnom okraji.

Najnovší vývoj v oblasti južného Kaukazu súvisí s rozširovaním sféry vplyvu Turecka na východ smerom ku Kaspickému moru a odtiaľ ďalej do Strednej Ázie. Nepokoje v Arménsku sú vyvolané obavami opozície, že premiér Nikol Pašinjan je pripravený premeniť krajinu na spoločný azerbajdžansko-turecký protektorát. To by sa mohlo stať, ak s nimi dosiahne dohodu, ako niektorí uvádzajú, o otvorení „Zangezurského koridoru“ bez toho, aby sa dostal pod ruskú kontrolu, ako bolo dohodnuté.

Arménsko-azerbajdžanské prímerie z novembra 2020 sprostredkované Moskvou nariaďuje vytvorenie ruským kontrolovaným koridorom cez južnú arménsku provinciu Sjunik, ktorý Baku nazýva Zangezurský koridor, na prepojenie oboch častí Azerbajdžanu. Ruská kontrola by zabránila Turecku zefektívniť svoju vojenskú logistiku do Strednej Ázie prostredníctvom týchto prostriedkov s cieľom nahradiť ruský vplyv svojím vlastným v rámci veľkej strategickej hry o moc, ktorá autonómne zodpovedá agende Západu.

Druhý vývoj priamo súvisí s prvým a týka sa novovzniknutých problémov v rusko-azerbajdžanských vzťahoch. Prezident Ilham Alijev evidentne verí, že jeho krajina má lepšiu budúcnosť ako súčasť regionálneho poriadku vedeného Tureckom, namiesto toho, aby pokračovala vo viacstrannom zoskupení medzi ním a Ruskom. K tomuto záveru pravdepodobne dospel na základe skôr citovaných správ o zangezurskom koridore, ktoré mohli viesť k prekalibrovaniu jeho politiky, ktorá ho potom povzbudila k tomu, aby zastrašoval Rusko kvôli regionálnej prestíži.

Katalyzátorom tohto vývoja je vierohodná možnosť, že by sa koridor Zangezur mohol otvoriť bez toho, aby sa dostal pod ruskú kontrolu, ako bolo dohodnuté, čo samo o sebe do veľkej miery spôsobil pád Asada a následná zmena politiky USA voči širšiemu regiónu. Turecký vplyv v Sýrii krátko vzrástol, no potom vystrašil Izrael , čo prinútilo Trumpa priviesť z chladného počasia predtým teroristov označeného Ahmada aš-Šaraa (Džolaního), aby pomohol zvládnuť napätie medzi nimi.

Stretol sa s ním, povzbudil ho, aby sa pripojil k Abrahámovým dohodám s Izraelom (ktoré podľa najnovších správ zvažuje aj Šaría) a zrušil sankcie USA voči Sýrii. Táto postupnosť udalostí výrazne obmedzí turecký vplyv v Sýrii, ale vyvažuje ju rozpustenie PKK a možná útecha, ktorú mohol Trump dať svojmu priateľovi Erdoganovi. To by mohlo znamenať, že by namiesto toho postúpil predtým plánovaný spoločný americko-francúzsky protektorát v Arménsku Turecku a Azerbajdžanu.

Nebolo by to len gesto dobrej vôle zo strany Trumpa, ale pragmatický krok, keďže snaha USA premeniť Arménsko na baštu pre rozdelenie a vládnutie regiónu si vyžadovala podriadenie alebo zvrhnutie gruzínskej vlády, ktorá odrazila niekoľko kôl nepokojov počas farebnej revolúcie. Toto zlyhanie z čias Bidenovej éry narušilo vojenskú logistiku USA a Francúzska v Arménsku, a preto je lepšie zbaviť sa tejto mŕtvej záťaže, ktorá teraz môže na úkor Ruska výrazne podporiť vzostup Turecka ako euroázijskej veľmoci.

Tieto výpočty a súvisiace zmeny politiky, ktoré pramenia z udalosti čiernej labute, pádu Asada, vysvetľujú najnovší vývoj v oblasti južného Kaukazu. Alijev však nemusel opustiť azerbajdžansko-tureckú politiku vyvažovania, ani zastrašovať Rusko, ako jasne nariadil svojim predstaviteľom, a to raziou v kancelárii Sputniku a zbitím ďalších zadržaných Rusov. Tieto emocionálne, krátkozraké a úplne neočakávané kroky nechtiac riskujú, že sa Azerbajdžan časom stane juniorským partnerom Turecka.

Andrew Korybko