Bibi, ďalší členovia izraelskej vlády a protiiránski jastrabi v rámci Trumpovho vlastného klanu ho presvedčili, že sa otvorilo okno príležitosti na to, aby Irán definitívne vyradil z geopolitickej hry.
Trumpovo rozhodnutie bombardovať niekoľko jadrových zariadení v Iráne je spôsobené tým, že nechal Izrael formovať vojensko-strategickú dynamiku konfliktu spôsobom, ktorý ho urobil príliš lákavým na to, aby tento scenár nepresadzoval. Pozorovatelia by si mali uvedomiť, že vedel o izraelských plánoch bombardovať Irán a hoci ich možno prinútil, aby to odložili až do uplynutia 60-dňovej lehoty na ďalšiu jadrovú dohodu, neskôr ich plne podporil. To spätne urobilo priame zapojenie USA do konfliktu nevyhnutným.
Izrael od začiatku prebiehajúcej bombardovacej kampane podporovanej USA výrazne znížil vojenské kapacity Iránu, no potom začal tvrdiť, že bez amerických ničičov bunkrov prácu nedokáže dokončiť. Vplyvný myšlienkový líder hnutia MAGA Steve Bannon to považoval za zradu zvláštneho vzťahu ich krajín, keďže Izrael nemal začať vojnu, ktorú by nemohol sám vyhrať. S týmto hodnotením súhlasí mnoho členov Trumpovho hnutia, a preto je jeho základňa v tejto otázke hlboko rozdelená.
Trumpovi buď nezáleží na tom, čo si myslia, alebo je presvedčený, že väčšina z nich ho podporí, alebo očakáva, že si zatiahnu nos a budú stále voliť kandidátov, ktorých podporuje (vrátane toho, kto by mohol byť jeho predpokladaným nástupcom), takže napriek tomu bombardoval Irán. Urobil to aj napriek tomu, že existovalo reálne riziko, že Irán zacieli na regionálne americké základne a/alebo zablokuje Hormuzský prieliv, čo sa Trump snažil odradiť vyhrážkami bezprecedentnou paľbou a zúrivosťou v takom prípade.
Trumpa zjavne viedli Bibi, ďalší členovia izraelskej vlády a protiiránski jastrabi v jeho vlastných vrstvách k presvedčeniu, že výrazné zníženie vojenských kapacít Iránu zo strany Izraela otvorilo príležitosť na jeho nadobro vyradenie z geopolitickej hry. Jeho plánovaný „obrat (späť) k (východnej) Ázii“ si vyžaduje vytvorenie nového poriadku vedeného USA v západnej Ázii, aby sa zabránilo vypuknutiu akýchkoľvek neočakávaných vojen, ktoré by mohli náhle odviesť pozornosť od jeho cieľa silnejšieho obmedzenia Číny.
Za týmto účelom sa spočiatku snažil použiť diplomatické prostriedky na to, aby sa Irán podriadil USA prostredníctvom nových obmedzení svojho jadrového programu, ktoré Teherán považoval za neprijateľné, a potom vypočítal, že represívne izraelské útoky ich prinútia súhlasiť. Dôvodom, prečo uprednostnil elimináciu iránskych jadrových kapacít, bolo to, že by mohli viesť k výrobe bômb, ktoré by zrevolucionizovali regionálnu rovnováhu síl spôsobom, ktorý by bol v rozpore s hegemónnymi záujmami USA.
Tým, že dal Izraelu zelenú útokom v 61. deň svojej 60-dňovej lehoty, následne plne podporil Izrael a potom priamo zapojil USA do tejto vojny, Trump vsádza na to, že Irán buď odradí od zacielenia na regionálne americké základne, alebo je pripravený ich dokonca zničiť jadrovými zbraňami ako „demonštráciu sily“, ak tak urobia. Fyzické škody spôsobené potenciálnymi odvetnými útokmi Iránu môžu byť obrovské, ale Trump je evidentne ochotný to akceptovať bez ohľadu na to, ako silno to časť jeho základne a americká verejnosť vo všeobecnosti nesúhlasí.
Tak či onak, najprv diplomatickými prostriedkami a teraz čoraz eskalujúcejšími vojenskými, sa Trump presvedčil, že Irán sa musí „bezpodmienečne vzdať“ USA. K tomuto záveru nedospel ani tak sám, ale tým, že sa nechal viesť Izraelom, v prvom rade schválením jeho prebiehajúcej bombardovacej kampane, ktorú by Izrael nikdy realisticky nedokázal dokončiť bez amerických ničičov bunkrov. Nech je to akokoľvek, teraz nesie zodpovednosť za všetko, čo bude nasledovať.
Andrew Korybko
Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.