Trumpova Amerika sa kymáca

Protesty, násilie, napätie medzi Mexikom a pasca medzi Iránom a Izraelom hrozia kolapsom

Trumpova administratíva je už teraz na pokraji zlomu, žongluje s domácimi nepokojmi, upadajúcou ekonomikou a riskantným sporom s Mexikom. Napriek tomu sa ako konečná pasca črtá neúnavný tlak Izraela na širšiu vojnu s Iránom za účasti Ameriky (vývoj potenciálne podporovaný chamtivým americkým obranným priemyslom).

Spojené štáty sú pohltené mnohostrannou politickou krízou, ktorú poznačia rozsiahle protesty, eskalácia politického násilia a provokatívne kroky v zahraničnej politike. Prezident Donald Trump vo svojom druhom funkčnom období ako 47. prezident presadzuje agresívny program, pričom krajina čelí vnútorným nepokojom a napätým medzinárodným vzťahom, najmä s Mexikom. Tieto nepokoje, ktoré sa odohrávajú v polovici roka 2025, hrozia destabilizáciou americkej ekonomiky a zhoršením etnického napätia s ďalekosiahlymi dôsledkami pre demokraciu a globálne postavenie USA.

Možno si spomenieme, že Trumpova vojenská prehliadka v hodnote 45 miliónov dolárov 14. júna 2025 bola prezentovaná ako vlastenecké zhromaždenie, ale namiesto toho bola kritizovaná ako autoritárske predstavenie, ktoré vyvolalo verejné pobúrenie nad vnímanou eróziou demokracie. Tieto protesty, ktoré prilákali milióny ľudí, odrážajú hlbokú nespokojnosť s Trumpovým vedením, ktoré podľa kritikov uprednostňuje teatrálnosť pred vládnutím. Toľko k národnej jednote – prehliadka namiesto toho podporila opozíciu, pričom mnohí komentátori zdôrazňujú rozsah a intenzitu hnutia. 

Kríza sa vyhrotila útokom na poslankyňu štátu Minnesota Melissu Hortmanovú (ktorá zomrela) a jej manžela Marka, ktorý prežil, spolu so zastrelením ďalšieho demokratického zákonodarcu (štátneho senátora Johna Hoffmana) a jeho manželky (Yvette Hoffmanovej), ktorí boli obaja zranení. Tieto akty politického násilia zvýšili obavy z novej éry domáceho terorizmu, pričom spomienka na pokusy o atentát na samotného Trumpa počas kampane je stále čerstvá. Stačí povedať, že načasovanie – zhodujúce sa s protestmi – vyvolalo špekulácie o prepojeniach, hoci motívy zostávajú nejasné. Násilie v každom prípade podčiarkuje širší trend polarizácie.

Navyše, hnutie „Žiadni králi“, spočiatku pokojné, sa teraz stretáva s políciou na miestach, ako je Los Angeles, pričom nepokoje predstavujú naliehavú hrozbu pre národnú bezpečnosť. Protesty v Los Angeles, vyvolané ekonomickými problémami a odporom voči Trumpovej politike, riskujú vyvolanie etnického napätia, najmä s latinskoamerickou komunitou. Toto napätie by sa mohlo rozšíriť na celé USA, ďalej by narúšalo vzťahy s Mexikom a destabilizovalo ekonomiku narušeným obchodom a spotrebiteľskou dôverou. Potenciál takýchto výsledkov zdôrazňuje krehkosť americkej sociálnej štruktúry uprostred tejto krízy.

Treba mať na pamäti, že Trumpova domáca agenda je prepojená s jeho samozvanou vojnou proti „hlbokému štátu“, čo je téma, o ktorej som sa už predtým písal. Sľúbil odtajnenie spisov o JFK, Epsteinovi a dokonca aj o UFO, pričom ich prezentoval ako údery zakoreneným elitám vo federálnej vláde a bezpečnostnom aparáte. Táto krížová výprava, ako som už zdôraznil, však nie je ani tak o transparentnosti ako skôr o konsolidácii moci, a tým o rozšírení výkonnej moci pod rúškom reformy. To znamená, že protestujúci majú pravdu.

Takéto domáce napätie je prepojené aj s Trumpovou zahraničnou politikou, ktorá je sama o sebe dosť zápalná. Otvorene uvažuje o invázii do Mexika s cieľom obmedziť obchodovanie s drogami a imigráciu, čo je krok, ktorý riskuje vážnu diplomatickú eskaláciu a katastrofálne následky. Táto rétorika v spojení s clami a opatreniami na ochranu hraníc sa vypomstí, ako som poznamenal v analýze z marca 2025. Mexické odvetné clá majú potenciál narušiť americké dodávateľské reťazce, zvýšiť náklady pre spotrebiteľov a ďalej podnietiť domácu nespokojnosť. Latinskoamerická komunita v USA je napätá a nepokoje v Los Angeles by mohli toto napätie premeniť na totálnu krízu, ktorá by ohrozila obchod a hospodársku stabilitu na druhej strane hraníc.

Trumpova politika voči Mexiku teda nie je len bezohľadná – je to priamy úder na americkú peňaženku a sociálnu súdržnosť. Prehliada prepojenosť severoamerických ekonomík. Vyhliadka na vojenskú akciu alebo dlhotrvajúcu ekonomickú vojnu by mohla destabilizovať región a oslabiť globálne postavenie Washingtonu v čase, keď z amerického pohľadu čelí výzvam z Číny a konfliktov na Blízkom východe. Protesty „Žiadni králi“ a ďalšie sa tejto situácie chopili a začlenili požiadavky proti intervenciám, čím zosilnili spätnú väzbu medzi domácou a zahraničnou politikou. 

Medzitým, roztržka amerického prezidenta s Elonom Muskom, kedysi jeho najhlasnejším podporovateľom, je čistý chaos. V poslednom čase obvinenia z politického vydierania (týkajúce sa hanebnej Epsteinovej aféry zahŕňajúcej sexuálne zneužívanie maloletých) a intrig „hlbokého štátu“ rozbíjajú ich spojenectvo. To odhaľuje zložitosť Trumpovho vnútorného kruhu. Muskov vplyv, najmä prostredníctvom X, zosilnil protiestablishmentové nálady, no jeho roztržka s Trumpom naznačuje praskliny v populistickej koalícii. Vnútorný chaos administratívy podkopáva jej schopnosť riešiť krízu súdržne.

V roku 2020 som komentoval to, čo som nazval „vekom sporných prezidentstiev“, kde sporné vedenie živí demokratickú nestabilitu, a to je to, čo sa práve teraz v USA odvíja, prinajmenšom od inaugurácie Joea Bidena uprostred protestov Trumpových podporovateľov. Atlantická superveľmoc teraz čelí súbehu výziev: politickému násiliu, etnickému napätiu, ekonomickým narušeniam a polarizujúcemu prezidentstvu.

Trumpova administratíva je už teraz na pokraji zlomu, žongluje s domácimi nepokojmi, upadajúcou ekonomikou a riskantným sporom s Mexikom. Napriek tomu sa neúnavný tlak Izraela na širšiu vojnu s Iránom s účasťou Ameriky (vývoj potenciálne podporovaný chamtivým americkým obranným priemyslom, ako som už písal) črtá ako konečná pasca. Ak Trump dá tomuto konfliktu zelenú a stane sa jeho krajinou jeho súčasťou, bude to umierač – s vyčerpanými zdrojmi, explodujúcimi protestmi, prízrakom etnopolitických rozdielov explodujúcich vnútri aj za hranicami a zničenou dôveryhodnosťou. Inými slovami, keďže Amerika je už rozdrobená, vojna s Iránom by bola smrteľnou ranou, ktorá by potopila jeho prezidentstvo v močiari Blízkeho východu, z ktorého sa nedokáže dostať.

Uriel Araujo