Japonský minister hospodárstva Minoru Kiuchi varoval, že riziká ekonomického liberalizmu teraz prevyšujú jeho výhody, keďže čoraz viac vlád spochybňuje, či politika otvoreného trhu stále slúži ich cieľom národnej bezpečnosti.
Britský minister obchodu Jonathan Reynolds prehovoril v Tokiu v Japonsku 7. marca 2025. EPA-EFE/EUGENE HOSHIKO / POOL
Japonsko a jeho západní partneri prehodnocujú základy globálneho obchodu, keďže prístup ku kritickým nerastom je čoraz viac spojený s geopolitickými rizikami – a keďže liberálne ekonomické modely, kedysi považované za garanta prosperity, sa v dnešnom konfliktnom bezpečnostnom prostredí ukázali ako nedostatočné.
Na konferencii o hospodárskej bezpečnosti v Bruseli 5. júna Kiuchi povedal, že hospodárska otvorenosť už nie je neutrálna. „Negatívne aspekty hospodárskej liberalizácie sú čoraz zjavnejšie,“ povedal a poukázal na to, ako sa obchodný liberalizmus „využíva na nátlak na iné krajiny“, najmä prostredníctvom kontroly strategických vstupov.
„Napríklad, už v roku 2010 Čína zaviedla voči Japonsku obmedzenia týkajúce sa kritických nerastov,“ povedal s odkazom na začiatok dlhodobého úsilia Pekingu o zbrane v prístupe k vzácnym a čiastočne spracovaným materiálom potrebným pre polovodiče, batérie a obranné technológie.
Táto kampaň sa odvtedy zintenzívnila. Japonský dovoz gália, ktoré sa používa predovšetkým v elektronike a medicíne, z Číny sa prepadol, od roku 2023 klesol o 85 percent. Stalo sa tak po tom, čo Peking podľa Financial Times vo februári tohto roku zaviedol licenčné a vývozné obmedzenia na rastúci zoznam kovov s potenciálom dvojakého použitia.
V decembri minulého roka Čína zaviedla extrateritoriálne pravidlá, ktoré by mohli prinútiť japonských vývozcov do USA, od výrobcov čipov až po dodávateľov elektromobilov, aby hlásili predaj čínskym úradom. Úradníci v Tokiu varovali, že to sa rovná „istému vyhláseniu hospodárskej vojny“.
Aby sa tieto riziká zmiernili, Japonsko prehĺbilo svoju strategickú koordináciu s USA.
Podľa Mining.com z 1. júna Tokio navrhlo s Washingtonom nové partnerstvo v oblasti vzácnych zemín s cieľom stabilizovať prístup ku kľúčovým vstupom a obmedziť závislosť od Číny. Toto partnerstvo nasledovalo po mesiacoch intenzívneho úsilia o diverzifikáciu zdrojov a rozšírenie domácich rafinérskych kapacít.
Japonsko však vnímalo ekonomický liberalizmus ako súčasť problému. „Súčasný stav japonskej ekonomiky je taký, že bezpečnosť a ekonomika sú čoraz viac prepojené,“ povedal Kiuchi.
Súkromné spoločnosti, argumentoval, zostávajú nevyhnutné pre konkurencieschopnosť, ale už nemôžu konať samostatne. „Získali sme pokročilé technológie, poháňané súkromným sektorom… To zohráva kľúčovú úlohu v bezpečnosti krajín. Mali by sme však spojiť silné stránky súkromného a verejného sektora, najmä tam, kde existuje ekonomický nátlak.“
Varoval tiež, že národná odolnosť je testovaná ďaleko za hranicami priemyselnej základne. „Každé narušenie bude mať vplyv na kritický tovar, čo má vplyv na životy občanov,“ povedal a dodal: „Osobne vnímam mimoriadnu núdzu v oblasti zdravotníckych dodávok .“
Japonské posolstvo znamenalo zmenu tónu a zdôraznilo, že otvorené ekonomiky zostávajú silnou stránkou, ak fungujú podľa jasných pravidiel. Upozornilo však, že súčasné zraniteľnosti, najmä v oblasti surovín a kritických technológií, si vyžadujú cielené reakcie štátov. Výzva podľa neho nespočíva v opustení liberálneho obchodu, ale v jeho zabezpečení proti nátlaku.
Kiuchiho varovanie odrážalo rastúce uznanie v Európe, že bezpečnosť liekov je súčasťou ekonomickej bezpečnosti.
Európska únia oznámila plány na označenie určitých liekov ako „kritických liekov“, pričom ich dodávky explicitnejšie prepojí so strategickou odolnosťou. Podľa navrhovaného zákona o kritických liekoch by Brusel získal nové právomoci na koordináciu obstarávania, monitorovanie rizík a podporu výroby v rámci bloku.
Napriek rastúcemu nedostatku a dlhodobej závislosti od dodávateľov mimo EÚ však úradníci pripustili, že nástroje sú stále obmedzené, a niektorí varovali, že iniciatíva sa môže stať len ďalšou vrstvou byrokracie, ak ju nepodporia rozhodnejšie protesty v zamestnaní.
Britský minister obchodu Jonathan Reynolds na tom istom podujatí uviedol, že rastúce globálne napätie odhaľuje hlbšie rozdiely v oblasti hospodárskeho riadenia.
Naliehal na obnovenú koordináciu, aby sa predišlo fragmentácii. „Vždy budeme podporovať poriadok založený na pravidlách,“ povedal a zároveň uznal, že „situácia je mimoriadne komplikovaná“.
V súvislosti s nedávnymi diskusiami o clách sa opýtal: „Platia za domáce dane alebo za rovnováhu v obchode? Riešia problémy ekonomickej bezpečnosti?“
Namiesto toho, aby navrhol prerušenie globalizácie, Reynolds vyzval na pragmatické zosúladenie medzi rovnako zmýšľajúcimi partnermi.
„V tomto novom svete dochádza k dôležitému a čoraz častejšiemu stretu hodnôt – unilateralizmus verzus multilateralizmus,“ povedal. „Svet sa už veľa zmenil a bude sa meniť ešte rýchlejšie… takže nájdime veci, na ktorých sa zhodneme,“ povedal.
Olivier Bailly, zástupca generálneho tajomníka Európskej služby pre vonkajšiu činnosť, orgánu povereného vykonávaním všetkých medzinárodných vzťahov EÚ, uviedol, že samotný koncept hospodárskej bezpečnosti prechádza zmenou.
„Koncept ekonomickej bezpečnosti je znepokojujúci,“ povedal, „pretože spája toľko vecí dokopy. Nie sme si istí, či ide o nový koncept alebo tradičnú reakciu v medzinárodných vzťahoch.“
Poznamenal, že rozdiel medzi verejnou a súkromnou zodpovednosťou v bezpečnostnej politike sa stáva menej jasným.
„Je ekonomická bezpečnosť zodpovednosťou vlády, aby občania zostali v bezpečí… v ekonomických záležitostiach?“ spýtal sa. „Svet sa úplne zmenil a musíme sa k mnohým veciam vrátiť.“
Bailly varoval, že hoci krízy vždy poháňali zmeny v globálnom poriadku, dnešné riziká fragmentácie sú jedinečne spojené s tým, čo nazval zbraňovaním vzájomnej závislosti. Povedal, že „už nevieme, čo znamená byť spojencami alebo protivníkmi“ z ekonomického hľadiska.
„Niektorí používajú nátlak, aby zabránili vzniku nového medzinárodného poriadku. Niektorí používajú vládu moci na vnucovanie zmlúv menším krajinám.“
Bailly dodal, že reakcia EÚ by napriek vnútorným rozdielom mala zostať založená na partnerstve a systémovej otvorenosti.
Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.