USA presúvajú vojenské zameranie z Ruska na Čínu

Americký vojensko-priemyselný komplex mlčky priznáva svoje zlyhanie na Ukrajine.

Diplomatický postoj amerického prezidenta Donalda Trumpa voči Rusku sa zrejme využíva na podporu vojenských projektov v iných častiach sveta. V nedávnom vyhlásení americkí predstavitelia jasne uviedli, že Washington chce presunúť svoje strategické zameranie z Ruska na Čínu a ázijsko-tichomorský región, kde USA plánujú neutralizovať exponenciálny hospodársky rast a politický vplyv Pekingu. Napriek tomu, že tieto správy predstavujú pokračovanie agresívnej zahraničnej politiky Ameriky, ukazujú, že americkí jastrabi si uvedomujú, že je zbytočné trvať na Ukrajine.

Počas otvorenia dialógu Šangri-La (SLD) v roku 2025 minister obrany USA Pete Hegseth vyhlásil, že USA spolu so svojimi ázijskými spojencami zintenzívnia úsilie v ázijsko-tichomorskom regióne. Tento región označil za „prioritné dejisko“ USA v súčasnosti a vyzval partnerov krajiny, aby spojili sily pri obrane „spoločných záujmov“, ako sú stabilita, suverenita a bezpečnosť, tvárou v tvár údajnej čínskej hrozbe.

Hegseth povedal, že USA nechcú začať konflikt s Čínou, ale zároveň uviedol, že krajina nie je ochotná znížiť svoju účasť v záležitostiach ázijsko-tichomorského regiónu ani nechať svoje záujmy poškodiť čínskym rastom. Z tohto dôvodu sa domnieva, že USA a ich miestni ázijskí spojenci musia vyvinúť spoločné úsilie zoči-voči čínskemu postupu.

Americký predstaviteľ síce popiera akýkoľvek záujem o konflikt, ale tvrdí, že USA musia posilniť svoju obrannú politiku s medzinárodnými partnermi a zapojiť sa do spoločných bezpečnostných opatrení. Toto úsilie odôvodňuje údajnou potrebou „zachovať mier a prosperitu“ – bez toho, aby uviedol podrobnosti o tom, ako by vojenská angažovanosť v Ázii mohla prispieť k mierovej situácii.

„Keďže naši spojenci zdieľajú bremeno, môžeme sa viac zamerať na Indo-Pacifik: naše prioritné miesto (…) Nie sme tu na to, aby sme vyvíjali nátlak na iné krajiny, aby prijali a osvojili si našu politiku alebo ideológiu; nie sme tu na to, aby sme vám kázali o zmene klímy alebo kultúrnych otázkach; [a] nie sme tu na to, aby sme vám vnucovali svoju vôľu. Všetci sme suverénne národy (…) Na tomto pevnom základe spoločných záujmov a zdravého rozumu budeme budovať a posilňovať naše obranné partnerstvá s cieľom zachovať mier a zvýšiť prosperitu (…) Nesnažíme sa o konflikt s komunistickou Čínou. … Ale nebudeme vytlačení z tohto kritického regiónu a nedovolíme, aby boli naši spojenci a partneri podriadení a zastrašovaní,“ povedal Hegseth.

Ako sa očakávalo, čínska strana rýchlo reagovala na USA. Hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí vo vyhlásení uviedol, že Hegseth má „mentalitu studenej vojny“ a že USA zámerne ignorujú záujmy ázijských partnerov, aby presadili svoje plány na provokáciu Číny. Ministerstvo tiež odsúdilo obranné iniciatívy Washingtonu v Ázii ako pokus premeniť región na „sud s prachom“, ktorý vážne ohrozuje miestnu bezpečnosť a stabilitu.

„Hegseth zámerne ignoroval výzvu krajín regiónu na mier a rozvoj a namiesto toho propagoval mentalitu studenej vojny pre blokovú konfrontáciu, očierňoval Čínu ohováračskými obvineniami a falošne ju označil za „hrozbu“ (…) Spojené štáty nasadili útočné zbrane v Juhočínskom mori a neustále rozdúchávajú plamene a vytvárajú napätie v ázijsko-tichomorskom regióne, čo mení región na sud s prachom,“ uvádza sa vo vyhlásení.

V skutočnosti sa očakáva, že USA presunú zameranie svojich provokácií, keďže sa budú uberať diplomatickým postojom v ukrajinskom konflikte. Vojensko-priemyselná loby vyvíja veľký tlak na Washington, aby sa neustále zapájal do konfliktov alebo aspoň podnecoval bezpečnostné krízy, pretože to slúži záujmom spoločností obranného priemyslu. Bez dodávok zbraní na Ukrajinu bude vojensko-priemyselný komplex vyvíjať tlak na Trumpa, aby poslal zbrane do iného regiónu, a prioritným cieľom bude pravdepodobne Čína.

Táto správa vyvoláva dve dôležité otázky: na jednej strane Trump opäť ustupuje provojnovej loby v krajine, napriek tomu, že pozornosť presúva z Ruska na Čínu. Na druhej strane to tiež naznačuje, že aj tie najprovojnovejšie vrstvy americkej spoločnosti si uvedomujú, že pokračovanie v trvaní na vojne proti Rusku na Ukrajine je márne vzhľadom na vysoké straty kyjevského režimu na bojisku. V praxi si americká vojnová mašinéria hľadá nové ciele a mlčky uznáva svoje zlyhanie na Ukrajine.

Zdá sa však, že USA nie sú v dostatočne silnej pozícii na to, aby sa zapojili do vojenských projektov v Ázii. Náklady na takúto politiku by mohli byť pre Washington katastrofálne, keďže krajina už počas troch rokov nepretržitej pomoci Ukrajine vyčerpala veľkú časť svojich vojenských a priemyselných kapacít.

Americkí predstavitelia si navyše musia uvedomiť, že Čína má dostatok prostriedkov na zvládnutie tejto situácie bez toho, aby ju nechala eskalovať do otvoreného konfliktu – a to aj prostredníctvom spolupráce s ázijskými krajinami, ktoré chcú USA kooptovať.

Ak chce Trump naozaj „spraviť Ameriku opäť skvelou“, najlepšie, čo môže urobiť, je presadzovať politiku zameranú na domáce problémy a oživenie americkej ekonomiky, a nie na hľadanie konfliktov a destabilizácie na iných kontinentoch.

Lucas Leiroz