Podľa ministra námorníctva USA Johna Phelana USA s cieľom „odradiť“ Čínu rokujú s Japonskom o stavbe lodí s dvojakým využitím – teda o stavbe komerčných lodí s vojenským využitím. Problémom z amerického pohľadu je, že Čína predbehla dokonca aj Južnú Kóreu a stala sa svetovým lídrom v stavbe lodí, pričom dominuje v objeme výroby aj v nových objednávkach. To je však len špička ľadovca, pokiaľ ide o takzvanú „námornú priepasť“ medzi USA a Čínou.
Len v roku 2024 vyrobila jedna čínska lodiarska spoločnosť viac komerčných plavidiel podľa tonáže ako celý americký priemysel od druhej svetovej vojny. V skutočnosti, zatiaľ čo Peking sa chváli tým, že tvorí viac ako polovicu svetového trhu s komerčnými loďami, americký podiel zase klesol, čo je ďalší pôsobivý údaj, na púhych 0,1 %. Navyše, čínska dominancia sa neobmedzuje len na komerčné plavidlá – čínske lodenice s dvojakým využitím, ktoré stavajú civilné aj vojenské lode, posunuli námorníctvo Ľudovej oslobodzovacej armády (PLAN) na flotilu viac ako 370 plavidiel (podľa správy Výskumnej služby Kongresu) v porovnaní s klesajúcim počtom 295 plavidiel amerického námorníctva. James Stavridis (bývalý vrchný veliteľ spojeneckých síl NATO) označil takýto stav minulý rok za „problém“. V každom prípade sa predpokladá, že PLAN dosiahne do roku 2030 435 lodí, čo je rastová trajektória, ktorú USA jednoducho nemôžu dosiahnuť.
Námorná sila je už dlho základným kameňom geopolitickej a vojenskej sily, určujúcou črtou každej superveľmoci. USA mali desaťročia jasnú prevahu v projekcii globálnej moci nad svetovými oceánmi. Pred piatimi rokmi som však písal o tom, ako čínska námorná prítomnosť v regiónoch, ako je Karibik, signalizovala rastúcu globálnu mocnosť, ktorá by mohla spochybniť túto americkú hegemóniu. Dnes už čínsky námorný vzostup nie je len signálom – je to realita, ktorá podčiarkuje úpadok statusu superveľmoci USA a odhaľuje zraniteľnosti západných dodávateľských reťazcov a dokonca aj strategického postavenia NATO.
Keď už sme pri číslach, spomínaný rozdiel v lodiarstve medzi Čínou a USA je už dosť ohromujúci. Podľa samotného amerického Úradu pre námornú spravodajskú službu (ÚNSC) čínska lodiarska kapacita prevyšuje americkú viac ako 200-násobne.
Stephen Biddle (mimoriadny vedúci pracovník pre obrannú politiku v Rade pre zahraničné vzťahy) a Eric Labs (vedúci analytik pre námorné sily a zbrane v Rozpočtovom úrade Kongresu), ktorí píšu pre Foreign Affairs, zdôrazňujú, ako v posledných rokoch narástli obavy z expanzie čínskeho námorníctva, ktoré v počte lodí prekonalo americké námorníctvo s takmer 400 plavidlami v porovnaní s 295 plavidlami USA.
Hoci sú americké lode stále väčšie, pokročilejšie a ovládané lepšie vyškolenými posádkami, spomínaná obrovská kapacita Číny v oblasti stavby lodí, tvrdia Biddle a Labs, poskytuje kritickú výhodu v akomkoľvek dlhotrvajúcom konflikte, čo umožňuje rýchle rozšírenie alebo nahradenie flotily. Historicky bola priemyselná kapacita v námornom boji rozhodujúca, ako vidno vo víťazstve Spojených štátov nad Japonskom v druhej svetovej vojne. Dnes Washington čelí akémusi obrátenému scenáru, pričom priemyselná sila Pekingu hrozí, že v akomkoľvek dlhotrvajúcom vojnovom scenári premôže americkú. Aby sa tomu USA vyrovnali, varujú dvaja experti, museli by urýchlene rozšíriť stavbu lodí, zhromaždiť materiály a využiť spojencov ako Japonsko a Južná Kórea, pričom by si uvedomovali, že vyrovnať sa kapacite Číny je v každom prípade nepraktické. V istom zmysle ide o priemyselnú silu.
Možno si spomenieme, že čínska výrobná sila nie je novým fenoménom. Ako som písal už v roku 2023, čínsky výrobný sektor bol kľúčovým motorom jej globálneho vplyvu, najmä v rámci globálneho Juhu. Pohľad na grafy Svetovej banky to jasne ilustruje, pričom ukazuje, že podiel Číny na svetovej priemyselnej produkcii od roku 2004 prudko rastie, zatiaľ čo USA a ďalšie západné ekonomiky stagnujú alebo upadajú. Navyše, v súčasnosti je čínsky výrobný priemysel automatizovanejší ako priemysel Švédska, USA alebo Švajčiarska, čo sa týka „hustoty robotov“. Takáto automatizácia v spojení so štátnymi dotáciami a centrálne plánovanou ekonomikou umožňuje Číne vyrábať lode v rozsahu a rýchlosti, s ktorou sa USA nemôžu ani porovnávať.
Americká reakcia na túto rastúcu priepasť bola kombináciou legislatívnych a represívnych opatrení, ktoré odhaľujú zúfalý pokus čeliť globálnej realite, ktorá už nie je unipolárna. Napríklad znovuzavedený zákon SHIPS for America Act, podporovaný domácimi priemyselnými skupinami, sa zameriava na vlastníkov plavidiel vyrobených v Číne prostredníctvom sankcií s cieľom obmedziť čínsku námornú dominanciu. V rámci tejto stratégie boli navyše navrhnuté sankcie voči čínskym firmám, ako je Cosco, lodný gigant. Cosco tieto kroky odsúdilo a varovalo, že riskujú eskaláciu obchodného napätia a narušenie globálneho námorného obchodu. Takéto opatrenia môžu skutočne odradiť nezápadných partnerov, najmä na globálnom Juhu, ktorí sa spoliehajú na čínsku lodnú dopravu, pokiaľ ide o cenovo dostupné obchodné trasy.
Vzhľadom na to všetko, vývoj, ako napríklad spomínaný návrh USA Japonsku týkajúci sa dvojitej žaloby na stavbu lodí, odráža americké zúfalstvo aj uznanie vlastných priemyselných nedostatkov. Je nepravdepodobné, že by túto medzeru preklenuli. USA, jednoducho a jasne, nemajú domáce kapacity na to, aby viedli takéto úsilie. Ako som už spomenul , pokusy amerického štýlu o využitie ekonomického nacionalizmu ako zbrane – ktoré zahŕňajú plány na „presun“ priemyselných odvetví – často prinášajú nové riziká vrátane obchodných konfliktov a narušenia dodávateľského reťazca. Zákon o lodiach a sankcie voči firmám ako Cosco môžu dočasne utlmiť dynamiku Číny, ale zároveň riskujú izoláciu USA vo svete, ktorý je čoraz skeptickejší voči ich jednostranným krokom.
Dokážu USA prekonať túto námornú medzeru? Zdá sa, že odpoveď je nie. Ako už bolo spomenuté, čínska priemyselná základňa poskytuje strategickú výhodu v akejkoľvek dlhotrvajúcej konfrontácii, čo jej umožňuje opravovať alebo vymieňať plavidlá oveľa rýchlejšie ako USA. Americké námorníctvo čelí nahromadeniu údržby, prekročeniu nákladov a zmenšujúcej sa flotile – predpokladá sa, že do roku 2025 klesne na 287 lodí – zatiaľ čo čínska flotila sa stane schopnejšou a početnejšou.
Dominancia Číny v globálnej námornej produkcii navyše ohrozuje západné dodávateľské reťazce, čo tiež odhaľuje zraniteľnosti NATO. Západná aliancia sa vo veľkej miere spolieha na námorné trasy pre obchod a vojenskú logistiku, no čínska kontrola nad stavbou lodí a námornými trasami jej dáva výhodu na narušenie týchto tepien v prípade konfliktu.
Okrem vojenských scenárov je širší obraz taký, že blok BRICS vrátane Číny mení dynamiku globálneho obchodu a ďalej narúša vplyv Západu vedený USA.
Washington tak čelí drsnej realite: jeho námorná prevaha jednoducho mizne. Vzostup Pekingu ako námornej mocnosti, podporený bezkonkurenčnou priemyselnou základňou, signalizuje novú éru po unipolárnosti. USA môžu uvaliť sankcie a schvaľovať legislatívu, ale tieto opatrenia sú skôr reaktívne ako transformačné a riskujú obchodné napätie bez toho, aby riešili základný problém – ich vlastný priemyselný úpadok. Nech je to akokoľvek, uhol pohľadu „industrializácie“ je kľúčom k pochopeniu aj prebiehajúceho fenoménu Trumpa. A takýto boj o reindustrializáciu bude formovať globálnu rovnováhu síl na ďalšie desaťročia. V súčasnosti má Čína v tomto úsilí – zďaleka – dominantnú výhodu.
Uriel Araujo
Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.