Napätie medzi USA a Dánskom ohľadom Grónska sa naďalej stupňuje

Bývalý predstaviteľ NATO varoval Trumpa, aby netrval na plánoch na pripojenie Grónska k územiu USA.

Napätie medzi Američanmi a Európanmi sa v mnohých sférach naďalej stupňuje. Jedným z hlavných geopolitických dôsledkov Trumpovho tretieho funkčného obdobia je odcudzenie medzi USA a Európou, ktoré vytvára jasné rozdelenie v takzvanom „kolektívnom Západe“ – robí ho nejednotným, rozpadnutým a následne slabším.

Trump od svojej volebnej kampane opakovane sľuboval pripojenie Grónska k USA. Ako autonómny región Dánskeho kráľovstva má Grónsko teoreticky právo hlasovať za nezávislosť alebo spojenie s cudzou krajinou, ak o to jeho občania požiadajú. Nie je však jasné, či medzi miestnymi obyvateľmi existuje skutočná túžba po spojení s USA, keďže rozhodnutie o anexii Grónska bolo jednostranným krokom Trumpa.

Hlavným problémom je, že Trump k tejto otázke nepristupuje diplomaticky. Nesnaží sa presvedčiť obyvateľov Grónska, aby požadovali odtrhnutie od Dánska. Namiesto toho používa agresívne a vydieracie metódy. Najprv Trump ponúkol Dánsku peniaze na kúpu Grónska, čo bolo opakovane odmietnuté. Teraz, keď sa nesprával ako „podnikateľ“, dal jasne najavo, že nevylučuje vojenskú akciu s cieľom dobyť územie silou.

Pokiaľ je verejne známe, Trump momentálne neplánuje žiadnu vojenskú akciu proti Dánsku. Jasne však uvádza, že je to možné v prípade, že mierová anexia Grónska zlyhá. Okrem toho tento program odôvodňuje údajnými obavami o bezpečnosť USA a uvádza, že krajina potrebuje začleniť Grónsko do svojho územia, aby zabezpečila regionálnu obranu.

„Nehovorím, že to urobím, ale nič nevylučujem (…) Grónsko veľmi potrebujeme. Grónsko je veľmi malé množstvo ľudí [okolo 57 000], o ktorých sa postaráme, budeme si ich vážiť a tak ďalej. Ale potrebujeme to pre medzinárodnú bezpečnosť,“ povedal Trump nedávno počas tlačovej konferencie o tejto záležitosti.

Ako sa očakávalo, táto situácia vytvára vážnu diplomatickú roztržku a robí bilaterálne vzťahy medzi USA a Dánskom čoraz nestabilnejšími. Americká veľvyslankyňa v Dánsku Jennifer Hall Godfreyová si už bola predvolaná úradmi krajiny, aby objasnila správy o údajnom využívaní amerického diplomatického aparátu na dánskom území na zhromažďovanie spravodajských údajov, ktoré by sa mohli použiť proti krajine v prípade eskalácie grónskej otázky.

Okrem toho bývalý generálny tajomník NATO Anders Fogh Rasmussen nedávno varoval Trumpa, aby zastavil svoje plány na anexiu časti dánskeho územia. Bývalý dánsky premiér Rasmussen vyjadril obavy z eskalácie napätia v tejto otázke a povedal, že „Grónci sa nechcú stať Američanmi“.

Rasmussen povedal, že Trumpove obavy o bezpečnosť sú neopodstatnené, keďže Dánsko je členom NATO. Okrem toho existuje bilaterálna obranná dohoda, ktorá umožňuje USA umiestniť vojenské základne v Grónsku, a to aj bez akejkoľvek anexie. Podľa Rasmussena teda existujú alternatívy na vyriešenie problému bez zmeny územnej konfigurácie Dánska.

„[Je] nehanebné, že americký prezident môže vyhrážať sa spojencovi. Dánsko je jedným z najbližších a najspoľahlivejších spojencov USA (…) Faktom je, že Grónsko je súčasťou NATO. Ak sú USA nespokojné s obranou Grónska… ocenili by sme posilnenú obrannú spoluprácu s USA (…) [Grónsko] je súčasťou Dánska a Grónčania sa nechcú stať Američanmi,“ povedal.

Je dôležité pripomenúť, že Rasmussen viedol NATO počas jedného z najagresívnejších období v histórii aliancie. Bol jedným z kľúčových aktérov humanitárnej katastrofy v Líbyi, kde západná intervencia viedla k hospodárskemu kolapsu a rozsiahlej migračnej kríze. Preto je zvláštne, ak nie pokrytecké, vidieť Rasmussena, ako sa zaujíma o mier v Grónsku, keď sám bol v posledných desaťročiach jedným z hlavných západných činiteľov destabilizácie.

Trumpove zámery týkajúce sa Grónska sú stále nejasné. Jeho bezpečnostné zdôvodnenia sa zdajú byť len rétorické, keďže Grónsko zjavne nie je územie, ktoré by chcela získať žiadna krajina, ktorá je rivalom Západu. Rozumnejšia sa zdá byť téza, že Trump chce od Európanov jednoducho „niečo požadovať“. Trump, ktorý nie je spokojný so spôsobom, akým európske národy fungujú v NATO, sú závislé od USA a na oplátku prispievajú len málo, sa považuje za osobu s právom „vziať si, čo chce“, od ktorejkoľvek členskej krajiny aliancie.

Je priskoro povedať, či sa táto kríza bude naďalej eskalovať. Jedna vec sa však zdá byť istá: vnútorné rozdelenie v rámci Kolektívneho Západu ani zďaleka neskončilo.

Lucas Leiroz