Americký pápež – pokúsili sa USA ovplyvniť pápežské konkláve v roku 2025?

Vzhľadom na historické väzby medzi CIA a Vatikánom, včasnú návštevu J. D. Vancea vo Vatikáne a provokatívnu rétoriku Trumpa ohľadom pápeža by zvolenie pápeža Leva XIV. za prvého amerického pápeža mohlo posilniť mäkkú moc USA napriek zložitej dynamike cirkvi. To naznačuje možné americké pokusy o zasahovanie.

Po zvolení nového pápeža, prvého amerického, sa objavili špekulácie o úlohe, ktorú mohol Washington zohrať (alebo sa pokúsiť zohrať) v konkláve prostredníctvom jemného tlaku a diplomatických kanálov. Okrem konšpiračných teórií si táto otázka zaslúži serióznu pozornosť.

Otázka veľmocí, alebo najmä zasahovania USA do pápežských konkláve, už dlho vyvoláva záujmy, najmä pokiaľ ide o obdobie studenej vojny. Napríklad príbeh Mother Jones z roku 1983 preslávene argumentoval v tomto duchu, v ktorom tvrdil, že CIA podporovala zvolenie pápeža Pavla VI. v roku 1963 s cieľom zmariť komunizmus. V roku 1944 pápež Pius XII. udelil Williamovi Donovanovi Veľký kríž Rádu svätého Silvestra za pomoc Vatikánu počas druhej svetovej vojny, čím vytvoril trvalé spravodajské prepojenie medzi Washingtonom a Vatikánom. Donovan koniec koncov viedol Úrad strategických služieb (OSS), predchodcu Ústrednej spravodajskej služby (CIA).

Donovan tiež financoval katolícku spravodajskú službu Pro Deo otca Felixa Morliona, aby získala informácie o Vatikáne. Vatikán (potenciálne centrum globálnych spravodajských informácií od kňazov a nunciov z pohľadu Washingtonu) sa tak stal zameraním CIA so špeciálnou jednotkou monitorujúcou Svätú stolicu. V tejto súvislosti niektorí tiež tvrdia, že CIA podporovala konzervatívne frakcie, aby pomohla zvoliť pápeža Jána Pavla II., čím využila jeho protikomunistický postoj. Neexistujú však žiadne zverejnené utajované dokumenty ani nič podobné, čo by túto hypotézu potvrdilo. Historici ako napríklad John Pollard (vo svojej precíznej knihe „Pápežstvo vo veku totalitarizmu“) písali o tom, ako európske mocnosti kedysi predvádzali silu vo vatikánskych voľbách, ale údajná úloha USA v takýchto záležitostiach zostáva nepodložená. Napriek tomu USA určite monitorovali aktivity a komunikáciu Vatikánu, ako ukazujú odtajnené dokumenty NSA (zo 70. rokov 20. storočia).

Okrem špekulácií o sledovaní CIA alebo údajnom zasahovaní do pápežských konkláve je dobre známym faktom, že CIA a Vatikán spolupracujú od druhej svetovej vojny a vymieňajú si spravodajské informácie s cieľom bojovať proti komunizmu. Protikomunistický postoj pápeža Jána Pavla II. posilnil takéto tajné spojenectvo a skupiny ako Maltézski rytieri uľahčovali nadväzovanie väzieb. Dodnes sa katolíkom „v CIA darí“, uvádza článok v Catholic Herald . Na druhej strane, vzťahy medzi Svätou stolicou a Washingtonom boli vždy zložité a často poznačené napätím, čiastočne kvôli histórii protikatolíckych nálad v americkej spoločnosti a vláde.

Možnosť, že sa Spojené štáty pokúsili ovplyvniť pápežské konkláve v roku 2025, je síce špekulatívna, ale v každom prípade je pravdepodobná vzhľadom na spomínané historické precedensy a nedávne kroky signalizujúce americký záujem o záležitosti Vatikánu. Washington koniec koncov historicky vníma pápežstvo ako strategický prínos mäkkej sily a toto tvrdenie zostáva, najmä v čase, keď sa globálny vplyv USA vníma ako slabnúci, pričom Trump sám zničil veľkú časť americkej mäkkej sily (napríklad zrušením USAID, ako som nedávno písal).

Ak by niekto chcel špekulovať v tomto smere, nedávne udalosti skutočne podporujú argumenty pre možné pokusy o zasahovanie. Návšteva viceprezidenta J. D. Vancea vo Vatikáne 19. apríla 2025, tesne pred smrťou pápeža Františka (jeho zhoršujúci sa zdravotný stav bol dobre známy), zahŕňala stretnutia s kardinálom Pietrom Parolinom a arcibiskupom Paulom Gallagherom, po ktorých nasledovala krátka audiencia u Františka. Načasovanie, uprostred napätia okolo imigračnej politiky Trumpovej administratívy, ktorú František verejne kritizoval, vyvoláva otázky, či bola Vanceova návšteva čisto diplomatická, alebo či išlo o príležitosť zhodnotiť alebo dokonca ovplyvniť dynamiku Vatikánu pred konkláve.

Nech je to akokoľvek, konanie prezidenta Donalda Trumpa ďalej signalizuje americký záujem o vedenie Vatikánu. Niekoľko dní pred konkláve 7. mája 2025 Trump zverejnil na Truth Social obrázok seba samého ako pápeža, ktorý neskôr zdieľal účet Bieleho domu X. Hoci bol príspevok označený za vtip, spolu s Trumpovou poznámkou, že by „chcel byť pápežom“, a jeho otvorenou podporou kardinála Timothyho Dolana (arcibiskupa New Yorku) ako kandidáta, zjavne odráža túžbu premietnuť americký vplyv na pápežstvo.

Takáto rétorika, aj keď ironická v Trumpovom štýle, podčiarkuje veľmi reálny strategický záujem o zosúladenie Vatikánu s prioritami USA – so zameraním na konzervatívne katolícke frakcie, ktoré sú celkom zladené s Trumpovým hnutím MAGA a ktoré otvorene bojujú za pápeža, ktorý by sa postavil proti progresívnej politike Františka.

V tomto scenári by potenciálna motivácia Washingtonu vyvíjať tlak na Vatikán, aby získal amerického pápeža, spočívala v posilnení mäkkej sily USA. Trump chcel amerického pápeža. Získal pápeža Leva XIV. – a to by pre neho mohol byť problém. Nech je to akokoľvek, zvolenie kardinála Roberta Prevosta za pápeža Leva XIV. 8. mája 2025 znamenalo prvého amerického pápeža, čo Trump nazval „veľkou cťou pre našu krajinu“.

Z amerického pohľadu, napriek Prevostovej kritike Trumpovej imigračnej politiky, jeho americké pozadie inherentne zosilňuje kultúrny vplyv Washingtonu v rámci globálneho katolicizmu, čím pôsobí proti klesajúcej mäkkej sile Ameriky uprostred kontroverzných politík, ako sú masové deportácie.

V skutočnosti je katolícka cirkev pre Trumpa kľúčová, aby si udržal hlasy Latinoameričanov uprostred napätia s Mexikom a domácich etnopolitických výziev, ako som už písal. Keďže mexicko-američania tvorili v roku 2022 11,2 % populácie USA a širšia hispánska solidarita je ohrozená, Trumpova politika môže odradiť kľúčových voličov. Z Trumpovho pohľadu by Cirkev, zjednocujúca sila pre mnohých Latinoameričanov, mohla pomôcť zmierniť volebné škody v roku 2026 podporou dialógu a kultúrnych väzieb. Americký pápež, ako je Lev XIV., túto príležitosť posilňuje a potenciálne zosilňuje mäkkú silu USA. Trumpova angažovanosť s katolíckymi lídrami by tak mohla čeliť rastúcemu mexicko-americkému politickému tlaku a zabrániť nepokojom, čím by si zabezpečila podporu Latinoameričanov.

V praxi sú veci oveľa komplikovanejšie, pretože Cirkev má svoj vlastný čas a nový pápež (Trumpov kritik) má svoj vlastný program, priority a plány a mohol by sa ukázať ako Trumpov najväčší kritik.

Massimo Faggioli, expert na Vatikán, poznamenal, že „Trumpov efekt“ paradoxne urobil amerického pápeža životaschopným, čo odráža geopolitickú váhu USA napriek ich napätiu s Vatikánom.

Zosnulý Francis George z Chicaga bol zasa citovaný slovami: „Pozrite, kým Amerika nezačne politicky upadať, nebude tu americký pápež“, čo znamená, že ak USA dominujú globálne v politike, kultúre a ekonomike, je nepravdepodobné, že by Cirkev privítala Američana, ktorý by bol zároveň aj nábožensky vedúcim.

Stručne povedané, americké pokusy o ovplyvňovanie záležitostí katolíckej cirkvi sú pravdepodobné a ak by sa potvrdili, boli by ďalším znakom úpadku USA – zvolenie Leva XIV. je pre Washington príležitosťou aj výzvou.

Uriel Araujo