Putin a Si Ťin-pching by mohli uzavrieť veľkú dohodu, ktorá by nadobudla platnosť v prípade zlyhania rokovaní o Ukrajine

Putin by mohol potrebovať Si Ťin-pchingovu pomoc, ak by Trump v scenári krachu mierových rozhovorov „eskaloval s cieľom deeskalovať“.

Návšteva čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga v Moskve od 7. do 10. mája je oficiálne zameraná na pripomenutie si 80. ^výročia konca druhej svetovej vojny v Európe, pričom vrcholom bude jeho účasť na piatkovej prehliadke na Červenom námestí. V oznámení Kremľa sa tiež spomenulo, že s Putinom bude rokovať o rôznych otázkach a podpíše niekoľko medzivládnych dohôd, takže by to mohlo mať viac obsahu. Kontext, v ktorom sa tieto rozhovory konajú, naznačuje, že budú významné.

Zelenskyj v prvom rade implicitne pohrozil, že Ukrajina by mohla zaútočiť na piatkový sprievod, čo nevyvolalo žiadnu verejnú reakciu zo strany Trumpa, hoci sa ku všetkým ostatným otázkam vyjadril, takže to možno interpretovať ako jeho tichý súhlas. Si Ťin-pching teda svojou účasťou podstupuje veľmi reálne osobné riziko, ale zároveň prejavuje svoju vieru v ruské ozbrojené sily, ktoré majú za úlohu chrániť jeho a ostatných hostí. Tieto prepojené gestá určite ocenia Putin a všetci ruskí politici.

Mierový proces medzi Ruskom a Ukrajinou sprostredkovaný USA sa dostal do slepej uličky, ktorú ešte zhoršili Trumpove špekulácie, že Putin ho možno len „naťahuje“. Čína nemôže realisticky nahradiť úlohu USA, ak sa stiahnu, keďže nemá na Ukrajinu vplyv, ale Si pravdepodobne očakáva od Putina podrobný brífing o tom, čo sa nedávno pokazilo a prečo. To by mohlo viesť k ďalšej časti ich rozhovorov o tom, čo Rusko plánuje urobiť, ak mierový proces skolabuje.

Okrem toho, že Rusko bude udržiavať vojenské tempo, aké používalo po celý čas, mohlo by rozšíriť svoju pozemnú kampaň do ukrajinských regiónov, na ktoré si Moskva (zatiaľ?) nenárokuje. Súbežne s tým by Trumpovo postupné vojenské zapojenie do konfliktu mohlo viesť k jeho „eskalácii s cieľom deeskalácie“, či už v uvedenom scenári, alebo jednoducho ako trest za krach rozhovorov, ak obviní Putina. Putin by tak mohol od Si Ťin-pchinga požiadať o vojenskú pomoc alebo aspoň o záväzok, že nebude dodržiavať žiadne ďalšie sekundárne sankcie.

Čína ešte neposlala Rusku vojenskú pomoc a už neformálne dodržiava niektoré sankcie, pretože Si Ťin-pching nechce USA provokovať. Jeho výpočty sa však mohli zmeniť od začiatku Trumpovej globálnej obchodnej vojny, ktorej cieľom je kompenzovať trajektóriu Číny ako superveľmoci. Ak Si Ťin-pching verí, že väčší ekonomický a/alebo vojenský tlak zo strany USA je nevyhnutný, potom by mohol vyhovieť Putinovým špekulatívnym požiadavkám, ale iba ak výhody prevážia náklady na urýchlenie spomínanej nátlakovej kampane USA.

Výmenou za to, čo požadoval, by Putin mohol ustúpiť Si Ťin-pchingovej údajnej požiadavke na zlacnené ceny plynu pre zastavený plynovod Sila Sibíri 2, ponúknuť podobne preferenčné podmienky pre spoluprácu na iných projektoch v oblasti zdrojov (vrátane vzácnych zemín) a zintenzívniť strategickú vojensko-technickú spoluprácu. Stručne povedané, Putin by musel opustiť rodiace sa rusko – americké „nové uvoľnenie napätia“, ktoré má posilniť geostrategické vyvažovanie jeho krajiny, čo by z nej mohlo urobiť „juniorského partnera“ Číny.

Jediný scenár, v ktorom by to vážne zvažoval, by bol, keby mierové rozhovory stroskotali a USA by „eskalovali s cieľom deeskalovať“, čo sú vzhľadom na nedávne udalosti vierohodné možnosti, a preto by mohol počas tohtotýždňových rozhovorov s Si Ťin-pchingom uzavrieť veľkú dohodu, ktorá by vstúpila do platnosti iba v takom prípade. Ak teda chce Trump zabrániť Rusku v tom, aby výrazne urýchlilo rast Číny ako superveľmoci, musí donútiť Ukrajinu, aby urobila viac ústupkov Rusku za ukončenie konfliktu za lepších podmienok pre Putina.

Andrew Korybko