Pravica pripomína ľavici, dávaj si pozor na to, čo si želáš

Keď rumunský establišment zablokoval kandidatúru prezidentského kandidáta Călina Georgescua, zdanlivo veril, že si tým robí láskavosť. Georgescu bol koniec koncov krajne pravicovým kandidátom a jeho zvolenie by bolo fackou do tváre ich liberálno-demokratickým hodnotám. Po zverejnení výsledkov prvého kola rumunských prezidentských volieb 4. mája sa však ukázal opak: ich konanie pravdepodobne spustilo najhorší možný scenár pre nich samotných.

Víťaz prvého kola opakovaných rumunských prezidentských volieb George Simion. Ľavica vytlačila Calina Georgescua z funkcie, pretože nechcela nacionalistického prezidenta. Teraz majú namiesto neho Simiona. Prekvapenie. (Foto: Andrei Pungovschi/Getty Images)

Výsledky prvého kola sú prekvapujúce aj úplne neprekvapujúce. Sú úplne neprekvapujúce, pretože titulok – pravicový populista poráža establishment – sa za posledných desať rokov opakoval tak často, že sa politikom vryl do očí. Sú prekvapujúce kvôli tomu, ako výrazne víťaz prvého kola George Simion zvíťazil nad druhým kandidátom Niçusorom Danom. Prieskumy predpovedali, že Simion vyhrá s prevahou okolo 30 percent; namiesto toho získal viac ako 40 percent.

Tieto voľby sa od ostatných volieb líšili, pretože išlo o reprízu. Najvyšší súd zrušil predchádzajúce voľby po tom, čo Georgescu, ďalší pravicový kandidát, šokujúco vyhral prvé kolo. Súd argumentoval, že zrušenie bolo nevyhnutné, pretože Rumuni majú „právo byť informovaní“ a ruská kampaň údajne zameraná na hromadný nákup účtov na TikToku toto právo porušila. To bola samozrejme absurdná logika. Tento argument sa v podstate dal použiť na zrušenie akýchkoľvek volieb a v podstate by sa dala uzákoniť (trochu arogantná) myšlienka, že ak by boli Rumuni „riadne informovaní“, samozrejme by nevolili Georgescua. Navyše sa ukázalo, že účty na TikToku kúpila stredopravicová strana, aby podporila Georgescua – niekoho, o kom si nemysleli, že by mohol vyhrať – nad Simionom.

Zrušenie vyvolalo pobúrenie medzi západnou pravicou, vrátane viceprezidenta J. D. Vancea, ktorý vo svojom prejave na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii ostro skritizoval rumunský establishment.

Keď sa začala reorganizácia, Georgescu bol – neprekvapivo – opäť vylúčený. Ale Simion, líder nacionalistickej strany Aliancia za Zväz Rumunov (AUR), nie. Simion bol už nejaký čas známy ako ohnivý bojovník; nielenže zastáva tvrdé sociálne konzervatívne názory, ale chce tiež Rumunsko opäť spraviť veľkým – doslova, pretože ho chce rozšíriť o Moldavsko.

Problémom rumunských predstaviteľov establišmentu je, že Simion je budovateľom koalícií. Georgescu bol extrémne protizápadný, jednoznačne proruský a mal sklon šíriť náhodné konšpiračné teórie týkajúce sa vecí, ako sú fingované pristátia na Mesiaci. Zvyšok západnej pravice by k nemu pravdepodobne pristupoval s opatrnosťou; jednotlivci ako talianska premiérka Giorgia Meloniová, ktorí kladú dôraz na budovanie trvalých koalícií v Taliansku aj mimo neho, by pravdepodobne mali problém s Georgescom spolupracovať. Georgescu tiež nemal v Rumunsku jasnú mocenskú základňu: mohol mať nejakých spojencov, ako napríklad AUR, ale bol prevažne hnutím okolo jednej osoby.

Simion má však mocenskú základňu, AUR, keďže stranu vedie od roku 2019. Už preukázal schopnosť vytvárať koalície aj mimo krajiny. Už roky sa spája s Meloniovou a opakovane sa pozitívne vyjadroval o americkom prezidentovi Donaldovi Trumpovi. Počas kampane tiež navštívil Washington a hovoril s protrumpovskými médiami v snahe osloviť Američanov.

Keby Georgescu vyhral, pravdepodobne by mal problém s nejakými zmenami (rumunské prezidentstvo je relatívne slabé), bojoval by so spojencami aj protivníkmi a izoloval by sa. Zákazom Georgescua však Rumunsko teraz umožnilo dostať sa k moci niekomu, kto môže skutočne dosiahnuť zmeny v krajine aj mimo nej.

Tento príbeh sa opakuje v celej Európe. Francúzsky súd nedávno zakázal Marine Le Penovej, nominálnej líderke pravicového Národného zhromaždenia, kandidovať na úrad. To však umožnilo Jordanovi Bardellovi, jej mladšiemu a jasnému nástupcovi, prevziať vedenie. Prieskumy už teraz ukazujú, že si vedie lepšie ako Le Penovej, ktorá bola mimo svojho hnutia relatívne nepopulárna.

V Nemecku zatiaľ nebola zakázaná strana Alternatíva pre Nemecko (AfD). Nemecká vláda ju však práve vyhlásila za „extrémistickú“ organizáciu, čo je prvým krokom k úplnému zákazu strany. Všetky ostatné strany rovnako vylúčili spoluprácu s ňou. Pomohlo však toto všetko skutočne obnoviť dôveru v nemecké inštitúcie? Nie. AfD je teraz najpopulárnejšou stranou v krajine, ktorej podpora prudko vzrástla odkedy sa pred niekoľkými mesiacmi umiestnila na druhom mieste v nemeckých parlamentných voľbách.

A v Amerike viedli pokusy o uväznenie Donalda Trumpa k vytvoreniu fotografie, ktorú použil na tričkách, hrnčekoch na kávu a ako palivo pre lietadlové motory vo svojej kampani. Všetky štyri jeho pokusy zlyhali a on sa na vlne rozhorčenia vrátil k moci.

Vo všetkých týchto prípadoch, ak by tieto rôzne inštitúcie jednoducho vyšli voličom v ústrety – napríklad obmedzením nelegálnej migrácie – alebo keby jednoducho nechali demokraciu, nech si ide svojou cestou, najhoršiemu by sa vyhli. Francúzsko by však teraz mohlo mať svojho prvého populisticko-pravicového prezidenta v histórii. AfD by mohla naďalej rásť. A Rumunsko by mohlo mať ohnivého ducha, ktorý dokáže skutočne spolupracovať s ostatnými – a tým by mohol udržať hnutie a navždy zmeniť politiku svojej krajiny.

Simion stále potrebuje vyhrať druhé kolo; hoci je to pravdepodobné, nie je to isté. Ak sa však ujme úradu ďalšieho rumunského prezidenta a začne posilňovať pravicové koalície v krajine aj mimo nej, rumunský establishment bude musieť viniť len jednu vec. Nie voličov, nie zaujaté médiá, nie Trumpa, nie Rusko. Budú si musieť vyčítať sami seba.

Zdroj: https://brusselssignal.eu/2025/05/the-right-reminds-the-left-be-careful-what-you-wish-for/