Mohla by sa tesne pod povrchom skrývať skvelá dohoda, pripravená na uzavretie v hmle geopolitických manévrov? Je to lákavá myšlienka a stojí za to sa do nej ponoriť uprostred mediálnej búrky, keď sa titulky odrážajú ako guľky v preplnenom divadle.
Texaské ropné pumpy. Zatiaľ čo sa USA, Saudská Arábia a Rusko snažia znížiť globálne ceny energií, americkí producenti ropy nespia. (Foto: Brandon Bell/Getty Images)
Vezmime si napríklad kuriózny prípad amerického ministra financií Scotta Bessenta, ktorý označil americké clá na Čínu za „neudržateľné“, len aby prezident Trump odpovedal tajomným prísľubom, že clá zostanú na zvýšených úrovniach. Medzitým spravodajský portál Politico rozvíril vír šepkaním o tom, že USA rušia sankcie na plynovody z Ruska do Nemecka – Nord Stream 2, ten očarujúci prízrak minulosti v oblasti energetických sľubov. Žiaľ, minister zahraničných vecí Marco Rubio neváhal a začal – mimochodom, nemáme všetci dosť riadenia prostredníctvom tweetov? – a odmietol to ako „kúsok fikcie“. Kakofónia je taká, že rozpoznať skutočný signál od kriku je ako hľadať ihlu v kope sena plnú senzáciechtivosti. Pokúsme sa preosiať toto šialenstvo a identifikovať skutočné skryté prúdy, ktoré sú v hre.
V decembri, keď Pierre Poilievre sedel s viac ako 90-percentnou šancou zosadiť Justina Trudeaua z trónu – a Mark Carney bol len meno vznášajúce sa v kruhoch ako nenápadný bankár, ktorému nikto nevenoval veľkú pozornosť – sa naši priatelia z Doombergu rozhodli spojiť niekoľko bodov: Carneyho nástup do úradu premiéra nebol len snom, ale starostlivo premysleným scenárom. Skutočnou hrou bola prebiehajúca vojna o územie medzi Ottawou a Albertou, domovom niektorých z najväčších svetových bohatstiev uhľovodíkov, a ako by Carneyho vzostup mohol byť katalyzátorom prehodnotenia energetickej budúcnosti Kanady.
Predstavili plán a je takmer strašidelné, aký predvídavý bol: „Tu je pravdepodobný vývoj situácie v nasledujúcich týždňoch a mesiacoch: Carney bude 28. apríla zvolený za premiéra s pohodlným rozdielom; [premiérka Alberty Danielle] Smithová spustí ústavnú krízu, čím Carneymu poskytne krytie na uzavretie veľkej dohody, ktorá konečne vyrieši dlhodobé napätie medzi provinciami a Ottawou; a dôjde k rozsiahlej reforme povoľovania infraštruktúry. Protesty proti tomuto vývoju budú prekvapivo utlmené a tí, ktorí vyjdú do ulíc, budú médiami do značnej miery ignorovaní. Celé úsilie bude zahalené do húštiny vlastenectva, pričom Trump bude vykresľovaný ako ešte väčšia hrozba ako samotná klimatická zmena. Odkazy na emisie uhlíka budú pomaly miznúť.“
Trump a Carney rýchlo dosiahnu dohodu o clách, ktorá posilní Carneyho dôveryhodnosť v pravý čas a upevní jeho politický a ekonomický vplyv, keďže národ sa nachádza na okraji tejto rozvíjajúcej sa ságy.
Zatiaľ čo svet bol inak zaneprázdnený Trumpovými clami, v tieni sa potichu odohrávalo niečo iné, seizmických rozmerov: Saudská Arábia a Rusko zrejme zorganizovali odchod OPECu z globálnej energetickej scény a uzavreli tajnú dohodu o zvýšení produkcie ropy napriek cenám, ktoré sa nepríjemne pohybujú pod prémiovým rozpätím viac ako 70 dolárov za barel. Spojené štáty sa usilujú o ropu za približne 50 dolárov a prekvapivo sa zdá, že sa im ich želanie môže splniť. Tieto dôležité stretnutia v Rijáde medzi americkými a ruskými predstaviteľmi sa netýkali len Ukrajiny – pravdepodobne sa zaoberali aj perspektívnou energetickou krajinou. Vzhľadom na stretnutie troch titanov v produkcii uhľovodíkov – Ruska, Saudskej Arábie a USA – je osud globálnych energetických tokov určite témou spoločného záujmu.
Čo sme sa teda dozvedeli krátko po tom, čo Saudská Arábia odhalila plány na zvýšenie produkcie? S hrdosťou oznámila objav 14 nových ropných a plynových polí, akoby predstavovala nový iPhone. Pridajte k tomu diplomatický tanec medzi Ruskom a USA, ktoré skúmajú arktické energetické aliancie, a máte recept na potenciálne energetické preskupenie. Ak k tomu pridáte prekvapujúce oteplenie v jadrových rokovaniach medzi USA a Iránom a pokračujúci ekonomický tlak na Venezuelu – krajinu s najväčšími zásobami ropy na svete – zápletka sa zhustne. Všetky náznaky naznačujú spoločné úsilie o zníženie globálnych cien energií, čo je stratégia, ktorá pravdepodobne nedáva americkým producentom ropy spať. V tejto oblasti zisky nezávisia od objemu, ale od ceny – takže čím lacnejšia je ropa a plyn, tým väčší je tlak na tieto zisky.
Nebuďte však prekvapení, ak ropný priemysel nájde úľavu v podobe potenciálnych daňových úľav. Je však čoraz jasnejšie, že Trump sa zameriava na lacnú energiu pre amerických spotrebiteľov, nie na prudko rastúce zisky pre výrobcov. A keď hovorím „spotrebitelia“, nepomýľte sa, myslí na amerických spotrebiteľov, nie na svetovú populáciu. Spôsob, ako si získať priazeň amerických výrobcov energie, by mohol spočívať v ďalšom otváraní exportných trhov, najmä s Európou. Trump začal nariekať nad obchodným deficitom s EÚ a skvapalnený zemný plyn (LNG) by mohol byť rytierom v lesklej zbroji, ktorý by mohol narovnať situáciu. Predstavte si to: americký trh zostáva prívetivým rajom pre európsky tovar, zatiaľ čo európsky trh sa stáva – možno až výlučne – záchranným lanom pre americkú energiu. Toto by pokojne mohla byť lákavá dohoda, ktorú sa Trumpova administratíva snaží sprostredkovať.
Preto by sa malo postupovať opatrne, ak sa v blízkej budúcnosti očakáva záplava ruského plynu späť do Európy. Nejde nevyhnutne o túžby Bruselu alebo Moskvy – je to zložitejšia hra diktovaná rozmarmi Washingtonu. Bohužiaľ, realita energetickej stratégie Európy je takáto: môže si vybrať len to, od koho sa chce spoľahnúť, nikdy nedosiahne skutočnú nezávislosť.
Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.