Interpretácia Trumpovej reakcie na teroristický útok v Kašmíre

Interpretácia Trumpovej reakcie na teroristický útok v Kašmíre

Interpretácia Trumpovej reakcie na teroristický útok v Kašmíre 620 330 Andrew Korybko

Predvídateľne odsúdil vraždy a neprekvapivo opätovne potvrdil americkú neutralitu voči Indii a Pakistanu s cieľom postaviť USA ako sprostredkovateľa, ak sa ich napätie vymkne kontrole.

India a Pakistan sú späť na pokraji vojny po minulotýždňovom teroristickom útoku na Pahalgam, pri ktorom údajne teroristi spriaznení s Pakistanom zmasakrovali v Kašmíre 26 indických turistov, ktorí sa stali terčom ich hinduistickej viery, čo podnietilo mnohých uvažovať o postoji USA voči tejto kríze. Pozícia Ameriky je dôležitá, pretože je stále najvýznamnejšou krajinou na svete a v súčasnosti sa nachádza v procese „späť) do Ázie“. Tu je to, čo Trump povedal v piatok, keď sa ho na to pýtali:

„Som veľmi blízko k Indii a mám veľmi blízko k Pakistanu, ako viete. A v Kašmíre bojovali 1000 rokov. Kašmír trvá 1000 rokov, pravdepodobne dlhšie. A včera to bolo zlé, aj keď to bolo zlé. Viac ako 30 ľudí.“

Na tejto hranici je napätie už 1500 rokov. Takže viete, to isté ako to bolo, ale oni na to prídu tak či onak. Som si istý… Poznám oboch vodcov. Medzi Pakistanom a Indiou je veľké napätie. Ale vždy tu bolo.“

Prvú časť jeho odpovede možno interpretovať ako signál neutrality USA vzhľadom na ich tradičné strategické partnerstvo s Pakistanom a relatívne novšie s Indiou. Pakistan je od roku 2004 „hlavným spojencom mimo NATO“, kým India bola v roku 2016 označená za prvého „hlavného obranného partnera“ USA . Tento stav vecí vysvetľuje, prečo Trump ponúkol sprostredkovanie Kašmírskeho konfliktu v júli 2019 na základe požiadavky Modiho, ktorú India zamietla a potom v septembri zopakoval svoj zámer.

V súlade s tým možno prvú časť jeho odpovede vnímať ako opätovné potvrdenie tejto politiky, čo by mohlo viesť k tomu, že sa opäť ponúkne ako sprostredkovateľ. V tomto scenári, vzhľadom na precedens, že sa snaží formalizovať status quo medzi Izraelom a Palestínou prostredníctvom „dohody storočia“ navrhnutej v roku 2020 a údajne sa pokúša replikovať to medzi Ruskom a Ukrajinou, by sa od neho očakávalo, že navrhne to isté medzi Indiou a Pakistanom. To by malo podobu premeny kontrolnej línie na medzinárodnú hranicu.

Jeho historický prehľad o Kašmírskom konflikte je značne nepresný, pretože pramení z rozdelenia bývalého britského Raja, nie z nejakého sporu dlhého tisícročia. Napriek tomu mohol chcieť povedať, že za svoj náboženský rozmer vďačí za svoj pôvod moslimskej invázii do doteraz takmer výlučne hinduistickej Indie pred storočiami, na čo si veľa prikrášlil, ako vie. Túto časť jeho odpovede možno teda interpretovať tak, že všetkým pripomína, že nejde o nový konflikt.

Posledná časť jeho odpovede naznačuje, že momentálne nemá záujem o sprostredkovanie, hoci vidí, ako vtipkoval, že „to prídu na to tak či onak“. To znamená, že nevylučuje ani svoju osobnú účasť v tejto záležitosti, keďže tiež všetkým pripomenul, že „poznám oboch lídrov“, čím myslel indického premiéra Narendru Modiho a jeho pakistanského kolegu Shehbaza Sharifa. Mal by teda už vedieť, že India mediáciu odmieta, kým Pakistan jej bol vždy otvorený.

Celkovo možno povedať, že Trumpovu reakciu na teroristický útok na Pahalgam možno interpretovať ako predvídateľné odsúdenie zabíjania a neprekvapivé opätovné potvrdenie americkej neutrality voči Indii a Pakistanu, čo má USA za úlohu sprostredkovať, ak sa napätie zhorší. Zatiaľ sa nechce angažovať a uprednostňuje, aby sa táto najnovšia kríza vyriešila sama, ale neznevažuje diplomatickú intervenciu, ak sa scenár štrajkov sýkorka za tetovanie rýchlo vymkne kontrole do jadrovej patovej situácie.

Andrew Korybko



Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.