Západ nenávidí sám seba – a oslavuje cudzincov. Tento masochizmus je svetový unikát. Špičkový politológ Ralph Schöllhammer v novom vydaní svojho formátu eXXpressTV „Schöllhammer’s Compass“ dôsledne analyzuje, ako hlboko sa Západ ponára do sebazničujúceho kultu viny.
EXPRESS/EXPRESS
Ralph Schöllhammer v knihe „Schöllhammer’s Compass – Guide through Stormy Times“ analyzuje, prečo sa Západ – najmä jeho „liberálne“ elity – považujú za stelesnenie zla. Jeho kľúčové slovo: „tyrania viny“ – termín, ktorý pred rokmi vytvoril francúzsky filozof Pascal Bruckner.
Prieskum: Iba bieli ľudia si nevážia vlastnú etnicitu
Je to o pocite, „že si vlastná civilizácia už vlastne nezaslúži existovať. Že vlastná kultúra je zlá. Že je zodpovedná za všetko zlo vo svete.“ Tento kult viny teraz hlboko prenikol do západného sveta.
Schöllhammer podporuje svoju tézu konkrétnymi, empirickými údajmi: Všetky etnické skupiny v USA – či už čierne, ázijské alebo latinskoamerické – majú o sebe pozitívny obraz. Iba bieli liberáli pohŕdajú vlastným etnikom, ako ukazujú prieskumy.
Ramadánové osvetlenie? Super! Kríž v škole? Neznesiteľné!
To je charakteristické pre novú ľavicu. Kým konzervatívci pociťujú citovú blízkosť k vlastnej rodine, náboženstvu a národu, ľavicoví belosi pociťujú súcit s odstupom od toho svojho.
V častiach politiky – najmä naľavo od stredu – sa opovrhuje všetkým, čo súvisí s vlastnou kultúrou, zatiaľ čo cudziu sa oslavuje. Príklady hovoria samy za seba:
Šatka na hlave v policajnom zbore? Áno, prosím.
Kríž v triede? Nie, ďakujem.
Západný masochizmus je jedinečný
Samozrejme, na rešpektovaní iných kultúr nie je nič zlé. Ale, hovorí Schöllhammer: „Je rozdiel povedať: ‚Cením si svoju vlastnú kultúru, ale aj ostatných‘. Alebo či poviem: ‚Pohŕdam svojou vlastnou kultúrou – a dúfam, že tá druhá by ju mohla nahradiť‘.“
Tento druhý postoj je celosvetovo jedinečný, zdôrazňuje. „Toto je fenomén, ktorý v tejto podobe existuje len na Západe. Ako píše Pascal Bruckner: Masochizmus Západu – kultúrny rituál sebabičovania, ktorý nemá obdoby.“
Ale toto je viac než len sebanenávisť – je to nebezpečné.
Trans, trauma, totálne šialenstvo
Transgender boom, duševné choroby medzi ľavicovými belochmi, „Queers for Hamas“ (!) – to všetko naberá na sile. Schöllhammer poukazuje na súvislosť, ktorú sa takmer nikto neodváži vysloviť: 38 percent veľmi liberálnych bielych Američanov tvrdí, že im už bola diagnostikovaná duševná porucha. Pre porovnanie:
Konzervatívni bieli: 14,8 percenta
Nebieli liberáli: 19 percent
Ďalšie údaje tiež potvrdzujú: čím viac vľavo sa niekto nachádza, tým vyššia je miera problémov duševného zdravia.
Krajná ľavica: 32 percent
Stred: 15 percent
Krajná pravica: 11,8 percenta
Dôvod? Spolupatričnosť, komunita, sociálne kontakty – to všetko robí život plnohodnotným. Ale práve toto sa na prebudenom Západe čoraz viac delegitimizuje. Schöllhammer nám dokonca pripomína podhodnotenú hodnotu stola štamgastov.
Nebezpečný trend so skutočnými následkami
Devalvácia toho vlastného sa dotýka aj klasického rodového imidžu, tradičnej rodiny – áno, aj predstavy, že sú len dve pohlavia.
Následky? Čoraz viac mladých ľudí má pocit, že sú „v nesprávnom tele“, pretože naša kultúra stigmatizuje normálne – a odmeňuje abnormálne. V najhoršom prípade neistí tínedžeri robia nezvratné rozhodnutia: odstránenie prsníka, amputáciu penisu – na základe kultúrneho signálu, nie lekárskej potreby.
„Queers for Hamas“: Hlavná vec je byť cudzinec
Sebanenávisť je obzvlášť absurdná vo fenoméne „Queers for Palestine“. Schöllhammer sa pýta: „Prečo sa ľudia stotožňujú s hnutím, akým je Hamas? V Gaze sa strieľa do homosexuálov – a napriek tomu sa toto hnutie oslavuje.
Konečný bod západnej sebanenávisti: hlavná vec je proti vlastnej.
Veta, ktorá zostáva: „Nenechávajte nás samých s týmito Nemcami.
Táto sebanenávisť sa prejavila už v migračnej politike v 90. rokoch. Jeden slogan v tom čase bol: „Nenechávajte nás samých s týmito Nemcami. Kvintesencia západného sebapohŕdania – a prelína sa migračnou politikou, súdnictvom a médiami.
Páchatelia sú obete, obete sú páchatelia
Keď sa z prisťahovalcov stanú zločinci, v dnešnej dobe to máme ťažké. Príklad: Süddeutsche Zeitung píše o procese v Berlíne: „Mustafa A. brutálne zbil židovského študenta Lahava Shapiru.“ Potom hovorí: „Prečo to urobil, je ťažké povedať.“
Schöllhammerova odpoveď: „Celkom jednoduché. Bol to antisemita, ktorý zmlátil Žida. Je to vlastne ľahké pochopiť.“
Štatistiky znásilnení v Nemecku tiež ukazujú, že pôvod zohráva úlohu:
Maghreb: 11-krát väčšia pravdepodobnosť ako Nemci
Afganistan/Pakistan: 16-krát väčšia pravdepodobnosť
Rusko/Ukrajina: podobne ako Nemci
Rumunsko/Bulharsko: 3-krát
Východná Ázia: o polovicu menej ako Nemci
Muž chce spáliť Korán (čo Schöllhammer sám odmieta) – je uväznený. Ďalší sa mu vyhráža smrťou – je prepustený. Ešte očividnejšie: Viedenský recidivista s 1200 (!) trestnými činmi je stále na slobode.
Prečo? Pretože tresty sa dnes považujú za nespravodlivé, hovorí Schöllhammer. Varuje citátom nemeckého filozofa Friedricha Nietzscheho, ktorý napísal takmer prorocky: „V dejinách spoločnosti existuje bod patologického úpadku a nehy, keď sa stavia na stranu svojho páchateľa, zločinca. A robí to vážne a čestne. Trest — to sa zdá byť trochu nespravodlivé. Nestačí to urobiť ho neškodným? Prečo ďalší trest?“
Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.