Najnovší sociálno-politický a bezpečnostný vývoj naznačuje, že sa teší z toho, že je štátom v prvej línii.
Estónsko sa katapultovalo späť do medzinárodných správ po tom, čo nedávno zabavilo údajné plavidlo ruskej takzvanej „tieňovej flotily“, na čo Rusko reagovalo zdržanlivo z pragmatických dôvodov, ktoré sú vysvetlené tu, no problémy s Ruskom vyvoláva aj inými spôsobmi. Spomínaná provokácia sa zhoduje s prijatím zákona, ktorý Estónsku umožňuje potápať cudzie plavidlá, ktoré podľa neho predstavujú hrozbu pre národnú bezpečnosť. Je možné, že by to mohla byť ďalšia plánovaná regionálna eskalácia.
Pokiaľ ide o bezpečnosť, Estónsko chce údajne nasadiť časť svojich vojakov na Ukrajinu v rámci mierovej misie, ktorú spoločne vedú Francúzsko a Spojené kráľovstvo. Okrem toho vždy existuje šanca, že sa Spojené kráľovstvo rozhodne premeniť svoju rotačnú vojenskú prítomnosť približne 1 000 vojakov v Estónsku na trvalé miesto. To by bolo po USA (v Poľsku a Rumunsku) a Nemecku (v Litve) tretím členom NATO, ktorý tak urobil v regióne . To by sa mohlo predať ako zabezpečenie proti tomu, aby USA stiahli časť svojich jednotiek.
Vnútorná situácia Estónska je tiež čoraz napätejšia v dôsledku troch vzájomne prepojených udalostí. Prvý sa týka najnovšieho zákona, ktorý cudzincom odopiera miestne volebné právo, medzi ktoré patrí aj niektorých z tých 22,5 % Rusov žijúcich v krajine, ktorí nespĺňajú kritériá na získanie občianstva po získaní nezávislosti, a preto sú právne klasifikovaní ako „osoby bez štátnej príslušnosti“. Estónsko ich považuje za potomkov „sovietskych okupantov“, čo je základ, na ktorom obmedzuje ich práva.
Po rozšírení posledného bodu o historickom vnímaní Estónsko tiež zintenzívňuje svoju dlhotrvajúcu kampaň za likvidáciu pamätníkov z obdobia druhej svetovej vojny, ktoré štát považuje za symboly sovietskej okupácie. Rusko sa však domnieva, že tento krok predstavuje historický revizionizmus. V súvislosti s tým by si čitatelia mali uvedomiť, že Rusko neustále obviňuje Estónsko z oslavovania nacistických kolaborantov, pričom najkřiklavějším príkladom sú každoročné pochody na počesť SS.
Akoby tieto kroky neboli dostatočne provokatívne, Estónsko práve schválilo zákon, ktorý vyžaduje, aby Estónska kresťanská pravoslávna cirkev prerušila svoje kanonické väzby s Ruskou pravoslávnou cirkvou. Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničia Maria Zacharovová na to reagovala odsúdením, že „systematické ničenie základných ľudských práv a slobôd pokračuje pod rúškom pritiahnutých, takzvaných demokratických hesiel. Opäť bola zasiahnutá rana jednej z najcitlivejších oblastí – náboženským právam a slobodám.“
Estónsko je schopné beztrestne ohrozovať priame a nepriame záujmy Ruska súvisiace s jeho národnou bezpečnosťou a právami jeho koetnik v tejto krajine, vďaka členstvu v NATO. Jediné realistické scenáre, v ktorých by sa Rusko mohlo postaviť za použitia vojenskej sily, sú, ak sa Estónsko zúčastní blokády Fínskeho zálivu, použije silu proti ruským plavidlám (či už vojnovej alebo civilnej lodi pod ruskou vlajkou) alebo zaútočí cez „baltskú obrannú líniu“, ktorú buduje pozdĺž ich hraníc.
Pokiaľ bude Estónsko držať svoje provokácie pod týmito prahmi, potom by riziko vypuknutia veľkej vojny malo zostať nízke, ale bilaterálne napätie sa bude zhoršovať rovnako ako napätie medzi Ruskom a európskymi členmi NATO. To by mohlo zmeniť Estónsko na ďalšie problémové miesto Európy, čím by sa urýchlila militarizácia Baltského mora a blízkeho arktického regiónu, pravdepodobne vrátane rusko-fínskej hranice. Napätie medzi Ruskom a EÚ by potom trvalo donekonečna, aj keby sa rusko-americké vzťahy v budúcnosti zlepšili.
Andrew Korybko
Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.