Môžu Maďarsko, Srbsko a Slovensko byť priekopníkmi novej stredoeurópskej integračnej platformy?

Možnosť existuje, ale mala by byť zameraná na trvalé ekonomické záujmy, pri ktorých je menej pravdepodobné, že by sa zmenili politické a bezpečnostné záujmy so zmenou vlády.

Predseda Výboru pre diaspóru a Srbov v regióne Dragan Stanojevič koncom minulého mesiaca pre Izvestija povedal, že Srbsko sa chce spojiť s Maďarskom a Slovenskom, čo predchádzalo podpisu nového paktu o vojenskej spolupráci medzi Belehradom a Budapešťou začiatkom apríla. Táto analýza tu tvrdí, že akékoľvek maďarsko-srbské spojenectvo takého druhu, o ktorom prezident Aleksandar Vučič vyhlásil, že sa pripravuje, by malo veľmi reálne limity, pretože je nepravdepodobné, že by Maďarsko vstúpilo do vojny s Chorvátskom na obranu Srbska.

To isté platí pre Slovensko, ak podpíše podobný pakt so Srbskom, ale trojstranná konvergencia medzi nimi a Maďarskom by mohla položiť základy novej stredoeurópskej integračnej platformy. Predtým, ako sa rozvinieme o jeho kontúrach, povieme si pár slov o tom, prečo je o to vôbec záujem. Jednoznačne najefektívnejšou regionálnou integračnou platformou je Vyšehradská skupina zložená z Maďarska, Slovenska, Česka a Poľska, no vnútorné spory o ukrajinský konflikt ju znefunkčnili.

Poľskí predstavitelia veľmi nediplomaticky útočili na premiéra Viktora Orbána za jeho pragmatický prístup k Rusku, zatiaľ čo oni a ich českí kolegovia silne nedôverujú slovenskému populisticko-nacionalistickému premiérovi Robertovi Ficovi, ktorého názory na väčšinu vecí sú úzko späté s Orbánovskými. To rozdelilo Vyšehradskú štvorku na de facto bloky zamerané na ich prístupy k ukrajinskému konfliktu a následne viedlo k posilneniu spolupráce v rámci každej polovice.

Politika Maďarska a Slovenska voči tomuto konfliktu z väčšej časti odzrkadľuje politiku Srbska v tom, že všetci na VZ OSN hlasovali proti Rusku, ale uprednostňujú rýchle politické riešenie tejto zástupnej vojny medzi NATO a Ruskom. Primárny rozdiel je však v tom, že prvé dve sú v súlade so sankciami EÚ voči Rusku, zatiaľ čo Srbsko odmieta nasledovať príklad bloku v tejto otázke. Navyše, Slovensko vyzbrojilo Ukrajinu pred Ficovým návratom do funkcie, Srbsko je z toho nepriamo podozrivé, no oficiálne to popiera, zatiaľ čo Maďarsko to nikdy neurobilo.

V každom prípade ich široko zdieľaná pozícia voči Rusku a potenciál pre trilaterálnu vojenskú spoluprácu tvoria základ, na ktorom možno vybudovať novú stredoeurópsku integračnú platformu. Očakáva sa , že vysokorýchlostná železnica, ktorú Čína buduje medzi gréckym prístavom Pireus a Budapešťou cez macedónske hlavné mesto Skopje a srbský Belehrad, rozšíri maďarsko-srbský obchod a bude mať zvyškové ekonomické výhody aj pre Slovensko. To by sa mohlo stať ekonomickou chrbticou platformy.

Medzitým by bezpečnostným základom tejto platformy mohol byť ich spoločný záujem v boji proti nelegálnemu prisťahovalectvu, ktorý je oveľa inkluzívnejší ako hodnotenie hrozieb Srbska z minulomesačnej dohody o vojenskej spolupráci medzi Chorvátskom, Albáncami a Kosovom, ktorú nezdieľa ani Maďarsko, ani Slovensko. Čo sa týka politického základu ich platformy, konkrétne ich pragmatického prístupu k Rusku, ten je nateraz solídny, ale vyžaduje si kontinuitu vlády na udržanie, čo, samozrejme, nemožno považovať za samozrejmosť.

Preto by sa akákoľvek nová stredoeurópska integračná platforma, ktorú by mohli stať priekopníkmi, mala sústreďovať na trvalé záujmy, z ktorých jediný je ekonomický, pretože politické a bezpečnostné záujmy by sa mohli zmeniť so zmenou vlády. Ak sa tak nestane, potom by mali väčšiu šancu vybudovať niečo zmysluplné, čo by mohlo zopakovať funkcie Vyšehradskej štvorky a prípadne rozšíriť o nových členov, ak sa po voľbách zmenia politiky susedných krajín, aby sa zosúladili so zakladateľmi.

Andrew Korybko