Steve Witkoff, Trumpov tieňový minister zahraničných vecí

Steve Witkoff, osobitný zástupca prezidenta USA pre rozhovory s Moskvou, sa dostal pod paľbu. Podľa obvinení je jasné, že mnohí, od Kyjeva cez Londýn až po Washington, si neželajú normalizáciu americko-ruských vzťahov. A aj keď tomu nedokážu zabrániť, rozhodne chcú spomaliť snahy Bieleho domu o vyriešenie rusko-ukrajinského konfliktu v záujme „Trumpovej Ameriky“. Maďarský novinár Gábor Stier má informácie z Trumpovho vnútorného okruhu.

Steve Witkoff, ktorý pochádza zo židovskej imigrantskej rodiny zo Sovietskeho zväzu, sa sám stal gigantickým investorom do nehnuteľností a je osobným dôverníkom (a priateľom golfu) amerického prezidenta Donalda Trumpa. Vo vodcovskom tíme Donalda Trumpa, kde v súčasnosti neexistuje konsenzus v rôznych otázkach, sa momentálne Witkoff teší najväčšej Trumpovej dôvere, a preto zastáva mimoriadne dôležitú pozíciu v boji o moc v USA a je aktívny ako osobitný vyslanec pri rokovaniach s Ruskom aj pri rokovaniach s Iránom – nie nevyhnutne na potešenie amerického ministerstva zahraničia, ktoré je za to v skutočnosti zodpovedné. (Foto Evelyn Hockstein / Reuters)

Vyjadrenia Steva Witkoffa pre Tuckera Carlsona z konca marca, po ktorých nasledovali jeho diskusie s Donaldom Trumpom, vyvolali zmätok a pobúrenie medzi západoeurópskou a časťou americkej verejnosti. S kritikou sa stretol najmä jeho názor vyjadrený podľa tlačovej agentúry Reuters, že by sa malo zvážiť odovzdanie štyroch regiónov na východnej a južnej Ukrajine, ktoré už boli ústavne oddelené od Ruska.

Podľa Trumpovho osobitného vyslanca Rusko trvá na získaní kontroly nad štyrmi regiónmi, ktoré v referende odhlasovali pripojenie k Rusku – Luhanskom, Doneckom, Záporožím a Chersonom – a akceptovanie tejto ruskej podmienky by nás priviedlo bližšie k mierovej dohode.

Tento návrh rázne odmietol ďalší osobitný vyslanec USA Keith Kellogg, ktorý je podľa agentúry Reuters primárne v kontakte s Ukrajinou, s odôvodnením, že Kyjev by ho neprijal. To je pravda, ale Ukrajina by v skutočnosti neprijala žiadne z Trumpových nápadov, no ani ich nemôže odmietnuť.

Sabotáž amerických plánov

Kyjev v súčasnosti hrá s cieľom zabrániť alebo aspoň spomaliť ďalší ruský postup s pomocou Britov a „ochotných“, pričom zároveň sleduje taktické ciele a do hĺbky pokračuje v útokoch na ruské územie. Kyjev by dokonca mohol nájsť nového spojenca vo Friedrichovi Merzovi. Kľúčovým bodom je sabotovať plány USA v nádeji, že Trump jedného dňa zmizne zo scény. Dovtedy by sa možno podarilo rozdeliť jeho tím a nájsť niekoho, kto zastupuje západoeurópske/ukrajinské záujmy.

Na túto rolu však neexistuje skutočný kandidát, keďže Trumpa počúva aj minister zahraničných vecí Marco Rubio, ktorý sa predtým vyjadroval inak, a potenciálny najvyšší poradca pre národnú bezpečnosť Michael Waltz nie je súčasťou užšieho okruhu prezidenta a škandál so signálmi oslabil jeho pozíciu. Keith Kellogg, ktorého názory sa líšia od Witkoffových, no napriek tomu je Trumpovi lojálny, je dobrým kandidátom. To tiež vysvetľuje, prečo sa objavil tak výrazne ako kontrapunkt v materiáli Reuters a potom v západnom globalistickom rozprávaní.

Rozdielne názory dvoch osobitných predstaviteľov sa ukázali v niekoľkých bodoch. Kellogg napríklad nedávno ostro odsúdil ruský raketový útok na Sumy, ktorý si vyžiadal aj civilné obete, zatiaľ čo Witkoff mlčal. Kellogg však predstavil aj plán, ktorý – hoci to poprel – smeroval k rozdeleniu Ukrajiny. Tento plán je zabalený do myšlienky rozdelenia Berlína na kontrolné zóny v roku 1945. V zásade však Kellogg aj Witkoff akceptujú nové skutočnosti vo svete a na ukrajinských frontoch. Cieľom ich úvah je okrem iného pripraviť západnú verejnú mienku na prijatie týchto triezvych skutočností. Ďalším faktorom pri prezentácii rôznych plánov je tlak Bieleho domu na vyjednávacích partnerov, aby dosiahli prímerie.

Zmätok vo Washingtone

Witkoff, ktorý sa s Trumpom priatelí už desaťročia a už počas prvého funkčného obdobia mu účinne pomáhal v diplomatických záležitostiach, má jednoznačne bližšie k predstavám prezidenta. Vyššie spomínaný spor, ako aj spomalenie mierového úsilia v posledných týždňoch dokazujú, že Spojené štáty nemajú zrelú, rozhodnú víziu, ako presadiť všeobecné a stabilné prímerie.

Pociťujú to aj strany priamo alebo nepriamo zapojené do tohto procesu. Bezmocnosť vo Washingtone teda povzbudzuje európskych „ochotných“, ktorí sú už proti Trumpovým myšlienkam a neustále sa obávajú nejakého druhu zrady zo strany Bieleho domu a nemajú záujem na rýchlom úspechu Washingtonu, aby zo všetkých síl presadzovali svoje záujmy. Tieto záujmy majú za cieľ posilniť Ukrajinu a ďalej oslabiť Rusko, pričom sa pridržiavajú predchádzajúcich predstáv Západu. Hoci ich schopnosti výrazne brzdia, dosiahli už toľko, že povzbudzujú ukrajinské vedenie a Volodymyr Zelenskyj sa naďalej vzpiera Trumpovi a zatiaľ nepodpísal dohodu známu ako „Dohoda o vzácnych zeminách“.

Kyjev zároveň takticky zdôrazňuje, že podporuje a akceptuje prímerie, pričom sa snaží z meškania obviniť Moskvu. Robí všetko pre to, aby postavila Trumpov tím proti Moskve.

Ale Kyjev si robí srandu aj z Washingtonu. Najnovšie zašiel Zelenský tak ďaleko, že obvinil Biely dom z akceptovania ruského príbehu vo vyhlásení o „60 minútach“ CBS – programe USA, ktorý je už vo vojne s Trumpom. Uľahčuje to skutočnosť, že v západnom informačnom priestore zásadne dominujú tieto naratívy, ktoré odrážajú myšlienky Londýna, Paríža a Kyjeva.

Moskva sa tiež nikam neponáhľa a snaží sa zo situácie vyťažiť maximum. Zabezpečuje, aby sa rokovania neprerušili, a tým demonštruje svoj konštruktívny prístup. Zároveň je však odhodlaná presadzovať svoje záujmy. Moskva sa napríklad v rámci čiastočného prímeria v Čiernom mori snaží dosiahnuť zrušenie sankcií, ktoré bránia ruským poľnohospodárskym produktom v prístupe na svetový trh. Je to pochopiteľné, pretože celkovo je Rusko napriek svojim problémom v oveľa lepšej pozícii ako Ukrajina.

Taktika Bieleho domu

Trumpovi tiež dáva jasne najavo, že ak sa dosiahne stabilný mier, Moskva môže USA geopoliticky a ekonomicky ponúknuť oveľa viac ako Ukrajina. Putin a Trump sa zhodujú, že radšej hovoria o budúcej spolupráci ako o ceste k mieru, pretože tam je oveľa viac spoločných záujmov.

Z toho, čo bolo povedané, je zrejmé, že v súčasnej situácii sa okrem Trumpa stal terčom kritiky aj Witkoff, od Londýna a Paríža až po amerických demokratov a republikánskych „jastrabov“. Ide o pokus zatlačiť Witkoffa do úzadia, pričom sa ignoruje fakt, že v podstate realizuje Trumpove myšlienky. Rozdelenie postu osobitného zástupcu bolo tiež skôr taktickým ťahom Bieleho domu. Kellogg bol v Moskve právom považovaný za príliš protiruského kvôli jeho predchádzajúcim vyhláseniam a Trump uznal, že jeho postoj by len spomalil rokovania.

Witkoff, osobitný predstaviteľ pôvodne zodpovedný za Blízky východ, bol teda poverený úlohou rokovať s Moskvou a v prípade potreby aj s Kyjevom, zatiaľ čo Kellogg, ktorý je v týchto kruhoch lepšie akceptovaný, zastupuje ukrajinskú a európsku líniu. Obe majú za úlohu obmäkčiť druhú stranu, a to si pochopiteľne vyžaduje iné prostriedky. Vzhľadom na priebeh rokovaní – predovšetkým sa treba dohodnúť s Moskvou – Kellogg na chvíľu zmizol z radaru, aby sa opäť objavil v materiáli agentúry Reuters.

Okrem toho možno kampaň okolo Witkoffa vysvetliť aj mocenskými bojmi v rámci americkej elity. V Trumpovom okruhu sa v súčasnosti vynárajú tri názorové centrá týkajúce sa riadenia ukrajinsko-ruského konfliktu: Ministerstvo zahraničných vecí, Kellogg a Witkoff. Ministerstvo zahraničných vecí sa v súčasnosti zaoberá najmä technickými záležitosťami – obnovou diplomatických vzťahov, nehnuteľností, priamych leteckých spojení atď. – alebo Witkoff v rozpore s diplomatickými a bezpečnostnými protokolmi hostil Kirilla Dmitrieva, Putinovho osobitného zástupcu pre investície a medzinárodné ekonomické záležitosti, na večeru v Bielom dome a nie vo svojom vlastnom dome.

Preto nie je možné v súčasnosti splniť želanie rusko-nepriateľského krídla republikánov vymenovať Rubia namiesto Witkoffa. Pretože Witkoff, ktorý Trumpa pozná desaťročia ako dodávateľ stavebných prác, plne chápe, čo prezident chce, a na rokovania s Ruskom sa pozerá cez optiku „Trumpovej Ameriky“. Táto hmatateľná, bezpodmienečná dôvera, ktorú do neho Trump vkladá, však poskytuje Witkoffovi aj cieľ.

„Tieňový minister zahraničných vecí“ Witkoff

Prezident ho poveril mediáciou najskôr v Gaze, potom v rusko-ukrajinskom konflikte a naposledy viedol americkú delegáciu na rokovaniach s Iránom v Ománe. Nie je náhoda, že vo Washingtone sa o ňom už hovorí ako o „vyslancovi do všetkého“. V tejto súvislosti sa spomína, že podobne ako v prípade Abrahámových dohôd o normalizácii vzťahov medzi Izraelom a arabskými štátmi koná mimoriadne energicky, no je preťažený. Obviňujú ho však aj z toho, že ruskí a iránski diplomati sú skúsení a bystrí vyjednávači, a tak môžu Witkoffovi a jeho tímu vnútiť svoju vôľu.

Za kritikou sa skrýva aj rozhorčenie nad tým, že Witkoff je v podstate „tieňovým ministrom zahraničia“ a mnohí by chceli, aby sa diplomacia vrátila na ministerstvo zahraničia. V tejto súvislosti pripomeňme, že počas prvého Trumpovho funkčného obdobia veteráni ministerstva zahraničia takýmto spôsobom v priebehu roka zosadili Rexa Tillersona, ktorý sa z generálneho riaditeľa ExxonMobilu vypracoval na ministra zahraničných vecí.

Za týmito útokmi je však jasné aj to, že aj vo Washingtone je stále veľa odporcov normalizácie rusko-amerických vzťahov. A, samozrejme, závisť, pretože Witkoff má veľkú šancu, aj keď nie hneď, dosiahnuť úspech vo vzťahoch s Ruskom a Iránom, a to by bola skutočná odpoveď pre pochybovačov a závistlivcov.

Zdroj: https://globalbridge.ch/steve-witkoff-trumps-schattenaussenminister/