Azerbajdžan nepredá Európskej únii viac plynu bez konkrétnych záruk, vyhlásil prezident krajiny Ilham Alijev. Bez skutočného záväzku zo strany Európy by krajina mohla namiesto toho uzatvárať dohody so susedmi „na východe, na juhu“, povedal Alijev 9. apríla počas medzinárodného fóra, ktoré sa konalo v hlavnom meste krajiny Baku.
Azerbajdžanský prezident Ilham Alijev. EPA-EFE/IGOR KOVALENKO
Azerbajdžan nepredá Európskej únii viac plynu bez konkrétnych záruk, vyhlásil prezident krajiny Ilham Alijev .
Bez skutočného záväzku zo strany Európy by krajina mohla namiesto toho uzatvárať dohody so susedmi „na východe, na juhu“, povedal Alijev 9. apríla počas medzinárodného fóra, ktoré sa konalo v hlavnom meste krajiny Baku.
„Prečo by som sa mal na váš trh pozerať ako na svoj hlavný trh?“ spýtal sa EÚ.
Povedal, že existuje rozpor medzi tým, čo blok požaduje, a budúcnosťou, ktorú si predstavuje. „EÚ hovorí, že v roku 2050 budú uhlíkovo neutrálni a žiadajú ma, aby som investoval peniaze a produkoval viac plynu,“ povedal. „Ale kam ten plyn pôjde, ak ho nedostanú od nás?“
Aura Sabadusová, trhová expertka na energetické správy a poskytovateľa údajov ICIS, povedala: „Táto diskusia sa začala pred rokmi, keď [predsedníčka Európskej komisie Ursula] von der Leyenová išla v roku 2022 do Baku, aby požiadala o zaslanie dodatočných objemov plynu do Európy.
„Odvtedy Azerbajdžan v skutočnosti neustále hovorí EÚ, že potrebuje viac záväzkov, ale EÚ ich nemôže [poskytnúť]… pretože chcú mať v budúcnosti čisté ekonomiky bez fosílnych palív,“ dodala.
Alijev predtým v apríli vyzval medzinárodné finančné inštitúcie, aby prehodnotili svoj postoj proti financovaniu projektov v oblasti zemného plynu.
Južný plynový koridor , 3500 km plynovod, ktorý dodáva zemný plyn do krajín juhovýchodnej Európy z Azerbajdžanu, a ďalšie plynovody používané na export plynu, bežia na plnú kapacitu, povedal .
Na ich rozšírenie by bolo potrebné financovanie, ale „medzinárodné finančné inštitúcie… sa rozhodli pozastaviť financovanie projektov súvisiacich s fosílnymi palivami“, povedal na poslednom zasadnutí poradnej rady EK pre južný koridor zemného plynu 4. apríla.
9. apríla však uznal, že EÚ je atraktívnou destináciou pre jej „legislatíva, pravidlá, postupy“, ako aj pre jej vzájomnú prepojenosť.
Hovorca EK 10. apríla povedal: „Obchodní partneri na celom svete… stoja v rade, aby s nami podpísali obchodné dohody, pretože vedia, že sme stabilní, spoľahliví a predvídateľní.
Alijev varoval, že Baku sa môže obrátiť inam. „Nemali by sme sa pozerať len na západ, môžeme sa pozerať na východ, na juh. To je dôležité pre… energetickú bezpečnosť Európy,“ povedal.
V roku 2024 EÚ doviezla asi 13 miliárd kubických metrov (bcm) zemného plynu z Azerbajdžanu, všetko plynovodom.
Na porovnanie, dovoz z Ruska do EÚ predstavoval v tom istom období približne 11 miliárd m3, čo je prudký pokles v porovnaní s úrovňou spred roku 2022, hoci je stále významný vzhľadom na politické prísľuby eliminovať závislosť. Z toho prietoky potrubím tvorili asi 5 miliárd m3.
USA – napriek tomu, že nedodávajú žiadny plynovod – predstavovali 45 percent všetkého dovozu skvapalneného zemného plynu (LNG) do EÚ.
Nestálosť trhu s energiou , čiastočne spôsobená transatlantickým obchodným napätím, už podľa analytikov viedla k rizikovej prirážke pri stanovovaní cien plynu. Americký prezident Donald Trump žiadal, aby EÚ nakupovala viac LNG.
Napriek tomu, po tom, čo sa „ priveľmi dobre poučil “, keď Rusko napadlo Ukrajinu a EÚ bola nútená diverzifikovať dovoz plynu, sa blok teraz obáva , o koľko viac môže dovážať z USA.
„Dlhodobé zmluvy s európskymi krajinami boli zavedené už pred vojnou; Baku zásobuje Európu plynom prostredníctvom dlhodobých zmlúv najmenej päť rokov,“ povedal Sabadus.
„Čo je teraz iné, je to, že [Azerbajdžan] ukazujú EÚ, že môžu predávať inde. Turecko má veľký potenciál absorbovať viac azerbajdžanského plynu… majú tiež veľmi dobré diplomatické vzťahy,“ povedala.
„Je možné, že ide o stratégiu rokovaní a že sa snažia prinútiť EÚ, aby sa pohla,“ dodala.
Alijev sa 4. apríla stretol s európskym komisárom pre energetiku Danom Jørgensenom počas zasadnutia poradnej rady pre južný koridor zemného plynu.
Obaja zdôraznili strategický význam tranzitnej trasy plynu, ktorá je súčasťou plánov EÚ na diverzifikáciu .
Obe strany opätovne potvrdili svoje ambície zdvojnásobiť objemy na 20 miliárd m3 ročne do roku 2027, čo je cieľ prvýkrát stanovený v roku 2022.
Azerbajdžan dal jasne najavo, že takéto rozšírenie bolo možné len s konkrétnymi zárukami EÚ.
Azerbajdžanský minister energetiky Parviz Šahbazov na konferencii v Baku vyzval 27-členný blok, aby „prehodnotil“ svoje finančné obmedzenia týkajúce sa cezhraničnej plynárenskej infraštruktúry, pričom varoval, že súčasné obmedzenia bránia investíciám do rozšírenia Južného plynového koridoru.
„Nemal by existovať rozpor medzi politickou podporou zvýšenia dodávok plynu z Azerbajdžanu a nedostatočnou podporou financovania infraštruktúrnych projektov,“ povedal.
Zdroj: https://brusselssignal.eu/2025/04/azerbaijan-warns-eu-it-could-sell-its-gas-elsewhere/
Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.