Belgický prevádzkovateľ rozvodnej siete Elia varoval, že krajina môže čeliť výpadkom prúdu – kvôli prebytku solárnej energie.

Slnko je zlé pre slnečnú energiu v Belgicku. EPA-EFE/SASCHA STEINBACH
Už druhý rok po sebe môže belgická elektrická sieť čeliť tlaku počas jarných a letných mesiacov z dôvodu nadmerného množstva elektriny počas slnečných dní, keď je dopyt nízky.
Vo svojom letnom výhľade zo 4. apríla Elia varovala pred zvýšenými rizikami pre stabilitu siete spôsobenými nadprodukciou obnoviteľnej energie. Operátor uviedol, že zvažuje násilné odpojenie solárnych parkov a veterných elektrární, ktoré preťažujú sieť.
Uviedlo sa, že koreň problému spočíval v explozívnom raste solárnej energie. Belgicko má teraz nainštalovaných približne 11,4 GW solárnych panelov – 4 GW viac ako pred dvoma rokmi.
Táto kapacita, do značnej miery decentralizovaná cez strechy, by mohla počas špičky slnečného svitu generovať až 9 GW elektriny.
Bez zodpovedajúceho zvýšenia flexibilnej spotreby alebo skladovacej kapacity to vytvorilo vážnu nerovnováhu medzi ponukou a dopytom.
V dňoch s jasnou oblohou a nízkou spotrebou elektriny – najmä cez víkendy a sviatky – krajina riskovala, že vyrobí oveľa viac elektriny, než dokáže spotrebovať alebo exportovať.
Táto situácia, označovaná ako „nestlačiteľnosť“, by mohla viesť k negatívnym cenám elektriny a v extrémnych prípadoch k nestabilite frekvencie nielen v Belgicku, ale aj v prepojených európskych sieťach.
Vývoz prebytočnej obnoviteľnej energie sa ukázal ako náročný, pretože susedné regióny zvyčajne zažívali podobné poveternostné podmienky súčasne.
Napriek týmto rizikám sa systém pri riešení týchto nerovnováh naďalej vo veľkej miere spoliehal na účastníkov trhu.
Hoci spoločnosť Elia poskytovala predpovede a aktualizácie, neexistovala žiadna záruka, že účastníci trhu budú môcť primerane alebo dostatočne rýchlo reagovať.
Keď sa trhu nepodarilo obnoviť rovnováhu, Elia môže byť nútená zasiahnuť, aktivovať takzvané flexibilné produkty alebo dokonca obmedziť produkciu z veľkých solárnych a pobrežných veterných fariem.
To zahŕňalo inštalácie pripojené k distribučným sieťam, aj keď nie rezidenčné solárne panely – zatiaľ sa uvádza.
Nadmerná ponuka tlačí ceny elektriny ďalej do záporných hodnôt na veľkoobchodnom trhu, čo núti výrobcov platiť len za to, že vyložia nadbytočnú elektrinu.
Očakávalo sa, že za prebytočnú slnečnú energiu, ktorú dodávajú do siete, sa čoskoro budú účtovať aj súkromné osoby.
Napriek opakovaným varovaniam sa zdalo, že na vytvorenie väčšej flexibility na trhu s elektrickou energiou sa dosiahol len malý štrukturálny pokrok.
Spotrebitelia stále neboli vo veľkej miere motivovaní, aby zmenili spotrebu energie tak, aby sa prispôsobili obdobiam vysokej výroby obnoviteľných zdrojov a flexibilné zmluvy alebo nástroje inteligentnej spotreby zostali skôr výnimkou ako pravidlom, povedal Elia.
Poukázal však na sľubný vývoj, ako napríklad nové dodávateľské produkty, ktoré využívali decentralizovanú flexibilitu. Zamerala sa aj na dánsky experimentálny model „rozdelenia dodávok“, kde si každé zariadenie mohlo vybrať vlastného dodávateľa elektriny.
Vo februári Belgicko natrvalo zatvorilo svoj jadrový reaktor Doel 1 ako súčasť predtým zavedených environmentálnych politík, čím sa znížilo stabilné základné zaťaženie krajiny – stabilná úroveň dopytu, ktorú musí sústava neustále uspokojovať.
Nová belgická vláda však zmenila politiku postupného vyraďovania jadrových zariadení, pričom sa rozhodla zachovať zostávajúce jadrové elektrárne a dokonca plánuje nové.
Na rozdiel od obnoviteľných zdrojov jadrové elektrárne nepretržite fungovali takmer na plný výkon a generovali stabilnú energiu bez ohľadu na počasie alebo dennú dobu.
The Dutch will have to invest nearly €200 billion over the next few years to keep the power grid running in line with the “green” transition, according to operators. https://t.co/8DEBH825Jm
— Brussels Signal (@brusselssignal) March 3, 2025
Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.