Väčšina Nemcov sa „chce vrátiť k jadrovej energii“

Väčšina Nemcov povedala, že sú za návrat k jadrovej energii dva roky po tom, čo bola vypnutá posledná zo 17 jadrových elektrární.

Nový prieskum zistil, že väčšina Nemcov chce znovu otvoriť zatvorené jadrové elektrárne, ako je Neckarwestheim 2. (Thomas Lohnes/Getty Images)

Porovnávacia webová stránka Verivox odhalila čísla 4. apríla po reprezentatívnom prieskume uskutočnenom spoločnosťou Innofact v marci 2025.

Podľa prieskumu 55 percent Nemcov chcelo, aby krajina opäť začala vyrábať jadrovú energiu, zatiaľ čo 36 percent tento návrh odmietlo. Deväť percent z 1007 respondentov nebolo rozhodnutých.

Zo zástancov jadrovej energie by 40 percent jednoducho chcelo vidieť vyradené jadrové elektrárne opäť online, zatiaľ čo 60 percent by bolo za výstavbu ďalších elektrární.

Podpora jadrovej energie bola silnejšia u mužov (62 percent) ako u žien (47 percent). Z regionálneho hľadiska prevládalo pronukleárne zmýšľanie viac vo východnom a južnom Nemecku (približne 60 percent za), než v západnom a severnom Nemecku (asi 50 percent).

Výsledky prieskumu podčiarkli, že väčšina Nemcov sa zdala byť pripravená na návrat k jadrovej energii.

Nedávno sa tiež objavili náznaky, že rastúce hnutie v rámci strany Konzervatívnej Kresťanskodemokratickej únie (CDU), ktorá bude viesť nastupujúcu vládu, je za opätovné zapnutie niektorých jadrových elektrární – o čom svedčí nedávny interný pracovný dokument CDU.

CDU pod vedením Friedricha Merza zatiaľ nezaujala jasné stanovisko v prospech jadra – a Sociálnodemokratická strana (SDP) ako potenciálni partneri vládnej koalície vyjadrila svoj jasný nesúhlas.

V prebiehajúcich rokovaniach sa obe strany nedokázali dohodnúť na hodnotení, či je návrat k jadru technicky a ekonomicky realizovateľný.

Spoločnosti zo sektora jadrovej energetiky nedávno uviedli, že do roku 2030 by sa mohlo opäť spustiť šesť jadrových elektrární – za predpokladu, že na to bude politická vôľa.

Prvé rozhodnutie o opustení jadrovej energetiky bolo prijaté v roku 2000 za koaličnej vlády SPD a Zelených za vtedajšieho kancelára Gerharda Schrödera (SPD).

Prvé dve elektrárne boli vypnuté v roku 2003 a 2005, pričom zvyšné by mali byť vyradené z prevádzky do roku 2020.

V roku 2010, za vtedajšej kancelárky Angely Merkelovej (CDU), sa časový rámec pre ukončenie jadrovej energetiky výrazne predĺžil až do roku 2034.

Po tom, čo v roku 2011 zasiahlo japonskú jadrovú elektráreň vo Fukušime obrovské cunami, Merkelová úplne otočila svoju jadrovú politiku a zriadila komisiu pre jadrovú bezpečnosť a etickú komisiu, aby určili budúcnosť zásobovania energiou v krajine.

Zatiaľ čo bezpečnostná komisia nenašla žiadne chyby pri udržiavaní prevádzky jadrových elektrární, etická komisia odporučila odstaviť všetky elektrárne do konca desaťročia.

Táto komisia pozostávala zo 17 ľudí a zahŕňali politikov, odborárov, cirkevných predstaviteľov, sociológov a filozofa – ale ani jedného odborníka na energetiku.

Merkelová sa riadila radami etickej komisie. V júni 2011 nemecký Bundestag, čiže parlament, prevažnou 85-percentnou väčšinou hlasoval za zatvorenie všetkých jadrových elektrární do roku 2022.

Po ruskej invázii na Ukrajinu vo februári 2022 zvýšili ceny energií v Európe, Nemecko sa rozhodlo predĺžiť prevádzkový čas pre niektoré elektrárne až o rok.

Napriek protestom energetických expertov boli 15. apríla 2023 vypnuté posledné tri nemecké jadrové reaktory.

V dôsledku opustenia spoľahlivej jadrovej energie v prospech výroby obnoviteľnej energie platia teraz Nemci za elektrinu najvyššie ceny v Európe.

Zdroj: https://brusselssignal.eu/2025/04/majority-of-germans-want-return-to-nuclear-power-survey-says/